Directio methodica v dejinách uhorského procesného práva
Toto dielo, pôvodne mienené „iba" ako praktická príručka, sa vďaka povesti, ktorú si svojou kvalitou získalo, a následne vďaka zaradeniu do oficiálnej zbierky platného práva v Uhorsku (Corpus Iuris Hungarici), stalo akoby prvou „kodifikáciou" uhorského procesného práva. Príručka bola využívaná v praxi najmä v konaniach pred Kráľovskou kúriou (resp. jej nižšou inštančnou zložkou, Kráľovskou tabuľou), ale aj pred stoličnými a cirkevnými súdmi. O jedno storočie po jej napísaní sa dokonca využila v procese s Jurajom Jánošíkom. Okrem verného obrazu dobovej praxe poskytuje aj dnešnému čitateľovi stále blízke pohľady na konkrétne problémy procesualistickej teórie a praxe vrátane úzko súvisiacej problematiky deontológie právnických profesií advokátov a sudcov. Najmä v týchto otázkach dielo ani po 400 rokoch nestratilo nič na svojej relevancii.