Na podporu zásady rovnosti zaobchádzania stanovuje smernica o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní1 všeobecný rámec pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní. Podľa tejto smernice je zakázaná diskriminácia na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblasti zamestnávania. Okrem toho niekoľko článkov v Zmluvách a Charte základných práv upravuje problematiku diskriminácie a zdravotného postihnutia, osobitne článok 21 Charty základných práv EÚ zakazuje „diskrimináciu najmä z dôvodu… zdravotného postihnutia“. Žiadne z týchto ustanovení neodkazuje výslovne na obezitu.

Karsten Kaltoft pracoval pre obec Billund v Dánsku ako profesionálny opatrovateľ zamestnaný na to, aby sa vo vlastnom dome staral o deti iných ľudí, počas pätnástich rokov, keď bol 22. novembra 2010 prepustený zo zamestnania. V odôvodnení prepustenia sa uvádzal pokles počtu detí, ale nenachádzal sa v ňom žiaden výslovný dôvod, prečo bol vybratý pán Kaltoft. Počas svojho zamestnania pán Kaltoft nikdy nevážil menej než 160 kg, a teda bol s BMI 54 klasifikovaný ako obézny. Aj keď sa obezita pána Kaltofta preberala na oficiálnom vypočutí v rámci prepúšťania, účastníci konania sa nezhodujú na tom, prečo k tejto diskusii došlo, a obec popiera, že by tvorila súčasť základu rozhodnutia o prepustení. Pán Kaltoft však tvrdí, že jeho prepustenie malo základ v protiprávnej diskriminácii voči nemu pre jeho hmotnosť a podal žalobu na dánsky oblastný súd, ktorou sa domáha náhrady škody za túto diskrimináciu.

Retten i Kolding (súd v Koldingu, Dánsko), ktorý koná o návrhu pána Kaltofta, požiadal Súdny dvor o objasnenie, či právo EÚ, najmä Zmluva a Charta, zahŕňa samostatný zákaz diskriminácie z dôvodu obezity. Alternatívne sa pýta, či obezitu možno klasifikovať ako zdravotné postihnutie, a teda či patrí do pôsobnosti smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní.

Vo svojich dnešných návrhoch generálny advokát Niilo Jääskinen poukazuje na to, že Zmluva ani Charta obezitu výslovne neuvádzajú ako zakázaný dôvod diskriminácie. Taký zákaz by teda mohol existovať iba ako súčasť všeobecného zákazu diskriminácie na trhu práce, ktorý by bol odvodený z demonštratívneho znenia článku 21 Charty. Charta však zaväzuje členské štáty výlučne vtedy, keď vykonávajú právo EÚ, a nič nenasvedčuje tomu, že by Dánsko vykonávalo nejaké ustanovenie práva EÚ obsahujúce všeobecný zákaz diskriminácie na trhu práce. Generálny advokát zdôrazňuje, že všetky legislatívne akty EÚ, ktoré zakazujú diskriminačné správanie, upravujú osobitné dôvody diskriminácie v rámci konkrétnych vecných oblastí a nezakazujú akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie všeobecným spôsobom. Generálny advokát Jääskinen preto dochádza k záveru, že v práve EÚ neexistuje všeobecný samostatný zákaz diskriminácie z dôvodu obezity.

Pokiaľ ide o otázku, či obezitu možno klasifikovať ako „zdravotné postihnutie“ podľa smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní, generálny advokát poukazuje na to, že hoci pojem zdravotné postihnutie nie je definovaný v smernici, Súdny dvor uviedol, že „zdravotným postihnutím“ sa v tomto kontexte myslia obmedzenia vyplývajúce z dlhodobého fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť plnému a účinnému zapojeniu osoby do profesijného života na rovnoprávnom základe s ostatnými pracovníkmi. Hoci teda nie každá choroba patrí do pôsobnosti tohto pojmu zdravotné postihnutie, niektoré choroby, ak sú lekársky diagnostikované a spôsobujú dlhodobé obmedzenia, možno klasifikovať ako zdravotné postihnutie na účely smernice.

Generálny advokát Jääskinen zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré bránia ich plnej a účinnej účasti na pracovisku. Keďže cieľom smernice je bojovať proti všetkým formám diskriminácie založenej na zdravotnom postihnutí, nemusí existovať spojitosť medzi dotknutou prácou a predmetným zdravotným postihnutím. Aj keď stav neovplyvňuje schopnosť takej osoby vykonávať konkrétnu prácu, stále môže sťažovať plné a účinné zapojenie sa na rovnoprávnom základe s ostatnými. Môžu existovať dlhodobé fyzické, mentálne alebo psychické postihnutia, ktoré nerobia určitú prácu nemožnou, ale spôsobujú, že vykonávanie tejto práce alebo účasť na profesijnom živote sú objektívne ťažšie a namáhavejšie. Typickými príkladmi sú hendikepy, ktoré výrazne ovplyvňujú pohyblivosť alebo významne postihujú zmysly ako zrak alebo sluch. Nie je teda nevyhnutné, aby pán Kaltoft predtým, než sa bude môcť dovolávať ochrany pred diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia, ktorú poskytuje smernica, nemohol vykonávať svoju prácu ako profesionálny opatrovateľ v obci Billund.

Generálny advokát vysvetľuje, že hoci neexistuje povinnosť naďalej zamestnávať jednotlivca, ktorý nie je schopný vykonávať podstatné funkcie pracovného miesta, treba vykonať primerané opatrenia na prispôsobenie sa zdravotne postihnutému jednotlivcovi, pokiaľ bremeno pre zamestnávateľa nebude neúmerné.

Preto pán Jääskinen usudzuje, že ak obezita dosiahla taký stupeň, že jednoznačne bráni zapojeniu do profesijného života, potom môže ísť o zdravotné postihnutie. Podľa jeho názoru iba extrémna, ťažká alebo morbídna obezita, teda BMI vyšší ako 40, môže postačovať na spôsobenie obmedzení, akými sú problémy s pohyblivosťou, výdržou a náladou, ktoré predstavujú „zdravotné postihnutie“ na účely smernice. Je vecou vnútroštátneho súdu, aby určil, či obezita pána Kaltofta patrí pod túto definíciu.

Napokon generálny advokát dodáva, že pôvod zdravotného postihnutia je irelevantný. Pojem zdravotné postihnutie je objektívny a nezávisí od toho, či žalobca kauzálne prispel k vzniku svojho zdravotného postihnutia „samo spôsobeným“ nadmerným príjmom energie. Inak by telesné postihnutia vyplývajúce z nedbanlivého podstúpenia rizika v doprave alebo športoch boli vylúčené z pojmu zdravotné postihnutie.

Zdroj: Europa.eu

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk