Podľa informácií Komisie Slovensko nevykonalo smernicu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch správne. Problém konkrétne predstavuje to, že na Slovensku sa uplatňuje systém dvoch sadzieb úrokov z omeškania – pevnej a variabilnej. V prípade pevnej sadzby musí dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB), zvýšenej o 9 %. V prípade variabilnej sadzby musí dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB, zvýšenej o 8 %. Ak si veriteľ vyslovene nevybral jednu z dvoch sadzieb úroku z omeškania, prednosť má pevná sadzba. Komisia má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto systému so smernicou o oneskorených platbách.

Oneskorené platby predstavujú jednu z hlavných prekážok voľného pohybu tovaru a služieb na jednotnom trhu. Môžu oslabiť cezhraničný obchod a narušiť hospodársku súťaž. Každý rok zbankrotuje mnoho európskych podnikov, ktoré čakajú na úhradu svojich faktúr. Oneskorené platby majú preto negatívny účinok na celé európske hospodárstvo.

Smernica o oneskorených platbách môže vo výraznej miere pomôcť podnikom, a to najmä malým a stredným podnikom (MSP), ktoré tvoria 99 % z celkového počtu podnikov v EÚ. Bola prijatá v roku 2011 ako odpoveď na reálnu potrebu rozvoja kultúry včasných platieb.

Správne vykonávanie smernice a jej uplatňovanie v praxi zohráva obzvlášť dôležitú úlohu z hľadiska riadneho fungovania hospodárstva. Správne uplatňovanie smernice by malo pomôcť uvoľniť peňažný tok pre európske podniky a pomôcť im prekonať hospodársku krízu.

Členské štáty EÚ odsúhlasili zapracovanie požiadavok smernice do svojej legislatívy k 16.marcu 2013.

Taliansko a Slovensko majú dva mesiace na to, aby zareagovali na varovanie Komisie. Ak Komisia nimi poskytnuté informácie bude považovať za nedostatočné, môže dospieť k záveru, že tieto členské štáty porušujú právo EÚ a že túto situáciu musia urýchlene napraviť. Komisia by v tomto štádiu potom vydala „odôvodnené stanovisko“ v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nedodržanie tohto stanoviska môže mať za následok postúpenie prípadu Európskemu súdnemu dvoru a prípadné uloženie pokút.

Cieľom smernice 2011/7/EÚ (prepracované znenie smernice 2000/35/ES) o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách je odstrániť jednu z hlavných prekážok voľného pohybu tovaru a služieb. Smernica okrem iného zahŕňa tieto opatrenia:

• harmonizáciu lehoty splatnosti v prípade platieb verejných orgánov podnikom: Verejné orgány musia za obstaraný tovar a služby zaplatiť do 30 dní alebo vo veľmi výnimočných prípadoch do 60 dní. Podľa odhadov by správne uplatňovanie tohto pravidla prinieslo podnikom dodatočnú likviditu vo výške takmer 180 miliárd EUR,
• zmluvnú slobodu v obchodných transakciách medzi podnikmi: Podniky musia uhradiť svoje faktúry do 60 dní, pokiaľ sa výslovne nedohodli inak a pokiaľ nie je táto dohoda zjavne nevýhodná pre veriteľa,
• podniky majú v prípade oneskorenej platby automaticky právo požadovať úrok z omeškania a navyše budú môcť automaticky získať paušálnu sumu vo výške najmenej 40 EUR ako náhradu nákladov spojených s vymáhaním platby. Takisto môžu žiadať náhradu za všetky ďalšie primerané náklady spojené s vymáhaním.

Zdroj: Európska Komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk