Kancelária Glatzová je známa nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Ste úspešná kancelária. Prečo ste založili pobočku na Slovensku, čo vás k tomu viedlo?
Jíří Sixta: „Viedol nás k tomu záujem našich klientov, ktorí nás žiadali o to, aby sme im zabezpečili právne služby v rovnakej kvalite, na rovnakej úrovni a v rovnakom štýle  ako im poskytujeme v Českej republike. V dôsledku toho sme sa rozhodli, že najjednoduchšou cestou ako to dosiahnúť bude založiť pobočku na Slovensku. Nie však separátnu pobočku, ktorá si bude žiť svojím vlastným životom, ale pobočku, ktorá bude skutočnou súčasťou pražskej kancelárie, bude mať rovnaké systémy, zdieľať rovnaké know how, používať rovnaké vzory. To všetko je pre nás dôležité z dôvodu, aby klient dostal rovnako kvalitný výstup, bez rozdielu na to, či mu právne služby poskytuje česká kancelária alebo slovenská pobočka. Snažíme sa udržať úzku spoluprácu medzi českou a slovenskou kanceláriou.“

Dalo by sa teda povedať, že nie ste česká kancelária s pobočkou na Slovensku, ale že ste česko – slovenská advokátska kancelária.
Lucia Regecová: „Určite áno. Ako hovoril Jiří, my sa snažíme byť česko – slovenskou kanceláriou. Nerozdeľujeme veci na české a slovenské. Ak má klient česko-slovenský problém, poskytneme mu jeden relevantný výstup. Neposúvame si klienta ako horúci zemiak. Nechceme, aby mal klient pocit, že hovorí s dvoma rôznymi kanceláriami, ale že je to jedna kancelária v dvoch štátoch. Samozrejme uvedomujeme si, že ide o štáty s rozdielnym právnym systémom a poskytnutá rada tieto rozdiely vníma ale zároveň nimi zbytočne nezaťažuje klienta. Naša rada je praktická, to znamená odzrkadľuje tú podobnosť, ktorá môže klientovi zjednodušiť situáciu a zbytočne nevyzdvihuje rozdielnosť, ak to nie je naozaj nutné.“

Český a slovenský právny trh sú často v nadnárodných korporáciách vnímané jednotne, ako jeden veľký trh, možno niekedy aj s Poľskom a Maďarskom. Myslíte si, že česko – slovenská advokátska kancelária je cesta úspechu alebo je to skôr nevyhnutnosť?
J.S.: „V dnešnom globalizovanom a integrovanom svete je to cesta budúcnosti. Veľkí klienti vo väčšine prípadov pracujú s nadnárodnými advokátskymi kanceláriami, ktoré kladú dôraz na jednoduchosť komunikácie a na to, aby riešenie bolo čo najviac štandarizované. Nadnárodné advokátske kancelárie sa vždy snažili pokrývať celú Európu a mať v každej krajine nejakú pobočku. Bohužiaľ dosť často sa však stretávame s tým, že úroveň pobočiek je rôzna. Pokiaľ máte desať pobočiek po celej Európe, tak sa ťažko udržiava rovnaká kvalita, rovnaký štýl. Aj my osobne sa čoraz viac stretávame s globalizáciou, ktorú si vyžaduje nie len nadnárodný klient ale ktorú umožňuje aj samotné právo. V súčasnosti máme veľa cezhraničných projektov, ako sú cezhranižné fúzie, cezhranižné konkurzy, cezhraničné súdne konania. Práve toto sú projekty, kde cítime potenciál a našu prídavnú hodnotu. My nechceme robiť jednoduché veci, nás baví a teší robiť nadnárodné projekty,  ktoré sa týkajú obidvoch krajín. Kedže vieme, že táto práca je najmä o ľuďoch a vzájomnej komunikácii snažíme sa, aby sme boli naozaj jeden česko-slovenský tím. Ak príjmeme na Slovensko nového človeka, tak ide najskôr do Čiech na stáž. Chceme, aby sa zoznámil so všetkými klientmi a ľudmi a aby sa oni zoznámili s ním, aby zistil ako naša kancelária funguje a potom sa na Slovensku necítil ako oddelená pobočka, ktorá len počúva príkazy z Prahy. Chceme, aby sa cítil ako súčasť celého česko-slovenského tímu."

Ďalej?
J.S.: „Ako spomínala kolegyňa medzi slovenským a českým právnym systémom sú odlišnosti a niekedy výrazne. Okrem toho, že máme iné právne systémy, sme aj dva odlišné národy s odlišnými potrebami, preto sa snažíme, aby slovenská kancelária, teda naša slovenska časť , mala rozhodujúce slovo vo svojich otázkach. Musím povedať, že naši slovenskí kolegovia historicky trávili dosť času tým, že sa nám snažili vysvetliť, že Slovensko je naozaj trochu iné ako to Česko,  právne ale aj obchodne. Myslím, že sa to zlepšuje ale ešte stále máme občas tendenciu povedať: „V Čechách sa to robí takto, tak to prosím urobte tiež“. Pomaly si tieto rozdiely uvedomujeme viac a viac a pracujeme s nimi. Vo finále vždy vymyslíme niečo, čo sa dá uplatniť v obidvoch krajinách a s čím je klient spokojný a s čím sú spokojní aj naši ľudia.“

Ako by ste vyprofilovali vašu kanceláriu pre našich čitateľov tromi vetami tak, aby na prvý pohľad pochopili o čom je vaša kancelária, v čom je iná.
J.S.: „Stále platí to, čo hovoríme od samého začiatku. Sme česko – slovenská kancelária, ktorá neobťažuje svojích klientov právom, ale ponúka im praktické riešenia a nebojí sa niesť zodpovednosť za svoje rady. My nehovoríme klientom, že táto zmluva je pravdepodobne neplatná, my im povieme, že táto zmluva je neplatná a aký nárok im z toho dôvodu vznikol.“
L.R.: „Sme kancelária, ktorá využíva svoje vzájomné know how. Priznám sa, že častejšie my využívame know how našej českej kancelárie, nakoľko ona je na trhu dlhšie a má viac skúseností. Ešte stále sa u nás robí menej transakcií ako v Čechách a pri každej slovenskej transakcii, ktorú robíme, sú naši českí kolegovia našim praktickým poradcom, ktorý nám poskytne informácie o tom, ako by to robili oni. Kedže každá krajina má iné zmýšlanie, tak tieto praktické veci veľmi oceňujeme, pretože nám často pomôžu pozerať sa na veci z iného uhla a vidieť aj iný pohľad ako ten slovenský. To však neznamená, že my ničím neprispievame. Pri projektoch sme to my, ktorí naších českých kolegov obohacujú o nové informácie o slovenských odlišnotiach a zväčšujú im obzory :) To je tá naša pridaná hodnota, ktorú vieme klientovi poskytnúť.“
J.S.: „Takže sa vzájomne obohacujeme.“

Aké oblasti považujete pre bratislavskú kanceláriu za tie hlavné? Je to tak, že sa prekrývajú s tými pražskými, alebo je v niečom bratislavká kancelária odlišná a smeruje trochu iným smerom?
J.S.: „V obidvoch krajinách sa profilujeme ako kancelária, ktorá robí obchodno - právne poradenstvo, čo zahŕňa množstvo ďalších oblastí. To, v akých oblastiach poskytujeme právne služby zavisí aj na momentálnej ekonomickej situácie a situácie na trhu, ale nemyslím si, že by sa to nejak výrazne obsahovo líšilo. Jednoducho v obidvoch krajinách máme bohaté skúsenosti s obchodno – právnym poradenstvom, či už ide fúzie, akvizície, nehnuteľnosti, financovanie, pracovné právo, jednoducho všetko čo súvisí s podnikaním. Nerobíme trestné právo, rodinné právo, nesnažíme sa o veci, ktoré môžu robiť lokálne kancelárie, ale snažíme sa venovať tým sofistikovanejším odborom súvisiacim s podnikaním.“

V akých odboroch na Slovensku vidíte budúcnosť? Sú nejaké odbory, ktoré sa začínajú profilovať ako nové?
L.R.: „Od konca minulého roku sa čoraz častejšie stretávame s reštrukturalizáciami a konkurzami. Situácia na trhu je dlhodobo nepriaznivá a veľa firiem sa musí s tým vysporiadať. Máme čoraz viac klientov, ktorí potrebujú v tejto oblasti poradiť, či už ako tí, ktorých sa reštrukturalizácia alebo konkurz priamo týka alebo ako tí, ktorí majú pohľadávky voči takémuto subjektu. V tomto právnom odbore vidíme potenciál. Ale samozrejme ten potenciál vidíme aj v ostatných odboroch, ktoré priamo súvisia s podnikaním.“
J.S.: „Doplnil by som, že v Čechách sme sa v posledných rokoch začali viac venovať procesnému právu a súdnym konaniam. Tento trend vidíme aj na Slovensku. Čím ďalej tým viac klientov uplatňuje svoje práva v súdnych a správnych konaniach. Dokonca aj arbitráže sú čoraz častejšie. V tomto druhu právnej praxe vidíme budúcnosť.“

Pražská kancelária je spojená s významnými menami. Je niečo podobné aj v Bratislave, alebo plánujete, rozhliadate sa po niekom, kto by pre vás mohol byť takým morálnym poradcom?
J.S.: „Nám Petr Čech v Čechách zatiaľ stačí. On sa totiž okrem českého práva výborne orientuje aj v európskom práve. Ak právne poradenstvo na Slovensku má aj eupópsky právny rozmer vieme Petra použiť aj tam. Nedá sa však povedať, že hľadáme „Petra Čecha“ aj na Slovensku, to zatiaľ určite nie.“

Na Slovensku ste začínali v roku 2008, pričom obdobie medzi rokmi 2008 a dneškom nepartí medzi najlepšie obdobie. Myslíte si, že sa to nejakým spôsobom prejavilo na fungovaní bratislavskej pobočky a na tom, akým spôsobom poskytujete právne služby?
J.S.: „Nepriaznivosť trhu sa prejavila najmä v tom, že je väčší tlak na cenu, ako býval predtým, no to platí rovnako pre Česko ako aj Slovensko. Ak ide o rozvoj slovenskej pobočky, napriek tomu, že sme ju zriadili v nie práve najprijaznivejšom ekonomickom období od roku 2008 zaznamenávame neustály rast. Každým rokom sa viac a viac dostávame na Slovensku do povedomia a už nepracujeme len pre českých klientoch, ktorí majú presah na Slovensko ale čoraz viac sa na nás obracajú noví „slovenskí“ klienti. Od minulého roku sme začali investovať viac času do marketingu, biznis developmentu a do vzdelávania nie len našich existujúcich klientov ale aj potenciálnych klientov. Snažíme sa robiť veci, o ktorých si myslíme, že ich konkurencia nerobí, a to nám generuje na Slovensku viac a viac práce bez ohľadu na ekonomickú situáciu v krajine.“

Sú potreby klientov na Slovensku v niečom špecifické, iné, ako v prípade českých klientov?
J.S.: „Keď som začal chodiť na Slovensko najviac ma prekvapilo to, že miestnym klientom nešlo o to, aby dostali kvalitnú právnu radu ale o to, aby sa veci dali „vybaviť“. To je niečo, čo my nerobíme. My dávame klientom rady, aj keď sú vždy zamerané prakticky, stále sú to len rady. Je tu istá hranica, za ktorú nejdeme. Vieme klientom poradiť a vysvetliť sotisfikované právne veci  a s nimi im aj pomôcť ale my za klienta veci nevybavujeme.“
L.R.: „Vo všeobecnosti sú tie požiadavky rovnaké. Je evidentné, že sme iný národ a máme iný spôsob zmýšlania, respektíve vidíme veci ináč a niektoré veci sa snažíme urobiť ináč, alebo sa ináč robia, napríklad pri transakciách, ale nedá sa povedať, že by potreby našich klientov boli úplne odlišné od tých českých.“

Vaša kancelária si dáva veľmi záležať na vzdelávaní svojich vlastných ľudí. Darí sa vám na Slovensku nájsť kvalitných ľudí do vašeho tímu?
J.S.: „Vždy, keď hľadáme nového koncipienta, tak ma prekvapí, aký je na Slovensku obrovský pretlak študentov práva. Na Slovensku je omnoho viac absolventov ako v Čechách, ale je pravda, že kvalita kolísa. Vo všeobecnosti sa dá ale povedať, že je z čoho vyberať.“
L.R.: „Určite vyberať z čoho je a je pravda, že vzdelanie u nás v niečom pokulháva. Ja sama presne neviem posúdiť v čom je problém, kedže som sama na Slovensku neštudovala. My sa snažíme ľudí vybrať najmä podľa ich osobnosti a charakterových vlastností. To čo sa naučili v škole je pre nás smerodajné ale nie rozhodujúce. My sme kancelária, ktorá neposkytuje bežné právne poradenstvo, orientujeme sa skôr na to sofistikovanejšie veci a to vás v škole nenaučia, to sa musíte naučiť v praxi. Z tohto dôvodu si skôr dáme záležať na charakterových a osobnostných vlastnostiach, schopnosti učiť sa a na ochote pracovať nad rámec bežných možností a klasickej pracovnej doby. A keď už človeka príjmeme, dávame si záležať na jeho vzdelávaní a snažíme sa mu predávať tie skúsenosti, ktoré máme.“

Aké charakterové vlastnosti sú podľa Vás dôležité pre právnika, ktorý môže mať na vizitke Glatzová & Co.?
J.S.: „Človek by mal byť prirodzene inteligentný, mal by byť ochotný sa učiť nové veci a mal by mať zdravý mix sebadôvery a pokory. Nehľadáme „majstra sveta“ ale ani človeka, ktorý nevie zdravo vyjadriť svoj názor. Potrebujeme ľudí, čo si veria, sú inteligentní a rýchlo sa učia nové veci. Myslíme si, že v kancelárii máme dosť otvorené a transparentné prostredie, nepodporujeme intrigy, zákulisné boje a ohováranie. Nemáme hierarchický rebríček, ani špeciálne privilégiá, sme jednoducho jedna kancelária, kde každý pracuje s každým. U nás sa otvorenosť a úprimnosť skutočne vypláca a to hovoríme ľuďom, ktorých vyberáme. Chceme, aby vedeli, že toto je tá pridaná hodnota, ktorú u nás dostanú, pretože vieme, že nie všade to tak je.“
L.R: „Pre mňa je dôležité, aby človek mal prirodzenú úctu voči ostatným a chcel pracovať.“

Aký veľký je v súčasnosti slovenský tím? Plánujete sa do budúcnosti rozšírovať? Je pre to v Bratislave potenciál?
J.S.: „V súčasnej dobe máme v slovenskom tíme štyroch ľudí. V najbližších dvoch – troch rokoch sa plánujeme rozšíriť. Myslíme si, že optimálny počet, ktorý by sme chceli dosiahnúť, je šesť až osem ľudí.“

To číslo vyzerá asi relatívne malé, ale tým, že máte silné zázemie v Prahe, tak sila tímu je omnoho väčšia.
J.S.: „To je pravda. V Prahe máme aj právnikov, ktorí sú rodení Slováci, a teda nie je u nich žiadna jazyková bariéra. Týchto ľudí často používame aj na slovenské projekty. Na seniornejších pozíciách dochádza k prelínaniu českého a slovenského tímu. Mnoho z nás chodí na Slovensko prednášať, školiť klientov ale aj pracovať. Rovnako slovenskí právnici chodia do Prahy. Ako som už spomínal na začiatku, toto je naša stratégia, nechceme mať dva tímy, ktoré sa ani nepoznajú, snažíme sa v maximálnej možnej miere zachovať ten česko-slovenský aspekt našej kancelárie. My si nerobíme ambície byť najväčší na slovenskom trhu, tieto ambície prenecháme iným ľuďom a držíme im palce. My chceme jednoducho patriť k nejlepším :)“
L.R.: „Napríklad aj články, ktoré publikujeme sa snažíme udržiavať v česko-slovenskom duchu a aj v prípade, ak ide o slovenskú tému, snažíme sa, aby sa tam odzrkadlilo to dvadsaťročné know how našej českej kancelárie.“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk