Martin Kříž

PRK Partners mám zafixovanú ako jednu z najskúsenejších kancelárií v Česku. Aká je história kancelárie PRK Partners na Slovensku?
Martin Kríž (M.K.): „Keď sa Marek Procházka, zakladajúci partner našej firmy, v roku 1993 rozhodoval, či založiť vlastnú kanceláriu, tak s ním sedel v kancelárii  jednej americkej právnickej firmy v Prahe slovenský právnik Emil Nemec. Myšlienka vytvoriť PRK Partners tak od začiatku bola česko-slovenská. Marek Procházka kanceláriu založil a Emil Nemec sa rozhodol, že namiesto toho pôjde zbierať skúsenosti do Ameriky a nastúpil do spoločnosti International Financial Corporation, ktorá patrí do skupiny Svetovej banky. Až po rokoch sa okľukou vrátil na Slovensko a pripojil sa k PRK Partners ako jeden zo zakladajúcich partnerov našej bratislavskej kancelárie. Otvorenie kancelárie v Bratislave sme pripravovali v roku 2005 a fyzicky sme ju otvorili začiatkom roka 2006. Pred tým sme slovenské právo robili z Prahy.“

Z hľadiska špecializácie kopíruje slovenská kancelária úspešné praxe Prahy? Alebo máte nejaké špecializácie, ktoré v Prahe nie sú rozbehnuté?
M.K.: „V oboch krajinách sme „full service“ firma , no genéza je v každej krajine odlišná.  V Prahe sme sa na začiatku venovali najmä bankovému právu a táto prax potom k sebe nabalila zvyšok a stali sme sa „full service“ spoločnosťou. Na Slovensku sme sa zameriavali najmä na korporátné právo.  Keď sme prichádzali, tak sme chceli robiť hlavne M&A/corporate. Veľmi rýchlo k tomu pribudlo pracovné právo a následne sa pridávali ostatné praxe.  Oblasti finančného práva sa na Slovensku venujeme takmer od samého začiatku, pretože takmer všetky banky, ktoré nás používajú v Česku (Rakúšania, Francúzi, Angličania),  keď potrebovali pomoc  na Slovensku, obracali sa na nás. Na rozdiel od Česka však pre nás finančná prax na Slovensku nebola nikdy tak dominantná, ako bola historicky dominantná v Prahe.“
Miriam Galandová (M.G.): „V niektorých oblastiach, ako napríklad v súťažnom práve alebo v daniach, máme na Slovensku momentálne relatívne silnejšiu prax, ako má pražská kancelária. Nepovedala by som teda, že Bratislava kopíruje Prahu alebo naopak. V každej krajine a v každom čase rozvíjame praxe, kde vnímame príležitosť a kde súčasne máme potrebné know-how a potrebných špecialistov. Samozrejme, že príležitosti hľadáme spoločné a že know-how medzi kanceláriami sdielame.“

Miriam Galandová

Pre akého klienta je na trhu PRK Partners?
M.G.: „Vo všeobecnosti sme tu pre klientov, ktorí pred sebou majú veľmi dôležité, unikátne alebo veľmi rizikové projekty. Asi by sme vedeli obslúžiť aj klientov, ktorí potrebujú riešiť rutinné alebo drobné úlohy, ale takéto služby vie istotne poskytnúť veľa kancelárií, ktoré sú menšie, menej špecializované, majú nižšie náklady a lepšie tak vyhovujú požiadavkám malých projektov.“
M.K.: „V praxi to doposiaľ znamenalo, že sme tu boli hlavne pre zahraničných investorov a slovenské podniky, ktoré im patria. Keď sa pozrieme, kto nás platí, tak čisto slovenské peniaze  to boli len výnimočne.  Takže typický klient PRK Partners v Bratislave až doposiaľ bola veľká korporácia listovaná na burze. Samozrejme, že keď príde veľká korporácia, napríklad z Francúzka a my im povieme v ponuke, že sme už robili niečo podobné pre iné veľké korporácie z Anglicka, Nemecka, prípadne z Ameriky, tak máme dobrú šancu prácu získať a funguje to dobre a nabaľuje to rovnaký druh klientely.“
M.G.: „Máme samozrejme aj lokálnu klientelu - stredné podniky, veľkých podnikateľov a pod., ale je ich menšina. Bolo by iste rozumné cudzí kapitál v našom portfóliu nariediť a mať vyššie percento lokálnej práce. V našej kancelárii v Prahe je po roku 2005 percento lokálnej práce pomerne solídne. Tu sme sa k tomu ešte nedostali, ale je to naším cieľom. V budúcnosti  rozhodne chceme venovať viac pozornosti lokálnej klientele a pracovať pre ňu s väčšou proporciou času, ako sme to robili doteraz.

Ešte v krátkosti k zahraničným investorom. Myslíte si, že Slovensko je pre nich stále zaujímavým trhom?
M.K.: „Každá zem je do nejakej miery zaujímavá, pretože v každej zemi žijú ľudia - spotrebitelia a ako všetci vieme, tak ekonomika sveta je ťahaná spotrebou. Pokiaľ tu budú akýkoľvek obyvatelia schopní nákupu, tak Slovensko bude atraktívne, tak ako každá iná zem. Minimálne pre niektoré druhy biznisu určite. Otázne je, či je Slovensko atraktívne pre západoeurópske firmy, aby si tu umiestňovali svoje výrobne, to je veľká časť hrubého domáceho produktu. O tom, že spotrebiteľsky zamerané biznisy tu budú chcieť byť, nemám najmenšie pochybnosti, pretože tu je päť miliónov ľudí, ktorým sa dá niečo predať.“
Miriam Galandová (M.G.): „Čo sa týka premiestňovania výrobní na Slovensko, tak už sú v tomto smere atraktívnejšie lokality inde. Myslím, že záujem v tomto smere už trocha opadol, ale stále sme medzi zvažovanými krajinami. Nepredpokladám, že záujem sa bude výrazne zvyšovať.“
M.K.: „Pozorujeme to, kto sem chce prísť, aby sme zistili, či je to náš klient alebo klient jednej z našich spolupracujúcich firiem, aby sme s ním včas mohli hovoriť. A vidíme, že stále sú tu nové slovenské projekty, ktoré naši klienti alebo klienti našich kontaktov, zvažujú. Nie som si istý, či to sú práve teraz veľké montážne výrobné podniky. Mám pocit, že to čo v poslednej dobe vidíme sú skôr servis centrá pre Európu. Skrátka určite je stále niečo, pre čo môže byť Slovensko atraktívne.“
M.G.: „Trend možno bude skôr z mimoeurópskych krajín, ktoré Slovensko budú považovať ako bránu do Európy. Takých investorov bude viac.“

Teraz k trhu právnych služieb. Ste na ňom na Slovensku už sedem rokov. Kam sa podľa vás za tých sedem rokov trh právnych služieb na Slovenku posunul? Kde vidíte najväčší rozdiel, najväčšiu zmenu?
M.G.: „Za posledných sedem rokov konkurencia určite vzrástla.“
M.K.: „Na trhu pôsobí viac firiem, ako pôsobilo predtým, pretože odchody anglosaských firiem boli minimálne a naopak vyrástla rada nových menší firiem. Je otázne, koľko z nich súťaží v tom istom segmente trhu, v ktorom my, ale právnikov pribudlo. Keď sa pozrieme na počty, koľko advokátov tu bolo v roku 2005 a koľko ich je dnes tak zistíme, že došlo k nárastu advokátov. Počet firiem ktoré robia B2B právne služby určite neklesol, ale zväčšil sa. Boli určite momenty, kde to ešte bolo kombinované s poklesom dopytu. Takže z môjho pohľadu ponuka je širšia ako bola, pričom dopyt kolísal. Výsledok je kompetitivnejší trh.“

Dalo by sa povedať, čo je pre slovenského klienta typické v prístupe k právnym službám? Pre nejakého stredného - väčšieho podnikateľa. Je to rovnaké ako všade inde v Európe alebo je Slovensko niečím výnimočné?
M.G.: "Dá sa povedať, že existuje niečo ako „národná povaha“ podnikateľov. Nevylučujem, že to je predsudok a že existuje veľa výnimiek, no podľa mojich skúseností napríklad Američania od právnika zväčša vyžadujú, aby kontroloval každý aspekt transakcie a predpokladajú, že na transakcii bude preto robiť dostatočne veľký tým. Kontinentálny klienti naopak často vnímajú právnika ako poradcu pre vybrané otázky a očakávajú, že jeden právnik sa bude venovať všetkým aspektom sám alebo o nich bude mať prehľad. Nemecký klient veľmi dbá o detail, taliansky klient je typicky uvoľnenejší. Ale ako som už spomínala, určite je to veľké zjednodušenie."
M.K.: „Čo sa týka podnikateľov a SMEs (pozn. redakcie: small and medium enterprises – malé a stredné podniky), ja to subjektívne vnímam tak, že slovenský podnikateľ nie je v svojom prístupe k právnikom nejako prekvapujúco výnimočný. Podľa mojich skúseností sú si podnikatelia vo všetkých okolitých krajinách podobní. Keď sa pozriete na podnikateľov alebo na stredné podniky, čo sú zas firmy stojacie na jednotlivcovi, príde mi, že majú veľmi podobné požiadavky a veľmi podobný prístup. Vyžadujú stručné rady, jasné odporúčania, sústredenie na komerčnú podstatu problémov a v neposlednom rade veľkú rýchlosť.   Asi som schopný povedať, že keď vám predáva svoju továreň slovenský podnikateľ je v priemere emocionálnejší pri jednaniach ako človek zo západných Čiech. Ale to nie je podstatné a ako hovorí kolegyňa, nevylučujem,  že to je iba môj predsudok.“

Dokážu klienti oceniť kvalitu ponúkaných služieb?
M.K.: „Myslím si, že všetci dokážu oceniť, keď majú veľký problém a vy ich  „zachránite“. Tak je to naprieč všetkými krajinami. Rovnako tomu je aj pri transakcii, ktorá je pre klienta veľkou príležitosťou, klient s ňou nemá skúsenosti, pretože ju nikdy nevidel, a vy transakciou klienta dokážete  úspešne previesť. To si myslím, že je všade rovnaké. Naopak pokiaľ klient rieši rutinné a drobné problémy alebo vníma spoluprácu s právnikom iba ako nutné zlo, potom ho pravdepodobne zaujíma iba ako rýchlo a ako lacno dostane „pečiatku“ od právnika  a kvalita nie je dôležitá. Toto je myslím všade taktiež rovnaké.“
M.G.: "Súhlasím, že priority klienta sú rôzne podľa typu projektu. V projektoch, na ktoré sa sústredíme my, je kvalita takmer vždy prvoradá otázka a klienti sú typicky veľmi skúsení a vedia kvalitu veľmi dobre posúdiť. Určite ale existujú segmenty trhu, kde náklady na právnu službu sú prvoradé kritérium a produkt priemernej kvality klientov plne uspokojí."

Vidíte na Slovensku ešte potenciál pre advokátsku kanceláriu dostať sa k veľkým projektovým prácam vo veľkom?
M.K.: „Projektovými prácami myslíte....“

Z hľadiska investícií naozaj tie veľké projekty alebo skôr trh smeruje k tomu, že advokátne kancelárie budú takým dlhodobým partnerom pre podnikateľov pri ich každodenných činnostiach.
M.K.: „Počet právnických firiem, ktoré dlhodobo a opakovane získavajú veľké projekty je obmedzený. Veľké projekty končia v drvivej väčšine v pätnástich najväčších kanceláriách. Potom je ďalších  pätnásť alebo dvadsať kancelárií, ktoré ich dostávajú výnimočne. Nevylučujem, že aj malé kancelárie, ktorých je naozaj veľa, občas participujú na veľkých projektoch, ale je to výnimka. Trh postupne nadobúda rovnakú podobu ako všade inde – existujú určité úrovne, určité segmenty. Predpokladám, že v budúcnosti budú hranice medzi týmito segmentmi ešte ostrejšie. Je to ako pyramída, čím ste vyššie, tým je tam menej firiem. Sú typy projektov, ktoré zapadajú len do určitej výšky tej pyramídy.”
 
Kam sa v tej pyramíde zaraďujete vy?
M.G..: „Poviem vám, kde máme ambíciu byť a odkiaľ pochádza takmer všetka naša klientela. Tu si dovolím povedať, že veľmi vysoko. Otázka znie, či sme o tom už dokázali presvedčiť miestny trh. Myslím, že nie. Až do tohto roku sme nevenovali lokálnemu PR takmer žiadnu pozornosť. Boli sme zaneprázdnení tým, že sme obsluhovali investorov a venovali sme sa projektom. Takže pripúšťam, že keď sa opýtate priemerného čitateľa Trendu, kam nás zaradí, tak vám asi povie, že nás vôbec nepozná. Keď sa pozriete na prácu, ktorú robíme, tak si myslím, že patríme dosť vysoko k špičke pyramídy.”

Aký je konkrétne veľký bratislavský tým, poprípade aké máte rozloženie ľudí na jednotlivé praxe?
M.K.: „Máme dvadsať „fee earners“ (pozn. redakcie: členov týmu, ktorých čas sa účtuje klientom) a povedal by som, že polovica robí corporate / M&A. Druhá polovica potom dôležité špecializácie ako dane, súťažné právo, pracovné právo alebo financie. Asi by som tam v dobrých  dobách zahrnul aj nehnuteľnosti, ale v oblasti nehnuteľností nevidíme v posledných troch rokoch veľký objem práce.

Vidíte nejaký priestor pre väčší rozvoj alebo rast bratislavskej pobočky z hľadiska počtu právnikov?
M.K.: „Priestor pre rast vidím, ale nie som si istý, či to je zmysluplná vec. Najmä pokiaľ chce človek robiť projekty, ktoré sú dôležité, unikátne, rizikové,  a ako spomínala kolegyňa, takých projektov je v každej krajine obmedzený počet. Pokiaľ sa na tom spektre služieb špecializujete na veľké transakcie, kde marža na jeden prípad je pomerne vysoká, tak nedáva zmysel stavať najväčšiu kanceláriu v krajine. Keby som chcel robiť stredne veľké projekty, mať na nich malé marže a samozrejme poskladať z toho veľký zisk, tak by som chcel byť väčší, chcel by som rásť. So takou špecializáciou a zameraním, aké máme my, to nedáva veľký zmysel. Mimochodom nedávalo mi to zmysel ani v Česku, kde sme v jeden moment zistili, že sme najväčší.  V každom prípade, dvadsať mi príde ako ideálny počet na veľkosť slovenského trhu.“
M.G.: „Môžem len súhlasiť. Obmedzenia sú dané veľkosťou trhu a keď sa pozrieme na iné kancelárie, ktoré tu pôsobia a zameriavajú sa na vysoko kvalifikovanú prácu, tak tento počet je niečo ako strop. Aby ste aj tým udržali konkurencie schopný a aj kvalitný, tak to je optimum.“
M.K.: „Tým sa nechceme dotknúť kancelárií, ktoré sú dvakrát tak veľké. Bavíme sa o organickom raste kancelárie. Rešpektujem, že ak sa spojíte s niekým, kto má komplementárne špecializácie alebo komplementárne portfólio klientov, že z vás môže vyrásť omnoho väčšia firma. Čo sa týka organického rastu, tak opakujem, že si myslím, že potrebujete, aby vás bolo aspoň pätnásť, ale keby nás malo byť viac ako dvadsaťpäť, tak by som sa bál, že či to je rozumné. Pre nás je tých dvadsať zlatá stredná cesta.“

Aké základné heslá alebo charakteristiku by ste chceli, aby si informovaná laická obec spojila s názvom PRK Partners?
M.G.: „PRK Partners ako záruka kvality.“
M.K.: „Súhlasím. Kvalitu si v dobrom i v zlom ľudia pamätajú navždy. Je to o kvalite služby, o tom robiť prácu s vášňou pre kvalitu toho, čo robíte.“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk