Kde se po desiatich rokoch nachádza špeciálna prokuratúra?
„Vzhľadom na to, že som od začiatku na Úrade špeciálnej prokuratúry a od začiatku zastávam funkciu špeciálneho prokurátora, nie som si istý, či bude moja odpoveď objektívna. To by asi mali posúdiť iní. Podľa môjho názoru špeciálna prokuratúra v priebehu desiatich rokov jednoznačne preukázala, že svoje miesto a opodstatnenie má. Je naplno rešpektovaná, čo sa týka samotného rezortu prokuratúry, ale i verejnosťou.“

Je dôležitý aspekt i to, že sídlite mimo Bratislavu?
„Nehľadal by som v tom nič zvláštne. Bolo to skôr z praktických dôvodov. V Bratislave sa nenašlo miesto, kde by tento úrad v takom počte ľudí mohol sídliť. Hľadalo sa náhradné riešenie a vtedajší minister spravodlivosti a generálny prokurátor sa rozhodli pre Pezinok.“

Prečo?
„Vtedajší generálny prokurátor, pán Trnka, si spomenul na Pezinok, pretože tu predtým sídlila hlavná vojenská prokuratúra.“

Vy osobne máte s vojenskou prokuratúrou tiež skúsenosti.
„Pôsobil som v nej zhruba osemnásť rokov v rôznych funkciách. S bývalým generálnym prokurátorom sme v nej začínali. I v súčasnej dobe na špeciálnej prokuratúre pracuje viacero prokurátorov, ktorí pracovali na vojenskej prokuratúre.“

Aké konkrétne úspechy, pre Vás osobne, sú za tých desať rokov najväčšie?
„Nerád sa vyjadrujem k jednotlivým konkrétnym kauzám. Takmer denne sme konfrontovaní s otázkami novinárov, aké veľké prípady riešime a akú veľkú rybu sme zavreli. Na tieto vyjadrenia sme až alergickí. Korupcia je korupcia. To, že sa na špeciálnej prokuratúre realizujú všetky trestné činy korupčného charakteru, považujem za veľmi správne. Trestné veci týkajúce sa korupcie tvoria 12 % našej agendy. Naša pôsobnosť je širšia. Vzťahuje  sa na vyšetrovanie trestných činov úkladnej vraždy, organizovanej kriminality páchanej zločineckými skupinami, hospodárske trestné činy a trestné činy proti majetku, ak takýmito činmi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6 650 000 eur a trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Ako aj trestnú činnosť ústavných činiteľov a ďalších funkcionárov, pokiaľ spáchali trestný čin v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou.“

Napriek tomu niečo osobne za úspech považujete...
„Úspech pre mňa bol začiatok. Že sedem prokurátorov zvládlo obrovský nápor agendy. Nezačínali sme s čistým stolom. Zo dňa na deň sme dostali 470 trestných vecí, ktoré sa pozbierali z celej prokuratúry Slovenskej republiky. Nedošlo ani k jednému procesnému pochybeniu. Za ďalší veľký úspech považujem to, že občania začali dôverovať Úradu špeciálnej prokuratúry. Nebolo takmer dňa, aby neprišli a nepodali trestné oznámenie, pokiaľ ide o korupciu. Problém korupcie je veľmi široký. Netýka sa len korupcie vo vysokých kruhoch, kde lietajú milióny. Pre občana Slovenskej republiky je problém korupcie na lokálnej úrovni. Či je to zdravotníctvo, školstvo, samospráva. Toto trápi občana a s tým sa dennodenne potýka. Znevažovať prácu špeciálnej prokuratúry, že robíme 10 eurové veci, je nesprávne. Každá korupcia je trestný čin.“

Máte príklad?
„Občan Slovenskej republiky si ide na STK spraviť technickú kontrolu vozidla. Zaplatí pracovníkovi 10 eurový  úplatok, aby ju dostal. My sme kritizovaní za to, prečo takú drobnú korupciu vôbec riešime. Viete, hlúposť to nie je. Občan, ktorý dá taký úplatok odíde s takým vozidlom von a po niekoľkých kilometroch môže spôsobiť dopravnú nehodu neubrzdí na prechode pre chodcov. Stíhame lekárov za jednoeurové úplatky, keď vystavujú pre občanov PNky...“

Tak to je naozaj nízka čiastka.
„Lenže tým unikajú ďalšie peniaze. Z čoho sú vyplácané dávky počas práceneschopnosti? Nikto také súvislosti nevidí. Zákonodarca proste stanovuje, čo je trestný čin. A keď sa rozhodne, že je to v našej kompetencii - teda akákoľvek korupcia - robíme len svoju prácu. Prečo je to vytýkané nám? Nemôžeme byť predsa hodnotení podľa toho, či stíhame nebo nestíhame ministra...“

Samozrejme je miera škodlivosti u rôznych trestných činov rôzna. Je preto logické, že verejnosť zaujímajú tí „škodlivejší“, teda väčšie kauzy. Prípadne tie, v ktorých figuruje verejne známa osobnosť. Myslíte si, že pokiaľ ide o veľké korupčné kauzy, je špeciálna prokuratúra dobre nastavená? Že je to správna cesta, ako ich stíhať?
„Tak, ako je to nastavené, to je v poriadku. Ale uvedomte si jednu vec. Prokurátor nie je ten, kto bude chodiť po uliciach a vyhľadávať trestnú činnosť. Máme špecializované policajné zložky -  operatívu. Spochybňovať Úrad špeciálnej prokuratúry, prípadne Špecializovaný trestný súd, že sme doteraz nestíhali veľké kauzy, je zavádzajúce. Nebránime sa žiadnym kauzám. Som až alergický na otázky politikov, čo sme urobili. Prečo zametáme pod koberec. Keď som ich ale žiadal, aby konkretizovali vec, ktorú sme zamietli pod koberec, nikto nikdy nepovedal konkrétny príklad. Všetky podania sú vybavené. Systém je nastavený tak, že sa nemôže stať, že by sa nejaké oznámenie stratilo. Môžeme sa baviť o spôsobe vybavenia.“

Korupcia je celospoločenský problém a jeden , hoci sebaefektivnejší úrad, ju nezlikviduje zo dňa na deň...
„Chce to kvalitnú legislatívu a nie zákony, ktoré dávajú široký priestor pre korupciu. Je tu úradník s  pečiatkou, ktorý rozhoduje „dám - nedám“. Potom ťažko s jedným úradom budeme bojovať proti korupcii. V každom štáte sú s tým problémy a nie je to jednoduché. My sme koncovka, represívna zložka. Potrebujeme prevenciu. Bohužiaľ ľudia nám povedia: Boli ste na to vytvorení, tak to riešte.“

Vaša práca je tak permanentne pod tlakom. Majú Vaši kolegovia „štít“ proti mediálnemu tlaku?
„Nemáte takmer kauzu, ktorá by nebola mediálne známa. Prokurátor nie je odtrhnutý od reality a má možnosť prečítať si noviny, pozrieť sa na televíziu. Žijeme v dobe, kedy vydáte uznesenie o zahájení trestného stíhania, farba z tlačiarne ešte neuschla a už volajú médiá a chcú informácie. Nie som zástanca realizovania trestných vecí cez médiá. Nepostavím sa pred kamery a neprezradím každý krok, ktorý plánujeme. Bohužiaľ je únik informácií dosť veľký a médiá sú informované takmer okamžite. Navyše chcú výstupy čo najskôr, ešte počas vyšetrovania, kým úkony neboli realizované. Tlaky sú obrovské.“

Ako ste spokojný so spoluprácou s Políciou?
„Som nadmieru spokojný. Sú to špecializované útvary, kde pracujú skúsení vyšetrovatelia. Stále tak môže byť na Úrad špeciálnej prokuratúry zaradený len prokurátor generálnej prokuratúry s minimálne s desaťročnou praxou. Výhodou je, že pracujeme len so špecializovanými útvarmi. Za tie roky viete, čo od nich môžete očakávať, máte iné vzťahy a viete, ako pristupovať k dozoru.“

Aký dozor osobne preferujete?
„Aktívny. Nielen písomné pokyny. Prokurátor si musí s vyšetrovateľom sadnúť, aktívne sa podieľať na úkonoch a prevziať tak zodpovednosť. Som veľmi rád, že prokurátori toto stanovisko pochopili a nebránia sa tomu. Denne tu na chodbe vidíte vyšetrovateľov. Prokurátor sa tak aktívne podieľa na celom procese a nesedia len v kancelárii. Spolupráca je preto v niektorých prípadoch nadštandardná.“

Aké skúsenosti máte vlastne s možnosťou použitia agenta – civilistu?
„V zásade áno. Keď ale máte profesionála, vie ako sa chovať.“

A čo ochrana oznamovateľov?
„To je najväčší problém. Človek, ktorý príde oznámiť korupciu predsa nemôže skončitť bez zamestnania. Pomohla by nám tak ochrana zamestnania a možno i finančné ohodnotenie. Percentá z výšky oznámenia korupcie. Sú ale zástancovia pre i proti, sme na tenkom ľade.“

S úradom špeciálnej prokuratúry ste vlastne spojený od jeho úplného začiatku. Aké to má výhody a nevýhody?
„Keď tento úrad v roku 2004 vznikol, bol postavený na zelenej lúke. Nikto z nás nevedel, do čoho ideme a ako má úrad vyzerať. Najhoršie bolo personálne neobsadenie. Prvým výberovým konaním prešlo sedem z plánových dvadsiatichpiatich prokurátorov. Bolo to ťažké. O nápore prípadov som už hovoril.“

Kedy ste sa vlastne personálne naplnili?
„Až po deviatich rokoch.“

Prečo to tak dlho trvalo? Bol nedostatok prokurátorov?
„Prokuratúra má zhruba 980 prokurátorov. Nie všetci spĺňajú podmienky – byť desať rokov prokurátorom generálnej prokuratúry. Problém bol inde. Zákon veľmi prísne špecificky stanovil, kto môže pracovať na Úrade špeciálnej prokuratúry. Domnievam sa a som o tom presvedčený, že toto odradilo mnoho prokurátorov. Okrem desaťročnej praxe potrebujete previerku na najvyšší stupeň, na prísne tajné. Každý, kto vyplňoval dotazník, mi dá za pravdu, že je to vyzlečenie donaha. Nie každý je ochotný to podstúpiť. Ďalšou vecou sú náročné psychotesty. Vystavujete svoju rodinu mimo anonymitu. Posledná vec je dennodenný tlak a dozor médií a verejnosti. Práca tu nie je vôbec jednoduchá a z tohto pohľadu nie je záujem tu pracovať.“

Vy osobne chcete v čele úradu pokračovať? Zatiaľ na Vás nedoľahlo desaťročné pôsobenie na jednom mieste?
„Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Už po prvých piatich rokoch som veľmi zvažoval, či sa znovu prihlásiť do výberového konania. Máte pravdu, je to vyčerpávajúce. Človek pod takým tlakom dokáže pracovať len určitú dobu a niekedy mám pocit, že už to ďalej nejde a že by som s tým najradšej sekol. Inokedy ma zase neukončená práca a vyjadrenie médií naštartuje k ďalšej činnosti. Aktuálne rozhodnutie som veľmi zvažoval...“

Čo rozhodlo?
„Že za mnou určitá časť kolegov špeciálnej prokuratúry prišla a požiadala ma, aby som a znovu prihlásil. Za celých desať rokov to pre mňa bolo najlepšie ocenenie. Dojalo ma to a presvedčilo o tom, že asi nepracujeme zle.“

Nie je škoda, že ste sa do výberového konania prihlásili sám?
„Zostal som sám prekvapený. Naozaj som očakával, že minimálne dvaja až traja protikandidáti budú a tipoval som si dokonca mená. Prečo tak nikto neurobil, naozaj neviem. Možno je to dané spôsobom voľby špeciálneho prokurátora. Kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora vyberá parlament tak, ako generálneho prokurátora. Rozhodujú poslanci v neverejnom hlasovaní.“

Takže sa Vás vlastne nedotkla zmena v úprave funkčného obdobia...
„Obdobie je sedemročné s tým, že môže byť iba raz. V prechodných a záverečných ustanoveniach novely zákona stojí, že sa zákaz opakovania netýka toho, kto bol zvolený pred 1.10.2010. Ja som bol zvolený v roku 2009. I keď som tu už desať rokov, môžem preto kandidovať znovu. To ma prekvapilo. Prečo to tam dali?„

Aké vízie máte pre ďalších prípadných sedem rokov?
„S kolegami máme predstavu o organizačných zmenách Úradu špeciálnej prokuratúry. Súvisí to s navýšením počtov prokurátorov. Prijal by som päť až desať prokurátorov, ale to už sú odvážne vízie. Radi by sme zvážili, ako ísť ďalej. Nezávisí to len na nás. Momentálne prebieha debata, čo s našou pôsobnosťou. Tá už sa nám menila štyrikrát. Zachytil som napríklad snahy, aby sme robili všetky daňové veci.“

Ako je na tom vlastne slovenská justícia?
„Ročne máme asi tisíc podaní od občanov v štýle „riešte tohto sudcu, pretože rozhodol proti mne a určite sa dopustil korupcie“. Preto tvrdím, že justícia na Slovensku nie je tak zlá, ako sa tvrdí. Deväť z desiatich ľudí vám povie, že je skorumpovaná. Ale nemajú s tým osobnú skúsenosť, len o tom „počuli“. Stav nie je tak zlý. Prečo máme preplnené väznice a čaká dva a pol tisíca ľudí na výkon trestu odňatia slobody? Keby boli všetci skorumpovaní, nesedí vo väzniciach nikto. Robia sa štatistiky a všetci si myslia, že každý sudca a prokurátor je zlý. Všetci síce nie sme anjeli, ale stopercentne to nie je tak zlé.“

Autor: Jaroslav Kramer

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk