.

Aké sú najpodstatnejšie míľniky v rozvoji kancelárie?
Július Brichta (JB): „Naša kancelária vznikla ako jedna z prvých porevolučných advokátskych kancelárií v roku 1990. Následne sa ku mne pridala manželka a odvtedy sme začali budovať náš tím. V roku 1993 sme si ako jedni z prvých advokátov na Slovensku urobili patentové skúšky. Avšak za najvýznamnejšie míľniky a to nielen v našej histórii, ale i v súčasnosti považujeme postupné rozširovanie radov kancelárie o nových kolegov.“
Tatiana Brichtová(TB): „Najpodstatnejším míľnikom v rozvoji našej kancelárie z pohľadu praxe, ktorú vykonávam ja, je rozhodnutie orientovať sa na právo duševného vlastníctva a s tým súvisiacu ideu rozširovať rady kolegov o ľudí inklinujúcich k tejto oblasti práva.“

Hovoríte o sebe: „Povolanie advokáta je životný štýl. V našej kancelárii ním žijeme.“
JB: „Myslíme tým princíp starej advokácie. Človek, ktorý je advokátom sa tak snaží vystupovať nielen v kancelárii, ale aj v celom spoločenskom či súkromnom živote. Nie je to len klasické zamestnanie, ale skôr celoživotné povolanie, z ktorého sa len tak neodchádza do dôchodku.“ 
TB: „Ako hovorí kolega, status advokáta nekončí odchodom z kancelárie. Advokátom ste 24 hodín denne. Problémy klientov sa neriadia pracovným časom. Advokát musí svoju prácu milovať a vidieť v nej zmysel, lebo je časovo veľmi náročná. Niekedy je pre nás náročné zosúladiť prácu s inými záujmami, ale najmä so súkromným životom. Myslím, že práve v tomto to majú ženy - advokátky o niečo ťažšie ako ich mužskí kolegovia.“

Aký veľký je váš tím?
TB: „Náš tím momentálne tvorí 12 právnikov, z ktorých je 7 advokátov. Väčšina našich právnikov či advokátov u nás pôsobí už dlhé roky. Často začínali ešte ako asistenti či koncipienti, čo z nás robí dlhoročne zohratý tím s minimálnou fluktuáciou. Práve dlhodobo budovaná dôvera a možnosť, že mladší kolegovia môžu naberať skúsenosti od starších a opačne, starší kolegovia sa dostávajú k modernejšiemu pohľadu mladších, z nás robí tím, v ktorom sa neustále udržuje život a inovačné myslenie postavené na dlhoročných skúsenostiach.“
JB: „Našich kolegov sa snažíme motivovať, aby sa vzdelávali vo svojich oblastiach a išli v nich čo najviac do hĺbky. Kolegov učíme, aby venovali pozornosť detailom, keďže to je v našom povolaní často rozdiel medzi úspechom a neúspechom.“

Ktoré oblasti vašej praxe považujete za najdôležitejšie?
TB: „Medzi hlavné oblasti našej kancelárie patrí najmä obchodné právo, právo duševného vlastníctva, právo nehnuteľností a IT právo. Aj keď momentálne sme na slovenskom právnom trhu asi skôr vnímaní ako advokátska kancelária špecializujúca sa na právo duševného vlastníctva a IT právo, obchodné právo predstavuje stále podstatnú časť našej agendy. V rámci obchodného práva okrem zvyčajných služieb zmluvnej a sporovej agendy poskytujeme našim klientom služby v oblasti osobitných regulácií, ako je napríklad  právna úprava v oblasti finančných a platobných inštitúcií, či právo na ochranu spotrebiteľa.“
JB: „Naša kancelária má dlhoročné skúsenosti s právom súvisiacim s nehnuteľnosťami, s ktorými som ja začínal ešte pred 20-timi rokmi. Klientov sme sprevádzali pri reštitúciách veľkých pozemkových portfólií a následne aj developerských projektoch, ktoré pokrývali až celé novovznikajúce lokality. Musím povedať, že právo nehnuteľností patrí k mojím obľúbeným oblastiam. V súčasnosti zastupujeme viac ako 150 klientov pri hromadných sťažnostiach proti Slovenskej republike pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci regulovaného nájomného. Je to veľmi zaujímavý a sledovaný prípad nielen na tunajšej, ale aj na medzinárodnej úrovni, keďže problém regulovaného nájomného je pozostatok bývalého totalitného režimu, ktorý zasahuje do práv ľudí ešte aj v týchto dňoch.“

Ako vedúci partneri hľadáte ďalšie nové oblasti, kde by ste sa mohli uplatniť....
TB: „Veľký potenciál vidíme v práve informačných technológií a preto sme sa mu začali aktívne profesne venovať. V tejto oblasti sú pochopiteľne činní najmä mladší kolegovia, ktorí majú prirodzene podstatne bližší vzťah k týmto otázkam najmä preto, že s počítačmi už vyrastali a odmalička boli bežnou súčasťou ich životov. Keby sme mali charakterizovať gro práce v súvislosti s informačnými technológiami, zaoberáme sa najmä softwarovými a licenčnými zmluvami, SLA a rôznymi servisnými zmluvami, právnou reguláciou cloudových služieb či kybernetickej bezpečnosti, problematikou ochrany osobných údajov vrátane aktuálneho fenoménu Big Data/ pseudonymizovaných údajov, či obchodu s dátami. Aj z našej vlastnej skúsenosti vieme, že táto oblasť práva je veľkou výzvou pre právnikov, pretože je nutný značný rozhľad aj v technických a procesných aspektoch informačných technológii, aby sme vedeli identifikovať potreby našich klientov a správne regulovať nadväzujúce zmluvné vzťahy. Túto oblasť práva však všeobecne vnímame ako novú a sme radi, že môžeme byť pri jej vývoji.“

Ste Právnická firma roka 2013 v kategórii Duševné vlastníctvo, telekomunikácie, právo informačných technológií. To sú dymanické odbory. Aká je budúcnosť v právnych praxiach?
JB: „S právom duševného vlastníctva som začal ešte ako koncipient v roku 1986 a ešte ako koncipient v advokátskej poradni som si robil 2-ročné postgraduálne štúdium z práva duševného vlastníctva na Slovenskej vysokej škole technickej a následne pokračoval vo vlastnej praxi začiatkom 90-tych rokov. V tom čase sa ešte jednalo o veľmi okrajovú právnu oblasť, ktorej mnoho advokátov nevenovalo pozornosť. Nás táto oblasť zaujala a začali sme sa jej naplno venovať. Zo začiatku bolo informácií veľmi málo a ťažko sa zháňali. Aj súdy, či štátne orgány mali s touto oblasťou značné problémy. Človek sa musel sám učiť. Ale práve to, že sme boli jednými z prvých nám umožnilo získať vedomostný náskok, ktorý sa postupne premenil na náskok v skúsenostiach.“
TB: „Keď sme v 90-tych rokoch hovorili vznikajúcim slovenským spoločnostiam o potrebe myslieť aj na duševné vlastníctvo, často to považovali za zbytočné. Našťastie s príchodom nadnárodných spoločností a koncernov sa situácia začala meniť. Ako príklad jedného z našich prvých sporov v tejto oblasti môžem spomenúť, že sme koncom 90-tych rokoch zastupovali popredného amerického výrobcu lietadiel v spore so slovenským subjektom, ktorý u nás neoprávnene používal jeho označenie. V tom čase ešte chýbala komplexnejšia doktrína a judikatúra, takže presvedčiť pri týchto prvých prípadoch súdy o dnes už relatívne bežnom výklade právnych predpisov bývalo zložité. Práve v tej dobe bola naša kancelária s nadobudnutými skúsenosťami v správny čas na správnom mieste a začali nás oslovovať veľké zahraničné spoločnosti s požiadavkou na poskytnutie právneho poradenstva v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku. Týchto zahraničných spoločností postupom času pribúdalo a dnes môžeme povedať, že sa radíme v oblasti práva duševného vlastníctva k lídrom na slovenskom trhu a poskytujeme poradenstvo v oblasti IP veľkým nadnárodným spoločnostiam z rozličných oblastí priemyslu, akými sú napríklad módny, kozmetický, farmaceutický, tabakový i IT priemysel. Časť našej práce v daných oblastiach tvorí aj boj proti falšovaniu, doménové spory, patentovanie inovácií a transfer technológií.“

A čo aktuálne?
TB: „Aktuálne sa situácia mení a začínajú nás čoraz viac oslovovať aj slovenské subjekty, ktoré vidia zmysel v ochrane ich nápadu, či iného duševného vlastníctva. Keby sme sa mali pozrieť do budúcnosti, tak jedným z trendov je, že všeobecne sa pripisuje ochrane duševného vlastníctva čoraz väčšia hodnota. Regulácia a judikatúra, ktorá s tým súvisí, je čoraz komplexnejšia a zložitejšia a všeobecne možno vidieť snahu o unifikáciu a harmonizáciu tejto oblasti, aby v súčasnom globalizovanom svete bol právny rámec relatívne podobne regulovaný.“

Neprehliadnuteľná kampaň, to je "Protecting your brain". Je tu súvislosť so servisom pre Start-Upy. Chcete byť iní?
JB: „Tým, že sa ochrane duševného vlastníctva venujeme dlhodobo, sa na problém start-upov pozeráme možno trochu inak ako je v dnešných dňoch zvykom. My sme totiž toto v súčasnosti moderné pomenovanie vždy chápali širšie ako väčšina; start-up  z nášho uhľa pohľadu teda nevyhnutne nemusí byť len nový internetový projekt, či už v podobe konvenčnej stránky alebo aplikácií pre mobilné zariadenia, ako je to dnes často prezentované, ale my za start-up považujeme akýkoľvek nový projekt, ktorý je charakteristický novou technológiou alebo je inovatívny vo svojom segmente. Start up tým pádom nie je len o IT spoločnostiach. Naša práca so start-upmi nezahŕňa len ochranu duševného vlastníctva, ale snažíme sa bojovať za klienta aj na iných poliach tak, aby mohol svoj nápad posunúť vpred, či využitím siete našich kontaktov, sprostredkovaním financovania a podobne.“ 
TB: „Na Slovensku bolo vždy veľmi silné podhubie v technických vedných disciplínach a pri mnohých nových technických riešeniach sme hrdo stáli od počiatku - od ich formulácie v prihláškach, cez pomoc prihlasovateľom pri hľadaní investorov až po ich presadenie sa v reálnom svete. Preto "protecting your brain" je často krát našou najväčšou výzvou, špeciálne v situácii, keď väčšina technologických, ale aj softvérových "start-upov" sa nezameriava na slovenský trh, ale snaží sa docieliť globálnu ochranu. Pritom treba povedať, že práve dôsledná ochrana a riadenie súvisiacich právnych vzťahov od vzniku nápadu/riešenia významným spôsobom zvyšuje hodnotu akéhokoľvek projektu a je jednou z prvých vecí, na ktorú každý potenciálny investor prihliada. Klientov teda v tejto oblasti máme, a to tak v rámci technických riešení, ako aj pri "konvenčných" start-upoch. Kolegovia však v tejto oblasti aktívne podporujú start-upovú komunitu aj účasťou na rôznych podujatiach, kde prednášajú o témach súvisiacich s ochranou duševného vlastníctva, prípadne korporátnych vzťahov.“

Ako fungujete na medzinárodnej báze?
JB: „Ako už bolo naznačené v predchádzajúcej odpovedi, máme klientov, ktorí majú často záujem na globálnej ochrane duševného vlastníctva, a teda, tento medzinárodný kontext našej práce je takpovediac našim denným chlebom.“
TB: „Má to samozrejme viacero rovín - klientov zastupujeme priamo pred nadnárodnými inštitúciami, najmä v Európe - či už je to Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu alebo Európsky patentový úrad, avšak druhou rovinou je to, že sa nám podarilo vybudovať sieť kontaktov na partnerské kancelárie v iných krajinách, ktorú vieme dať pre klientov k dispozícii. Dlhodobá spolupráca s týmito zahraničnými kolegami je pritom neoceniteľná a veľmi nám pomáha pri mnohých strategických rozhodnutiach o optimálnom spôsobe ochrany duševného vlastníctva našich klientov už v počiatočných štádiách. Druhým veľmi výrazným momentom z hľadiska medzinárodného aspektu našej práce je však aj opačný tok práce, keďže na exkluzívnej báze s nami spolupracuje a prácu pre Slovensko nám zadáva viacero popredných globálne pôsobiacich kancelárii, ktoré na Slovensku nie sú priamo činné, ako aj viacero veľmi rešpektovaných národných butikových kancelárií v segmente duševného vlastníctva v iných krajinách.“

Teraz k trhu právnych služieb na Slovensku. Aký je?
JB: „Žiaľ, a myslím že v tomto sa zhodneme s väčšinou starších kolegov, terajší právny trh je ovplyvnený veľkým pretlakom mladých absolventov práva. Fakulty práva, ktorých je na Slovensku už niekoľko, každý rok chŕlia nových a nových absolventov a žiaľ nemáme dojem, že by tlačili na pripravenosť svojich absolventov pre prax. Dôsledkom je, že kvantita tu ide na úkor kvality a takýto aktuálni absolventi budú mať problém presadiť sa. Myslím si ale, že klienti vedia oceniť kvalitu, ktorú im poskytujú najmä etablované kancelárie so skúsenosťami, takže aspoň na úrovni týchto slovenských kancelárií, kam sa myslím že radíme, nepociťujeme tendenciu dumpingových cien a pod.“  
TB: „Tak isto sme problematicky vnímali aj to, že advokátskymi skúškami prechádza veľký počet mladých advokátov, často s minimálnymi skúsenosťami, keďže koncipientskej praxi sa často nevenovala dostatočná pozornosť. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo sa spoločnosť na advokáta napríklad v susednom Rakúsku pozerá s úctou a na Slovensku toto povolanie často krát v očiach bežného človeka nemá najlepší imidž. Aj z tohto dôvodu vítame zvýšenie koncipientskej praxe na 5 rokov.

Kam byste se vlastně v rámci advokacie zařadili? Pokud ještě má význam rozdělovat kanceláře podle velikosti apod.
JB: „Sme čisto slovenská kancelária. Veľkosťou budeme patriť niekde medzi stredne veľké kancelárie na slovenské pomery. V našom tíme nám ide hlavne o kvalitu ľudí, keďže ako všetci vieme, veľkosť nemusí byť vždy v advokácii zárukou kvality. Dobrým príkladom sú v zahraničí úzko špecializované menšie butikové kancelárie.“

„Butiková kancelária“ ale neznamená, že nerobíte aj iné oblasti práva...
JB: „Veľkosť našej kancelárie nám umožňuje pokryť aj všeobecnejšie oblasti práva a zároveň umožňuje jednotlivým kolegom profilovať sa v špecializovaných odvetviach, ako je najmä právo duševného vlastníctva. Myslím, že je nevyhnutné, aby si kancelária zachovala i tradičnú advokátsku prax.“
TB:  „Klienti nás často krát vyhľadajú s obchodnou záležitosťou, pričom potrebujú poradenstvo i v iných právnych oblastiach. Funguje to aj naopak, že klient potrebuje napríklad patentovať svoje riešenie alebo vyriešiť doménový spor a pri tom má nevyriešené aj otázky z klasického obchodného alebo pracovného práva. Môže sa teda stať, že v oblasti práva duševného vlastníctva by sme mohli byt vnímaní ako butiková kancelária, ale pri tom denne riešime poradenstvo aj z iných oblastí.“

Trh bol v posledných rokov aj na Slovensku zasiahnutý recesiou, o ktorej už dlho hovoríme.
TB: „Závisí to od oblasti. Napríklad v oblasti duševného vlastníctva nám agenda ešte narástla a javí sa nám, že kríza podnietila firmy a ľudí  inovovať a tvoriť.  V iných oblastiach, ako napríklad v obchodnom práve sa agenda logicky presunula do oblasti reštrukturalizácií, konkurzov, likvidácií a vymáhania pohladávok. Tým pádom aj výkon našej agendy v rámci jednotlivých oblastí práva reflektuje vývoj trhu.“

Mali ste niekedy návrhy na spojenie s veľkým svetovým hráčom?
JB: „Mali sme návrhy od medzinárodných kancelárií na zapojenie do medzinárodných sietí, ale trváme na tom, aby kancelária bola slovenská s pevným domácim zázemím. Mali sme však aj zahraničných zamestnancov. Radi by sme si však zachovali status slovenskej kancelárie a udržali svoju nezávislosť a vybudovanú tradíciu.“

Aký je tím a prostredie v BRICHTA & PARTNERS, ak sa dá nejak slovne popísať?
TB: „Kolektív našej kancelárie sa rozrastal postupne, každý  z našich kolegov začal svoju prvú právnu prax práve u nás a postupne  cez  pozíciu asistenta, koncipienta až po advokáta sa začlenil do našej kancelárskej rodiny, kde vzájomné vzťahy nie sú postavené na funkčnej nadradenosti starších nad mladšími, ale mladší prirodzene rešpektujú starších na základe ich dlhoročných skúseností a starší vnímajú mladších ako obohatenie z dôvodu ich iného pohľadu na svet.“
 
Musia mať vaši kolegovia technické vedomosti?
JB: „Je to samozrejme pridaná hodnota, ale vzhľadom na rozsah otázok, s ktorými sme konfrontovaní, to úplne detailne možné nie je. Len pre ilustráciu, v poslednom období sme riešili s klientami otázky od patentov na príslušenstvo hudobných nástrojov, cez rôzne mobilné aplikácie, zariadenia používané v jadrovej energetike až po lietajúce auto. V každom prípade by právnik v tejto oblasti mal mať natoľko široký všeobecný rozhľad, aby porozumel problémom, ktoré rieši, a v sporových konaniach by mal byť schopný abstrahovať technickú podstatu sporu a vysvetliť ho sudcom, ktorí taktiež nie sú odborníci v technických oblastiach.“

Je medzi slovenským podnikateľmi záujem o Duševné vlastníctvo a jeho ochranu?
TB: „Z pohľadu svojej viac ako dvadsaťročnej praxe v oblasti práva duševného vlastníctva môžem konštatovať, že rok od roka rastie záujem slovenských spoločnosti ale aj fyzických osôb o tému ochrany duševného vlastníctva, takže osveta v tejto oblasti, o ktorú sa dlhodobo pokúšame, postupne prináša svoje ovocie. Kým pred desiatimi rokmi pozostávala naša klientela v tejto oblasti hlavne zo zahraničných spoločností, dnes sa ku nim v zvýšenej miere pridávajú aj domáce subjekty. Percentuálne ešte stále trochu prevažujú tie zahraničné.“

Venujete sa Pro Bono aktivitám?
JB:  „I napriek tomu, že nie sme zapojení do nejakého oficiálneho programu ako napríklad „Advokáti ProBono“ organizovaní v rámci aktivít Nadácie Pontis, poskytovanie našich služieb Pro Bono je v DNA našej kancelárie od jej založenia. U nás v kancelárii zvykneme posudzovať každého klienta jednotlivo a rozumieme a citlivo vnímame to, že náklady na právne služby  môžu byť často jedným z dôvodov, ktoré bránia uplatneniu spravodlivosti. V rámci Pro Bono aktivít sa takto snažíme pomáhať napríklad cirkevným inštitúciám, niektorým charitatívnym organizáciám, ale aj jednotlivcom v núdzi, prípadne zo sociálne slabšieho prostredia. Čerstvý príklad, ktorému sa kolegovia intenzívne v poslednej doby venovali, je nový detský domov, ktorému sme v rámci pro bono vybavili všetky potrebné povolenia, aby mohol plniť čím skôr svoj účel.“

Dopočul som sa, že na slovenskom trhu je celkom komplikované získať dobrých mladých právnikov. Aký na to máte osobne pohľad?
TB: „Každý rok  má záujem o pozíciu koncipienta v našej kancelárii mnoho študentov aj preto, lebo sa venujeme oblasti práva duševného vlastníctva a IT, ktorá aj v ponímaní nastupujúcej právnickej generácie začína byť „in“. My si však, ako som už spomenula, študentov vychovávame na pozícii asistentov a s týmito sme potom veľmi spokojní.“ 
JB: Žiaľ v dnešnej dobe je asi naivná predstava, že si študent práva po skončení školy len tak nájde miesto koncipienta. Kancelárie hľadajú pridanú hodnotu – či už v praxi popri vysokej škole alebo špecializácii na určitú oblasť počas štúdia. Týmto apelujem aj na študentov práva – ak sa chcete po škole dobre uchytiť, snažte sa robiť a ponúknuť viac, ako od vás očakáva len škola, alebo ako robia vaši spolužiaci.“

Záverom, zdieľate jednu kanceláriu. Ako sa vám spolupracuje?
TB: „Myslite spoločnú kanceláriu s mojím manželom? Tak to už je tá tradícia našej kancelárie, že sme spolu v dobrom aj v zlom a to doslovne, v práci a aj v rodinnom živote. Keďže každý pracujeme na inej oblasti práva, tak tu konflikty nemáme. Hlavne žena v advokácii potrebuje mať chápajúceho manžela, lebo to nie je zamestnanie, kde človek skončí o piatej a ide domov. Čiže v tomto prípade je myslím pre ženu – advokátku mať manžela tiež advokáta skôr šťastie.“
JB: „Som rád, že môžem viesť našu kanceláriu spoločne s manželkou, keďže mužov priťahujú úspešné ženy, aj ja som rád, že je manželka vo svojej práci úspešná. Vzájomne si vieme byť oporou a myslím, že nám spoločné povolanie umožňuje lepšie pochopiť jeden druhého.“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk