3.2.2020
ID: 4696
Do týchto vecí investujú slovenskí milionári
Zdroj: J&T Banka, a.s.
Základom investícií slovenských milionárov sú podnikové dlhopisy, najmä z oblasti finančných služieb, stavebníctva, energetiky a turistiky. Tvoria takmer tretinu ich finančného majetku. Je to päťnásobne viac ako pri bežnej populácii. Väčšinu majetku slovenských domácností totiž tvorí hotovosť na bežných účtoch s výnosom nedosahujúcim ani úroveň inflácie.
Vyplýva to z prieskumu J&T Banka Wealth Report 2019 a najčerstvejších dát o finančných aktívach domácností od OECD.
Podnikové dlhopisy, najmä silných firiem česko-slovenského regiónu, tvoria podľa prieskumu J&T Banka Wealth Report 2019 tridsať percent investičného portfólia typického slovenského dolárového milionára. Pri porovnaní s výsledkami prieskumu Capgemini World Wealth Reportu 2019 ide o to takmer dvojnásobne vyšší podiel zastúpenia dlhopisov ako v prípade bohatých ľudí vo svete.
V prieskume J&T Banky až 89 percent opýtaných uviedlo, že má nakúpené dlhopisy firiem z oblasti finančných služieb, 54 percent drží dlhopisy developerov, každý druhý energetických firiem, no a 45 percent má aj dlhopisy firiem podnikajúcich v cestovnom ruchu.
Obľúbenosť podnikových dlhopisov
„Korportátne dlhopisy vydávané silnými firmami pôsobiacimi v týchto sektoroch sú obľúbené preto, že v pomere k podstupovanému riziku ponúkajú atraktívne zhodnotenie prekonávajúce výšku inflácie. Mnohé z nich sú verejne obchodované a majú vysokú likviditou. Dodatočným bonusom je aj to, že investori sa prostredníctvom nich podieľajú na podpore slovenskej ekonomiky,“ vysvetľuje riaditeľka J&T Banky na Slovensku Anna Macaláková.
Podnikové dlhopisy sa v prieskume J&T Banka Wealth Report pri hodnotení najzaujímavejšieho zhodnotenia investícií umiestňujú každoročne na najvyšších priečkach. Avšak bežná slovenská domácnosť má podľa dát OECD uložených v dlhopisoch len 3,5 percenta celkového finančného majetku.
Nehnuteľnosti sú v kurze
Druhý najvyšší podiel na finančných aktívach slovenských boháčov majú investičné nehnuteľnosti, ktoré tvoria pätinu ich majetku. Pri svetových milionároch sa tento podiel pohybuje okolo úrovne 16 percent. Stavebné pozemky, ako aj rezidenčné nehnuteľnosti, patria dlhodobo medzi aktíva, od ktorých slovenskí milionári očakávajú najvyšší výnos.
„Stavebných pozemkov, na ktorých by mohli vyrásť nové nehnuteľnosti je, najmä v okolí veľkých miest, už veľmi málo. Aj tie voľné investori rýchlo skupujú. Výstavbu tiež predražuje administratívna a časová náročnosť procesu vydávania stavebných povolení, čo vedie k rastu predajných cien,“ hovorí Anna Macaláková.
„Atraktivitu rezidenčných nehnuteľností umocňujú tiež pretrvávajúci silný dopyt po bývaní pri silnom trhu práce s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti, nízke a ďalej klesajúce úrokové sadzby a dynamicky rastúce disponibilné príjmy. Ani regulačné opatrenia NBS realitný trh zatiaľ podstatnejšie neochladili,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Navyše ponuka bytov výrazne zaostáva, keď je zásoba voľných bytov na Slovensku najnižšia od roku 2012 a v Bratislave dokonca za posledných 15 rokov.
V akciách majú menej
Akciové investície tvoria v priemere len 15 percent majetku slovenských milionárov, čo je o vyše 10 percentuálnych bodov menej ako v prípade svetových. Majetní ľudia na Slovensku majú stále konzervatívnejšie finančné porftólio ako je štandardom na Západe. „Ide o historický pozostatok, keď počas minulého režimu štyridsať rokov neexistovala tradícia investovania. Naša ekonomika musela prejsť transformáciou, kreoval sa finančný trh. Následne prišli negatívne skúsenosti s privatizáciou, nemôžeme zabúdať ani na obdobie krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Investičným náladám nepraje ani to, že bratislavská burza nefunguje ideálne,“ vysvetľuje Anna Macaláková.
Možno však pozorovať, že slovenskí milionári postupne opúšťajú prehnaný konzervatívny prístup a otvárajú sa investovaniu do rizikovejších akcií. Už teraz je ich expozícia voči nim výrazne vyššia ako pri bežných domácnostiach. Akcie tvoria podľa údajov NBS len jedno percento ich finančného majetku. Aj po započítaní investícií do akciových podielových fondov či 2. dôchodkového piliera a rezerv životného poistenia sa dostávame len na hodnotu piatich percent.
Alternatívne investície a zberateľské aktíva
Zhruba 15 percent majetku majú slovenskí milionári zainvestovaných do alternatívnych investícií v podobe rôznych hedge fondov, štruktúrovaných produktov, derivátov, menových špekulácií, komodít či private equity. V tomto sú si podobní so svetovými boháčmi, keď veľmi podobné číslo uvádzajú aj štatistiky Capgemini World Wealth Reportu 2019.
Šesť percent investičného portfólia slovenských milionárov tvoria zberateľské aktíva, najmä umenie, mince, známky či klenoty. Hlavným dôvodom ich kúpy je osobné potešenie, podobne ako vo svete. Až za ním nasleduje diverzifikácia portfólia, zhodnotenie kapitálu či funkcia bezpečného prístavu.
Slovenskí milionári držia v priemere len 13 percent hotovosti, čím minimalizujú stratu kúpnej sily peňazí pri pomerne vysokej inflácii blížiacej sa k trom percentám. Naproti tomu v prípade slovenských domácností tvoria vklady v bankách s takmer nulovými úrokmi podľa OECD takmer 54 percent ich finančného majetku a podľa štúdie NBS je to dokonca až 68 percent. Väčšina ich finančných aktív tak nesie negatívny reálny výnos, čo zjednodušene povedané zamenená, že chudobnejú, keďže zhodnocovanie peňazí takýmto spôsobom nedosahuje ani úroveň inflácie.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Podnikové dlhopisy, najmä silných firiem česko-slovenského regiónu, tvoria podľa prieskumu J&T Banka Wealth Report 2019 tridsať percent investičného portfólia typického slovenského dolárového milionára. Pri porovnaní s výsledkami prieskumu Capgemini World Wealth Reportu 2019 ide o to takmer dvojnásobne vyšší podiel zastúpenia dlhopisov ako v prípade bohatých ľudí vo svete.
V prieskume J&T Banky až 89 percent opýtaných uviedlo, že má nakúpené dlhopisy firiem z oblasti finančných služieb, 54 percent drží dlhopisy developerov, každý druhý energetických firiem, no a 45 percent má aj dlhopisy firiem podnikajúcich v cestovnom ruchu.
Obľúbenosť podnikových dlhopisov
„Korportátne dlhopisy vydávané silnými firmami pôsobiacimi v týchto sektoroch sú obľúbené preto, že v pomere k podstupovanému riziku ponúkajú atraktívne zhodnotenie prekonávajúce výšku inflácie. Mnohé z nich sú verejne obchodované a majú vysokú likviditou. Dodatočným bonusom je aj to, že investori sa prostredníctvom nich podieľajú na podpore slovenskej ekonomiky,“ vysvetľuje riaditeľka J&T Banky na Slovensku Anna Macaláková.
Podnikové dlhopisy sa v prieskume J&T Banka Wealth Report pri hodnotení najzaujímavejšieho zhodnotenia investícií umiestňujú každoročne na najvyšších priečkach. Avšak bežná slovenská domácnosť má podľa dát OECD uložených v dlhopisoch len 3,5 percenta celkového finančného majetku.
Nehnuteľnosti sú v kurze
Druhý najvyšší podiel na finančných aktívach slovenských boháčov majú investičné nehnuteľnosti, ktoré tvoria pätinu ich majetku. Pri svetových milionároch sa tento podiel pohybuje okolo úrovne 16 percent. Stavebné pozemky, ako aj rezidenčné nehnuteľnosti, patria dlhodobo medzi aktíva, od ktorých slovenskí milionári očakávajú najvyšší výnos.
„Stavebných pozemkov, na ktorých by mohli vyrásť nové nehnuteľnosti je, najmä v okolí veľkých miest, už veľmi málo. Aj tie voľné investori rýchlo skupujú. Výstavbu tiež predražuje administratívna a časová náročnosť procesu vydávania stavebných povolení, čo vedie k rastu predajných cien,“ hovorí Anna Macaláková.
„Atraktivitu rezidenčných nehnuteľností umocňujú tiež pretrvávajúci silný dopyt po bývaní pri silnom trhu práce s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti, nízke a ďalej klesajúce úrokové sadzby a dynamicky rastúce disponibilné príjmy. Ani regulačné opatrenia NBS realitný trh zatiaľ podstatnejšie neochladili,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Navyše ponuka bytov výrazne zaostáva, keď je zásoba voľných bytov na Slovensku najnižšia od roku 2012 a v Bratislave dokonca za posledných 15 rokov.
V akciách majú menej
Akciové investície tvoria v priemere len 15 percent majetku slovenských milionárov, čo je o vyše 10 percentuálnych bodov menej ako v prípade svetových. Majetní ľudia na Slovensku majú stále konzervatívnejšie finančné porftólio ako je štandardom na Západe. „Ide o historický pozostatok, keď počas minulého režimu štyridsať rokov neexistovala tradícia investovania. Naša ekonomika musela prejsť transformáciou, kreoval sa finančný trh. Následne prišli negatívne skúsenosti s privatizáciou, nemôžeme zabúdať ani na obdobie krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Investičným náladám nepraje ani to, že bratislavská burza nefunguje ideálne,“ vysvetľuje Anna Macaláková.
Možno však pozorovať, že slovenskí milionári postupne opúšťajú prehnaný konzervatívny prístup a otvárajú sa investovaniu do rizikovejších akcií. Už teraz je ich expozícia voči nim výrazne vyššia ako pri bežných domácnostiach. Akcie tvoria podľa údajov NBS len jedno percento ich finančného majetku. Aj po započítaní investícií do akciových podielových fondov či 2. dôchodkového piliera a rezerv životného poistenia sa dostávame len na hodnotu piatich percent.
Alternatívne investície a zberateľské aktíva
Zhruba 15 percent majetku majú slovenskí milionári zainvestovaných do alternatívnych investícií v podobe rôznych hedge fondov, štruktúrovaných produktov, derivátov, menových špekulácií, komodít či private equity. V tomto sú si podobní so svetovými boháčmi, keď veľmi podobné číslo uvádzajú aj štatistiky Capgemini World Wealth Reportu 2019.
Šesť percent investičného portfólia slovenských milionárov tvoria zberateľské aktíva, najmä umenie, mince, známky či klenoty. Hlavným dôvodom ich kúpy je osobné potešenie, podobne ako vo svete. Až za ním nasleduje diverzifikácia portfólia, zhodnotenie kapitálu či funkcia bezpečného prístavu.
Slovenskí milionári držia v priemere len 13 percent hotovosti, čím minimalizujú stratu kúpnej sily peňazí pri pomerne vysokej inflácii blížiacej sa k trom percentám. Naproti tomu v prípade slovenských domácností tvoria vklady v bankách s takmer nulovými úrokmi podľa OECD takmer 54 percent ich finančného majetku a podľa štúdie NBS je to dokonca až 68 percent. Väčšina ich finančných aktív tak nesie negatívny reálny výnos, čo zjednodušene povedané zamenená, že chudobnejú, keďže zhodnocovanie peňazí takýmto spôsobom nedosahuje ani úroveň inflácie.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk