Ako dlho je kancelária Dentons na Slovensku?
"Bratislavská kancelária Dentons, respektíve jej právni predchodcovia, sú tu takmer 20 rokov. Najprv to bola americká firma Altheimer & Gray od roku 1996, ktorú v roku 2003 prebrala firma Salans. A to nielen v Bratislave, ale aj v Prahe a v ďalších krajinách. Od marca 2013 sme súčasťou globálnej firmy Dentons. Po celú dobu však sídlime na tom istom mieste a niektorí členovia nášho tímu sú vo firme od jej príchodu na Slovensko."

Ako by ste osobne charakterizoval Dentons ako hráča na slovenskom trhu?
"Sme medzinárodná právna kancelária so všetkým, čo k tomu patrí – zázemie, know-how, štýl a kvalita práce... Na druhej strane, na takom malom trhu ako je ten slovenský, sa nerealizuje toľko medzinárodných projektov a transakcií, aby mohla firma vyžiť len z nich. Preto bežne radíme klientom aj pri čisto domácich transakciách. Spomedzi konkrétnych oblastí právnej praxe by som v prípade našej firmy vyzdvihol oblasť nehnuteľností, bankovníctva a financovania, korporátnej agendy/M&A a riešenia sporov. Niektorým klientom však radíme vo všetkých oblastiach práva, s ktorými sa pri svojom biznise stretávajú. Našou konkurenciou sú iné známe medzinárodné firmy pôsobiace v Bratislave, a takisto aj väčšie slovenské kancelárie. V časoch výrazného tlaku na ceny služieb (aj právnych) pokladáme za veľmi dôležité a prospešné byť v tomto smere kreatívni a realistickí, čo klienti vedia oceniť. Popri práci na jednorazových projektoch a transakciách sa snažíme s našimi klientmi budovať dlhodobé vzťahy, pretože to v konečnom dôsledku prináša prospech obom stranám."

Práve veľa ľudí si s Dentons spája nehnuteľnosti. Ktoré ďalšie praxe by ste vyzdvihol, ktorým sa venujete?
 „Pokiaľ ide o iné oblasti, tak jednoznačne bankovníctvo a financovanie (vrátane cenných papierov) a riešenie sporov, či už súdne alebo mimosúdne (napríklad v arbitráži). Pre medzinárodné firmy v Bratislave nie je úplne typické a štandardné venovať sa sporovej agende a aktívne tento typ mandátov aj vyhľadávať. Niektoré sa sporovým veciam dokonca priamo vyhýbajú. My sa však snažíme byť aktívni v tejto oblasti. Tento trh je taký, že neumožňuje úzku špecializáciu právnikov, aká je bežná vo veľkých kanceláriách v Londýne alebo New Yorku, že by si právnik mohol dovoliť robiť len jednu konkrétnu oblasť a úplne ignorovať všetky ostatné. V  každej väčšej firme na Slovensku musia byť všetci právnici v zásade pripravení robiť akúkoľvek oblasť práva. Každý však má svoju prioritnú oblasť, ktorej sa venuje primárne. U mňa je to napríklad už spomínané bankovníctvo a financovanie a sporová agenda.“

Zmienili ste, ešte by som sa k tomu krátko vrátil, že tú druhú významnú oblasť praxe - banking and finance - by ste radi v rámci Dentons posunuli vyššie. Je to špecifické pre bratislavskú pobočku?
„Nie je tajomstvom, že naša firma je na Slovensku dlhodobo vnímaná ako veľmi silný hráč  najmä v oblasti nehnuteľností. V časoch, keď realitný trh prekvital, to čiastočne zatieňovalo iné oblasti praxe. Mojou ambíciou je v strednodobom horizonte dosiahnuť, aby sme rovnako ako v oblasti nehnuteľností boli vnímaní aj v oblasti bankovníctva a financovania, čo má dva dôvody. Prvým je, že jedna z našich zakladateľských firiem je firma SNR Denton, ktorá patrí na kľučových trhoch (Londýn, New York) medzi najvýznamnejších hráčov v rámci bankovníctva a financovania, takže je v tom aj trochu "korporátnej genetiky". Druhý dôvod je osobný, pretože počas vyše desiatich rokov mojej doterajšej praxe pred príchodom do Dentons som sa špecializoval práve na túto oblasť, spolu s riešením sporov. Keby som ju teraz opustil, tak by som sa vopred vzdal veľkej časti príležitostí a zahodil by som veľkú časť mojej profesionálnej minulosti.“

Ste teda v tomto ohľade optimistom, že sa vám to na slovenskom trhu podarí posunúť vyššie?
„Na základe prvých ôsmich mesiacov, čo som v Dentons, som opatrným optimistom. Či sa to potvrdí alebo nie, to vám budem môcť povedať až o rok alebo dva, keď sa ukáže, že to nie je len náhodný trend. Snažíme sa v rámci bankingu byť k dispozícii tak dlžníkom, ako aj bankám. Dovolím si povedať, že máme dobré vzťahy s kľúčovými bankami na slovenskom trhu, ako aj s kľúčovými dlžníkmi. Keďže náš trh je relatívne malý a trendy neisté, nikto nemôže dovoliť povedať, že „ja budem radiť iba dlžníkom alebo iba bankám“. Praxou sa časom môže vyvinúť, že zistíme, že 90% našich mandátov je pre dlžníkov a potom sa dá urobiť na základe toho nejaké strategické rozhodnutie rozhodnutie. Rovnako ale môžme dospieť k záveru, že tých 90 % mandátov je veriteľských, a potom sa dá k tomu postaviť rovnako.“

Zmienili ste to, že v minulých rokoch boli logicky prepojené nehnuteľnosti a financovanie. Vidíte, že teraz dochádza k prepojeniu týchto druhých dvoch pilierov, a to sú financie a spory? Že sa časť agendy presúva týmto smerom?
„Čo sa týka konkrétne financovania, tak to má dve alebo tri podoblasti. Prvá z nich je "new money", to sú klasické nové úvery alebo emisie dlhových cenných papierov, ktorá väčšinou poskytuje najviac príležitostí pre transakčné kancelárie nášho typu. Dlhové cenné papiere sú niečo, čo by za istých predpokladov mohlo mať peknú budúcnosť, pretože čím sa stáva získanie bankového financovania náročnejším, tým sa dlžníci, ktorí potrebujú peniaze, obracajú viac na kapitálový trh. Tu ale nastáva problém, ktorý je špecifický pre Slovensko.  Kapitálový trh na Slovensku je ako celok ešte v plienkach. Nefunguje tu zatiaľ burza, respektíve počet obchodov na burze za jeden týždeň sa dá spočítať na prstoch jednej ruky, a to by som povedal, že to bol ešte jeden z tých lepších týždňov. Ten problém je systémový a riešenie môže prísť len tak, že začne byť dopyt po týchto produktoch a tým aj po zásadnom zlepšení infraštruktúry, v ktorej kapitálový trh funguje. Druhá oblasť sú workouty, čo sú procesy súvisiace s insolvenciou, reštrukturalizácie. Tam vo všobecnosti je badateľný stúpajúci trend počas posledných 3-4 rokov. Napokon tretia oblasť je oblasť bankovej regulácie.“

Možno ešte v skratke. Trh bol v posledných rokov aj na Slovensku zasiahnutý recesiou, o ktorej už dlho hovoríme. Recesia je, zrejme za nami, ste optimista, alebo sa bojíte, že prídu ďalšie vlny?
„Určite by asi nebolo dobré byť prehnaným optimistom a ja osobne mám radšej (v biznise aj v osobnom živote) realisticky a udržateľne nastavené očakávania. Čiže očakávania, ktoré sú možno na pohľad konzervatívnejšie ale udržateľné, prípadne aj prekročiteľné. Lepšie je tešiť sa z prekročených očakávaní, než plakať nad nedosiahnutím nerealistických cieľov. V súčastnosti by podľa mňa nebolo dobré, aby sa s ďalšími krízovými vlnami nepočítalo. Pre právny biznis, čo vidím z mojich skúseností, je najhoršia situácia, keď trh stojí. Keď sa hýbe, či už nahor alebo nadol, tak vždy generuje nejaké príležitosti. Keď ide hore, tak to budú veci súvisiace s rastom trhu. Budú to napríklad nové úvery, nové emisie dlhopisov, nové akvizície. Naopak keď pojde trh dole, tak bude zas nových transakcií menej, ale budú reštrukturalizácie, spory a podobné veci. Právny biznis je špecifický v tom, že keď sa správne nastaví jeho zameranie a špecializácia alebo profilácia kancelárie alebo firmy rozumne diverzifikuje, tak dokáže elegantne prežiť aj väčšinu tých vĺn. Pokiaľ sú to vlny, tak pri dobrom manažovaní a dobrom nastavení sa biznis dá robiť spôsobom, ktorý by som pri troche zjednodušenia mohol nazvať anticyklickým. Neznamená to, že sa nemusí nič robit s cenami. Ak ste mali rozhovory aj s inými a pýtali ste sa na túto tému, tak vám určite potvrdili, že ceny za posledné roky išli dole. Bežne sa stretávam so situáciami, kde rovnaká transakcia, ktorá by pred piatimi až šiestimi rokmi bola za nejakú sumu, sa v dnešnej dobe robí aj za polovicu tejto sumy. Avšak tých transakcií sa zase robí neporovnateľne viac ako vtedy, lebo príslušný know-how a štandardy sú už vytvorené. To, že biznis prežije a že sa mu bude dariť nevyhnutne neznamená, že bude realizovať také marže, ako realizoval v časoch, keď recesia bola pojmom známym iba z učebníc dejepisu. “

Sú ešte nejaké praxe, na ktoré sa buď zameriavate, alebo prípadne chcete zameriavať? Pretože trh právnych služieb sa neustále mení a je treba sledovať aj nové trendy.
„Robíme a sme pripravení robiť M&A, aj keď ich momentálne až tak veľa na trhu nie je. Ďalej robíme napríklad pracovné právo a akýkoľvek kompletný servis v rámci pracovného práva, obchodné právo, korporátne právo. Máme skúsenosti, ktoré nás oprávňujú považovať sa za full service firmu, pripravenú štandardnému klientovi zabezpečiť komplexný právny servis vo všetkých pre neho relevantných oblastiach práva. Neznamená to samozrejme, že v každej oblasti je počet skúseností rovnako veľký, ale všetky kľúčové oblasti na ktoré si klienti najímajú firmy nášho typu, obslúžiť vieme. Sú špecifické oblasti typu trestné právo alebo konkrétne oblasti civilu, napríklad ochrana osobnosti a špecifické patentové veci, kde nemáme problém priznať, že je to niečo, v čom nie celkom vieme klientovi poskytnúť to, čo od nás očakáva za cenu, akú od nás očakáva. Nemáme si problém priznať, že niektoré takéto veci vedia iní naši kolegovia lepšie, alebo ich vedia robiť lacnejšie v tej istej kvalite. Napríklad keby za mnou prišiel klient a povedal by, že má spor na ochranu osobnosti alebo na neho niekto podal trestné oznámenie, či mu s tým neviem nejako pomôcť, tak skôr sa budem snažiť mu odporučiť kolegu, ktorý má v týchto oblastiach podobný rozsah skúseností ako máme my v bankingu alebo v nehnuteľnostiach a má know how v oblasti trestného práva, resp. v oblasti ochrany osobnosti. Byť full service firma neznamená, že ste pripravený vyriešiť absolútne sto percent spektra právnych problémov, ktoré môžu človeka v živote stretnúť.“

S poskytovaním právnych full service služieb súvisí aj časť klientov, ktorá by sa mala zaujímať o vašu kanceláriu. Konkrétne ktorí klienti, pokiaľ sa dá generalizovať, by sa mali zaujímať o bratislavskú pobočku Dentons?
„Nerobil by som selekciu na základe typu a veľkosti klienta ale skôr na základe typu a náročnosti konkrétnej právnej služby, aj keď medzi týmito dvoma parametrami je často vzťah priamej úmery. My neodmietame klientov na základe ich veľkosti alebo prestíže. Skôr sa snažíme spolu s každým klientom (predtým, ako sa zaviaže za naše služby platiť) správne identifikovať jeho skutočné potreby a záujmy a vyhodnotiť, či mu v konkrétnom prípade vieme priniesť pridanú hodnotu a poskytnúť mu za primeranú cenu to, čo naozaj potrebuje. Obrazne povedané – ak klientovi na komfortné dosiahnutie jeho cieľa úplne postačí auto alebo vlak, nepresviedčame ho kupovať si na tento účel lietadlo. Napríklad jednoduchú darovaciu zmluvu na byt síce pre klienta urobiť vieme, ale rovnako kvalitne ale lacnejšie ju dokáže urobiť iný advokát alebo notár. V špecifických právnych oblastiach ako napríklad rodinné či trestné právo nemáme problém klientovi priznať, že iní kolegovia v rámci advokátskej profesie im pravdepodobne vedia poradiť ďaleko lepšie a efektívnejšie než my. Ak však ide napríklad o komplikované úverové financovanie, emisiu dlhopisov, kúpu alebo predaj komerčnej nehnuteľnosti alebo obchodnej spoločnosti, analyticky náročný spor alebo záležitosť s medzinárodným prvkom, pri ktorej je potrebné zabezpečiť právne služby vo viacerých krajinách, tak tu vieme klientovi poskytnúť najvyššiu pridanú hodnotu.“

My okolo toho chodíme celú dobu, a to je rozdelenie na medzinárodné a lokálne advokátske kancelárie. Chápem správne, že vy ste za to, aby sa to rozdeľovalo, že je tam rozdiel medzi nimi?
"no, určite. Ale nie je to rozdeľovanie na lepších a horších. Okrem toho, že také rozdeľovanie by nebolo etické, nebolo by ani pravdivé. Rozlišovanie medzi lokálnymi a medzinárodnými právnymi firmami je relevantné z pohľadu záujmov a potrieb klientov. Odkazujúc na už spomínané porovnanie auta a vlaku s lietadlom, pokiaľ sa klient potrebuje dostať z Bratislavy do Žiliny, bude pre neho najefektívnejšie odviezť sa autom alebo vlakom. Ak sa potrebuje dostať do New Yorku, bude nepochybne efektívnejšie pred autom alebo vlakom uprednostniť lietadlo. Ešte sa môže stať, že klient sa potrebuje dostať na Sibír do oblasti, kam lietadlá nelietajú, a vtedy tiež neostáva iné než použiť to auto alebo vlak. Tento princíp sa dá analogicky aplikovať na všetky služby, vrátane právnych. Uzavrel by som to teda tak, že na isté typy prípadov je z pohľadu potrieb klienta optimálne použiť medzinárodnú firmu nášho typu, kým na iné typy prípadov je zase z toho istého pohľadu optimálne použiť lokálnu kanceláriu."

Pretože sú aktéri, ktorí tvrdia, že v dnešnej dobe, v dnešných podmienkach a na dnešnom trhu právnych služieb toto rozdelenie význam nemá.
„Samozrejme, že názory sa môžu líšiť. Ako som povedal, rozdelenie má význam vtedy, ak sleduje záujmy a potreby klienta. Keď som začínal ako právnik, bolo to obdobie, kedy veľké značky medinárodných firiem predávali ľudí, ktorí v nich robili. To znamená, že klient prišiel do Salans kvôli značke a od ľudí, ktorí tam pracovali, očakával automaticky, že mu poskytnú kvalitnú službu, za ktorú si zaplatil. On si však nevybral tých ľudí, ale tú značku. V súčastnosti vnímam na slovenskom trhu skôr taký trend, že každá z medzinárodných firiem má svoje tváre, ktoré ju dlhodobo reprezentujú alebo sú dlhodobo prítomné na trhu. Dnes sú to na slovenskom trhu práve tieto tváre, ktoré predávajú značku svojej firmy a nie naopak. Kým teda predtým predávala značka ľudí, tak dnes predávajú ľudia značku. Súvisí to nepochybne aj s tým, že veľa ľudí, ktorí dnes pôsobia v lokálnych firmách, boli odchovaní vo veľkých medzinárodných kanceláriách a preto vedia, aké očakávania klienti od medzinárodných kancelárii majú. Z hľadiska toho, čo trh vyžaduje a aké sú jeho nároky, lokálne firmy dokážu hrať vo veľkom počte prípadov vyrovnanú partiu s  medzinárodnými. Kde ten rozdiel objektívne cítiť sú komplexné štruktúrované transakcie alebo iné transakcie alebo projekty, ktoré presahujú hranice Slovenska. Tam už to zaostávanie je výraznejšie, pretože keď ste lokálna firma a máte transakciu, ktorá má dopady v troch ďalších krajinách, tak musíte naviazať spoluprácu s nejakým iným nezávislým subjektorm, ktorý nevyhnutne nemá vaše pracovné návyky, nezdieľa váš pohľad na kvalitu alebo na pricing, nemá rovnaké štandardy dokumentácie, a podobne. Výsledok sa síce zväčša dostaví, ale nezriedka vyzerá ako pozliepaný z viacerých súčiastok a cesta, ktorá k jeho dosiahnutiu vedie, nie je vždy ľahká a klient to vníma. Naproti tomu medzinárodná firma, ktorá má sieť svojích vlastných kancelárií v rôznych krajinách, dokáže toto zabezpečiť takpovediac pod jednou strechou. Mnohí ľudia sa ma pýtali, keď som odchádzal z mojej bývalej firmy, že prečo si radšej nezaložíš vlastný biznis a ja im na to, že keby som sa rozhodol ísť cestou vlastného biznisu, tak by som sa dobrovoľne odstrihol od transakcií, ktoré okrem Slovenska sa dotýkajú aj Maďarska, Poľska, Čiech. Moje doterajšie skúsenosti v Dentons potvrdzujú, že tých transakcií je väčšina. Sú to transakcie, ktoré sa "narodili" na Slovensku,  ale realizujú sa nielen v Bratislave ale aj vo Varšave, Prahe, Londýne, Frankfurte, Budapešti, či USA.“

K tomuto by možno bolo dobré pripomenúť, že Dentons majú jednu z najväčších sietí na svete.
„To je pravda. Slovenský klienti, pre ktorých pracujeme, čoraz častejšie robia transakcie regionálnych rozmerov, ktoré si vyžadujú nasadenie právnych tímov súčasne vo viacerých krajinách . Osobitne to platí o bankovom financovaní, kde sa okrem toho často pridáva aj element anglického práva. Ak firma potrebnú sieť nemá, tak sa od týchto projektov dobrovoľne odstrihne, pretože prvoradým záujmom klienta zväčša je mať tieto projekty zabezpečené podľa možnosti jednou firmou pod jednou strechou. V tomto momentálne vidím najväčší rozdiel medzi zahraničnými a lokálnymi kanceláriami. Samozrejme s tým potom súvisí aj know how, ktorý v medzinárodných sieťach je oveľa väčší a hlbší práve tým, že sú typy transakcií a obchodov, ktoré sú na Slovensku len v začiatkoch, ale v Anglicku alebo USA majú dlhodobú históriu, z ktorej sa môžeme inšpirovať.“

Z hľadiska budúcich generácií, dopočul som sa, že na slovenskom trhu je celkom komplikované získať dobrých mladých právnikov. Aký na to máte osobne pohľad?
„Na Slovensku je asi najviac právnických fakúlt na meter štvorcový vo svete, čo nie je dobré. Problém nie je v tom, že by tu bol nedostatok talentov, ale že sa tie talenty v mori hlušiny ťažko vyhľadávajú. Kedysi na pracovnú ponuku prišlo dvadsať CV a z toho ste za dve hodiny ste mali vybraných päť kvalitných, z ktorých na konci nebol problém si vybrať a prijať kohokoľvek z nich. Dnes ich na rovnakú ponuku príde vyše sto, pričom kvalitných je päť až desať. My preto skôr razíme prístup ten talent si vychovať. To znamená niekoho prijať ešte počas štúdia. V tom veku študent má právo aj čas hľadať sám seba a zisťovať, či toto je práca, ktorej by sa chcel neskôr venovať, a keď sa v nej nenájde, zmena nestojí veľa ani jeho, ani nás. Už samotný záujem študenta o prácu popri škole je pozitívnym úkazom, ale to samozrejme nestačí. Medzi študentmi právnických fakúlt sa hľadá oveľa ľahšie ako sa hľadá v mase absolventov. Nám sa osvedčil prístup vychovať si našich právnikov od študentských rokov. Ja sám som výsledok takéhoto prístupu, keď v mojej bývalej firme som začal pracovať ako študent a odišiel som po takmer desiatich rokoch ako senior associate.“

Záverom, bude sa podľa vás na Slovensku ešte trh právnych služieb vyvíjať, poprípade meniť? Ktorým pôjde smerom?
„Rád by som mal kryštálovú guľu. Myslím si, že už žiadna veľká medzinárodná firma sem nepríde tak, že by tu na zelenej lúke vybudovala kanceláriu, resp. by som bol prekvapený, keby sa tak stalo. Okrem toho si myslím, že tým medzinárodným firmám, ktoré tu pôsobia a investovali veľa času, peňazí a iných kapacít do vybudovania svojich slovenských kancelárií, sa vo väčšine prípadov odchádzať neoplatí. Musia však byť dostatočne flexibilné a kreatívne na to, aby sa prispôsobili potrebám a požiadavkám trhu. Myslím tým samozrejme "pozitívne" požiadavky trhu ako napríklad cenová efektivita a inovatívnosť služieb a nie také požiadavky, ktoré by mohli kompromitovať meno firmy alebo kvalitu jej služieb.

Vy osobne ešte plánujete rásť z hľadiska kancelárie?
„Boli by sme veľmi radi, ak by nám objem práce umožnil každý rok sa udržateľným spôsobom rozrásť o jedného až dvoch ľudí. Uvidíme, nakoľko sa to bude dariť. Okrem počtu ľudí je dôležité kvôli cenovej efektivite udržiavať aj správny pomer starších a mladších právnikov.“

Zmienili ste, že ste vo firme od začiatku rohto roka, tak stále asi máte čerstvé  dojmy. Aký je ten tím a to prostredie v Dentons, ak sa dá nejak slovne popísať.
„Ja som zatiaľ veľmi spokojný. Opäť to, či to bol dobrý krok, to vám poviem až o dva až tri roky keď uvidím, či sa mi podarí zrealizovať to, čo som si pred príchodom predsavzal. Z ľudského hľadiska, aj z toho odborného, za tú dobu, čo som tu, tak ma táto firma prijala veľmi pozitívne a s ľudmi dokážeme spolupracovať efektívne od prvého dňa. To súvisí s tým, ako sú ľudia vyberaní a vychovávaní a ako sa s nimi všobecne zaobchádza v takýchto firmách. Keď si niekto predstaví právnickú firmu, tak si hneď predstaví nejakú firmu z amerického filmu, pričom jediné, čo je na tom obraze v zhode s realitou, sú často dlhé hodiny strávené v kancelárii. Kedže ľudia spolu trávia veľa času, tak je dôležité, aby spolu vydržali, aby sa spolu dobre cítili a aby vedeli spolu hrať ako tím. Ani FC Barcelona by nehrala dobre, keby tam mali jedenástich Messich a žiadneho brankára a obrancov. Právny biznis je podla mňa na tejto úrovni tímový šport a nikto si nevystačí sám. Je dôležité mať tím zložený z rôznych rolí a osobností, ktoré sa so svojimi rolami identifikujú. Veľmi nepomôže, keď je niekto skvelý právny odborník, ale v medziľudských vzťahoch vykazuje sociopatické sklony. Snažíme sa teda  vždy dbať na to, aby sa nám spolu dobre "hralo".“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk