Ktoré oblasti práva sú pre kanceláriu Schönher hlavné?
„Schönherr sa snaží poskytovať komplexné komerčno-právne poradenstvo, a to predovšetkým  korporátnym klientom. To zahŕňa právo obchodných spoločností,  fúzie a akvizície, bankové transakcie, právo nehnuteľností, verejné obstarávanie, súťažné právo, spory, duševné vlastníctvo, ako aj pracovné právo – teda všetko, čo klient – podnikateľ zvyčajne potrebuje pri svojom podnikaní. Záber jednotlivých kancelárií Schönherr v rôznych jurisdikciách sa pritom môže čiastočne aj líšiť, napr. viedenský Schönherr je okrem iného považovaný za „najlepšiu adresu“ pokiaľ ide o právo duševného vlastníctva a informačných technológií, ale u nás v Bratislave táto oblasť nie je profilovou.“

Prečo?
„Renomé sa buduje dlhú dobu a jednotlivé kancelárie sa snažia sústreďovať hlavne na biznis, ktorý v daných krajinách prevažuje. Keďže väčšina kancelárií Schönherr sa nachádza v tranzitívnych ekonomikách, kde v posledných dvoch dekádach dochádzalo ku zmenám vlastníckej štruktúry národného hospodárstva buď privatizáciou, skupovaním miestnych podnikov nadnárodnými hráčmi, prípadne reštrukturalizáciou a podobnými krokmi, logicky to viedlo k preferovaniu práce na transakčných mandátoch z oblasti corporate M&A, banking & finance a competition. Pomerne silným a rovnocenným sa v posledných rokoch stáva odvetvie regulatory, čo v našom ponímaní zahŕňa najmä verejné obstarávanie a právo regulovaných odvetví, ako je napr. energetika a právo životného prostredia.“

Sú to relatívne novšie oblasti práva. Vidíte tu nejakú tendenciu, že by sa im právnici venovali oveľa viac?
„Domnievam sa, že význam týchto nových oblastí práva bude rásť a už dnes vidíme, že odvetvia ako napríklad ochrana osobných údajov, právo súvisiace s biotechnológiami, energetické alebo telekomunikačné právo sa dostávajú viac do popredia, než tomu bolo v minulosti. Nemyslím si však, že by tento proces mal úplne zmeniť štruktúru portfólia veľkých advokátskych kancelárií. Určite môžeme očakávať, že zvyšujúca sa regulácia v rôznych oblastiach práva, či už v dôsledku vývoja európskeho práva alebo kvôli rastúcej komplexnosti ekonomického života, ako aj regulácii zo strany štátu, bude vyžadovať čoraz kvalitnejších špecialistov. Domnievam sa však, že aj v strednodobom horizonte – povedzme najbližších desať rokov – naďalej budú v advokácii hrať prím korporátne transakcie, transakcie v oblasti bankovníctva a kapitálového trhu (i keď v Slovenskej republike asi menej ako v iných krajinách), a tiež v oblasti nehnuteľností.“

Na druhú stranu k portfóliu už neodmysliteľne patria.
„Presne tak, toto vidíme všetci. Možnosť pôsobiť ako generalista sa zužuje. Na začiatku svojej kariéry sa možno mnohí z nás bez váhania zaoberali od súťažného práva, cez korporátne právo, obchodno-právne zmluvy, úverové transakcie, nehnuteľnosti, až po pracovné právo a súdne spory. Stáva sa to však čoraz zložitejším. Asi to nebude až také dramatické ako povedzme na americkom právnom trhu, kde špecializácia je tak cielená, že človek mimo svojej úzkej agendy nie je schopný robiť už nič iné. U nás, hlavne teda v malých krajinách ako je Slovensko, vždy bude možné a nutné vedieť pokryť niekoľko právnych odvetví. Ale do určitých špecifických odvetví, ako je napríklad životné prostredie, počítačové právo či energetika si však už dnes nikto nedovolí len tak „zájsť na skusy“; sú to oblasti, ktoré vyžadujú vyprofilovaného experta.“

Naznačili ste, že rada regulácií prichádza z Bruselu. Stíha ísť slovenská legislatíva s dobou, alebo sú tu ešte nejaké nedostatky, na ktoré by ste odporúčali sa zamerať?
„Výzva voči slovenskej legislatíve by mohla znieť: „chceme nielen kvantitu, ale aj kvalitu“, pretože pri snahe splniť rôzne termíny a predviesť, že sme najrýchlejšie prebrali niektorú európsku právnu normu, dochádza ku kompromisom pokiaľ ide o jej kvalitné zakomponovanie do slovenského právneho poriadku. Pokrivkáva najmä použitý právny jazyk a nadväznosť na existujúce právne pojmy. To potom spôsobuje chaos pri výklade a vedie aj k neželanému posilneniu postavenia štátnych inštitúcií pri interpretácii právnych noriem – práve preto, že zbytočne dochádza ku  unáhlenému a nedostatočne precíznemu preberaniu európskych právnych predpisov.“

Pomerne veľkou témou je prípadná rekodifikácia súkromného práva. Myslíte si, že tie úvahy idú správnym smerom? Predsa len sa to dotkne väčšiny oblastí, ktoré ste tu vymenoval, okrem tých rýdzo verejnoprávnych.
„Rekodifikácia súkromného práva takým spôsobom, akým prebehla v Českej republike, na Slovensku zatiaľ nehrozí, i keď by zrejme prospelo prebudovať náš súkromno-právny systém smerom k väčšej komercionalizácii občianskeho práva. Z mne dostupných informácií mám však skôr pocit, že naša právna obec na toto ešte nie je pripravená a že práce, ktoré sú na rekodifikáciu súkromného práva potrebné, ešte zďaleka nepokročili tak, aby sme mohli očakávať rekodifikáciu v dohľadnej dobe. V každom prípade, v tak závažnej veci je na prvom mieste kvalita, nie rýchlosť. Domnievam sa, že najmenej najbližších päť rokov sa ešte bude fungovať podľa doterajších právnych noriem.“

Predsa len je niečo, čo by vám prácu mohlo uľahčiť? Zmena nejakej konkrétnej normy...
„Napríklad predpisy o cenných papieroch, konkrétne fungovanie Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., je niečo, čo nám spôsobuje v praktickom živote veľa starostí. Medzi právnikmi na Slovensku asi nie je tajomstvom, že jedna z „najzložitejších“ tunajších transakcií je zaregistrovať, zmeniť resp. zrušiť registráciu vlastníctva alebo záložného práva k cennému papieru u Centrálneho depozitára, a to najmä pre nadmerne formálny prístup tejto inštitúcie. Je to zároveň aj praktická otázka – nejde totiž len o právnu normu, v tomto prípade o zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z. z., ale aj o určité vnútorné nastavenie tejto inštitúcie, spočívajúce v prehnanom byrokratizme a v akomsi nedôverčivom nazeraní na všetky stránky ako na potenciálnych podvodníkov, čo je postoj, ktorý iné inštitúcie, napr. Obchodný register, už dávno prekonali. Bohužiaľ, toto skutočne komplikuje realizáciu transakcií s cennými papiermi v Slovenskej republike.“

Je stále pre slovenský trh právnych služieb príznačný formalizmus a určitá konzervatívnosť, alebo sa to postupom času mení s príchodom nových právnikov a kancelárií zo zahraničia?
„Táto otázka vlastne zahŕňa dve podotázky: Pokiaľ ide o slovenský právny systém ako taký a o pôsobenie štátnych orgánov, tak tam bohužiaľ formalizmus pretrváva a je to niečo, čo naši zahraniční kolegovia vnímajú a registrujú - a počujeme od nich aj kritiku v tomto smere. Slovenskí advokáti však nemajú možnosť s týmto veľmi pohnúť. V podstate ide o nastavenie celého systému vrátane fungovania súdnictva, štátnych orgánov a legislatívy a nejaká viditeľná zmena bude asi behom na dlhé trate. Pokiaľ ide o druhú časť otázky, tak si myslím,  že sa značne zlepšila kvalita právnych služieb poskytovaných klientovi. To znamená, že tam vidím veľmi slušný pokrok, pokiaľ ide o prekonanie takého toho pohodlného prístupu, že advokát v podstate len odrecitoval klientovi, čo hovorí právny predpis  a ostatné už bola starosť klienta. V súčasnosti vidím oveľa väčšiu snahu – a myslím, že k tomu prispeli značnou mierou aj zahraničné advokátske kancelárie – poskytnúť klientovi právnu radu stručnou a zrozumiteľnou formou, tak aby jej ihneď rozumel aj neprávnik, a hľadať spolu s klientom riešenia. To znamená, neredukovať sa len na odmemorovanie textu zákona alebo len na zistenie, že „toto nejde“, ale snažiť sa aj preskúmať praktické dopady právnej regulácie na konkrétny podnikateľský prípad alebo hľadať alternatívne možnosti. Pokiaľ teda ide o výstupy právnych služieb ako sú memorandá, právne posudky a pod., tak tam sa urobil kus práce smerom k odstráneniu formalizmu.“

Aký je aktuálne podľa vás slovenský trh právnych služieb? Je konkurenčný, a to napríklad zdravo konkurenčný?
„Na tak malú krajinu, akou je Slovenská republika, dosahuje právny trh dosť slušnú kvalitu a pluralitu. To znamená, že na trhu nevládne nejaký oligopol, a okrem niekoľkých najsilnejších kancelárií, ktoré sa vyprofilovali aj u nás, existuje aj pestré portfólio silných kancelárií strednej veľkosti, s pozadím či už medzinárodným – anglosaským, rakúskym, nemeckým, českým – alebo aj domácim, kde sa klient nepopáli, a môže si byť istý slušnou kvalitou služieb za primeranú cenu. Z hľadiska klienta je teda stav právneho trhu dosť uspokojivý. Takisto sú na ústupe javy minulých dvoch desaťročí, ako bola nedôveryhodnosť a otázna kvalita služieb niektorých advokátov. Trh už dosahuje z hľadiska spotrebiteľa naozaj kvalitnú úroveň. Z hľadiska právnikov to samozrejme spôsobuje väčší tlak na výkon a na to, aby sme sa udržali na výške nárokov kladených na nás klientmi, či už ide o znalosť judikatúry, najnovších právnych predpisov a komentárov, alebo o to, aby sme vedeli získať pre kanceláriu tých najtalentovanejších ľudí. Nám advokátom to život neuľahčuje, ale to je dobre, pretože podnikanie je o každodennom boji o udržanie sa v prvej línii – a to posúva biznis dopredu.“

Pre klientov sú hlavné taktiež ceny za právne služby. Myslíte si, že sú už na Slovensku nastavené dobre? Nie je tajomstvom, že tu v posledných rokoch dochádzalo k určitému dumpingu. Naopak boli aj roky, kedy tie ceny boli prestrelené.
„Dnešná úroveň cien asi nie je taká, akú by sme si mali želať do budúcnosti. Istý extrém smerom ku premršťovaniu cien za právne služby sa v dávnejšej minulosti naozaj vyskytol; ale naopak, teraz je doba, keď sa objavujú extrémy opačným smerom. Nezriedka vidíme prípady, keď cena, ktorú je klient ochotný zaplatiť, je už taká nízka, že je problém za ňu poskytnúť službu zodpovedajúcej kvality. Správna by bola zlatá stredná cesta. Verím, že sa trh dostane do stavu, keď ceny budú bez výnimky odrážať fakt, že právne poradenstvo je službou s vysokou pridanou hodnotou. Nekvalitná právna služba môže ľahko zlikvidovať podnikateľský zámer alebo citeľne poškodiť klienta, a kvalitná právna služba môže zase klientovi ušetriť resp. zachrániť veľké sumy. Takéto vlastnosti má máloktorá služba alebo produkt, ktoré si klient kupuje. Zdá sa však, že za posledných pár rokov sme sa dostali do neželateľného stavu, kde sú právnici ponímaní rovnako ako ktorýkoľvek iní poskytovatelia služieb, a dostatočne sa nevníma vyššia pridaná hodnota právnej služby – a tomu sa prispôsobujú aj cenové očakávania. Tento trend je kontraproduktívny, pretože v dlhšom horizonte môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovaných právnych služieb. Úroveň právnych služieb pre komerčnú sféru závisí značne od toho, aby ich poskytovali tí najkvalitnejší právnici; takí čo dokážu pracovať vo viacerých cudzích jazykoch, vnímajú právo širokospektrálne, resp. vedia predvídať aj rôzne ekonomické a iné dopady právnych riešení. Viem si predstaviť, že ak by zostupný cenový trend pokračoval, bude problém tých najkvalitnejších ľudí pre advokáciu získať resp. udržať – jednoducho sa postupne môžu presunúť do iných odvetví.“

A máte tých najkvalitnejších ľudí na trhu?
„Určite máme a trvale sa o to snažíme. Vieme, že náš biznis je hlavne o ľuďoch a preto chceme mať v našich radoch vždy tých najlepších – a to na všetkých pozíciách. Na druhej strane ale vnímame isté varovné signály, zrejme rovnako ako iné advokátske kancelárie.  Je ťažké identifikovať presné dôvody, ale vidno, že úroveň absolventov práva v posledných rokoch klesá. V prvej dekáde mojej právnej praxe bolo takmer pravidlom, že kto začal pracovať ako advokátsky koncipient, tak pri tejto profesii aj zostal, dodnes v nej kontinuálne pôsobí,  a zvyčajne so slušným úspechom. V poslednej dobe sa ale stretávame s väčšou fluktuáciou, a niekedy aj schopní a nádejní mladí právnici to berú tak, že "skúsime a uvidíme" a stáva sa, že ich po pár rokoch začne lákať iná kariérna dráha. Takýto jav samozrejme našej profesii nepomáha, pretože kvalitnému poskytovaniu právnych služieb prospieva stabilita a dlhoročná skúsenosť. Uvidíme, čo advokátskym kanceláriám v tomto smere prinesie budúcnosť.“

Myslíte si, že by mohla pomôcť novela zákona o advokácii, aby sa ten stav zlepšil?
„Päťročná koncipientská prax nemôže uškodiť, a hlavne pre veľké advokátske firmy je takáto zmena v podstate neutrálna. Pocitovo síce predĺženie praxe môže pôsobiť na absolventov frustrujúco, ale nejaký skutočný dopad by to mohlo mať len na tých, ktorí zamýšľali po troch rokoch praxe si otvoriť vlastnú kanceláriu – no také niečo je dnes tak či tak málo reálne. Myslím, že predĺženie praxe by to nemalo mať nejaký významný negatívny efekt a verím, že to mladých právnikov neodradí od dráhy advokátskeho koncipienta.“ 

Aké sú najpodstatnejšie míľniky v rozvoji kancelárie, z vášho pohľadu ako vedúceho partnera?
„Schönherr sa považuje za kontinentálnu právnu firmu, keďže zo svojich 14 kancelárií pokrýva 17 krajín strednej a východnej Európy. Koncentrujeme sa na región medzi západnou Európou a Ruskom, čo zahŕňa Rakúsko, krajiny Vyšehradskej štvorky, región Balkánu, Ukrajinu a Turecko. Firma má viac než 60 ročnú históriu – prvá kancelária bola založená v roku 1950 pánom Schönherrom vo Viedni. Tak ako aj iné medzinárodné  právnické firmy, Schönherr začal výrazne expandovať v období po páde železnej opony. Na Slovensko však Schönherr v porovnaní s inými zahraničnými kanceláriami dorazil pomerne neskoro. Pôvodná expanzná stratégia totiž viedla skôr juhovýchodným smerom od Rakúska, to znamená do krajín bývalej Juhoslávie, Rumunska, Bulharska a Maďarska. Až v rokoch 2008 a 2009 sa začala expanzia aj smerom do Českej republiky, Slovenskej republiky  a Poľska. V rámci tejto stratégie Schönherr otvoril svoju kanceláriu v Bratislave na začiatku roku 2009  - tento rok teda oslavujeme piate výročie. Za tú dobu sme prešli určitým vývojom a spočiatku aj náročným obdobím. Doba vtedy advokácii príliš nepriala, dosť to kolidovalo so začiatkom krízy a s negatívnymi dopadmi, ktoré kríza mala na trhu právnych služieb. Založenie novej advokátskej kancelárie na svojím spôsobom už vyzretom trhu, samozrejme nebola ľahká úloha, ale zvládli sme to. Po úvodnej etape prvotných tažkostí, ktorým sa asi nijaký nový projekt nevyhne, sme sa však stabilizovali a začali rásť; a momentálne sme v takej fáze, v akej sme chceli po piatich rokoch byť.“

Čo na tom bolo  to najťažšie, pre vás ako pre právnika? Etablovať sa v tej dobe, rozbehnúť novú kanceláriu, hľadanie klientov, alebo súlad medzi ponukou a dopytom?
„Schönherr  začal svoje pôsobenie na Slovensku v zložitej dobe. Dávno už boli preč časy, keď viac-menej stačilo prísť sem so známou medzinárodnou značkou, umiestniť tu jedného expata, ktorý kanceláriu povedie, a nabrať určitý počet mladých talentovaných právnikov dobre ovládajúcich cudzí jazyk. V roku 2009 už trh vyžadoval podstatne viac – vedieť ponúknuť nielen nádejných mladých právnikov, ale aj právnikov s rozsiahlymi skúsenosťami z medzinárodných transakcií, s určitou špecializáciou a s referenciami, a tiež perfektnú cezhraničnú interakciu v rámci celej firmy, to znamená určitú zabehnutosť. Zabehnutosť si však podvedome každý spája s dlhodobým pôsobením... Toto nám stažovalo etablovanie sa v tom zmysle, že schopnosti a know-how sme mali, vedeli sme ich poskytnúť, ale nebolo vždy jednoduché presvedčiť klientov,  že i keď sme na Slovensku len rok alebo dva, vieme poskytnúť služby porovnateľné s tými kanceláriami, ktoré sú tu desať alebo pätnásť rokov. Sme veľmi radi, že klientov, ktorí sú odvtedy u nás, sme o tom presvedčili. Na druhej strane sme sa veľmi snažili aj o získanie uznania právnickej obce ako takej – chceli sme dokázať, že sme kancelária na porovnateľnej úrovni s inými veľkými kanceláriami, a nie len nejaký príležitostný projekt bez väčšej vízie. Ale to všetko vlastne nebolo nič neočakávané – renomé, ktoré Schönherr má v Rakúsku a v iných krajinách, kam v prvej vlne expandoval, sa nedalo automaticky transplantovať na Slovensko len tak bez úsilia a námahy. O to viac sa tešíme, že sa nám to podarilo.“

Pokiaľ sa spomenie medzinárodná kancelária, ľudia si skôr predstavia kancelárie anglo-amerického typu, pri väčšej fantázii nemecké kancelárie...
„Možno si dovolím trochu nesúhlasiť. V regióne bola vždy pomerne viditeľná prítomnosť advokátskych kancelárií s rakúskym pôvodom, pretože z  historických príčin boli viaceré kancelárie so sídlom vo Viedni pri prvých západných investíciách, ktoré sa udiali v strednej a východnej Európe veľmi krátko po páde železnej opony. Dodám aj niečo z mojej osobnej histórie: predtým, než som sa rozhodol pracovať pre Schönherr, som celý svoj profesionálny život pôsobil v kancelárii Freshfields Bruckhaus Deringer, čo je síce anglosaská kancelária, ale jej prítomnosť v Slovenskej republike, Českej republike a v Maďarsku bolo rakúske dedičstvo – tieto kancelárie boli pôvodné pobočky zakladané a riadené centrálou z Viedne.  To znamená, že Schönherr zďaleka nie je jediná kancelária rakúskej proveniencie na Slovensku. Je ich tu viac a tvoria rešpektovaný segment v rámci medzinárodných advokátskych kancelárií, takže z tohto hľadiska sme nemuseli prekliesňovať cestu niečomu novému.“ 

Fungujete na báze medzinárodnej siete s centrálou vo Viedni. Aké to pre vás osobne má vyhody a nevýhody?
„Nevýhody sme neidentifikovali. Myslím, že pokiaľ chce tunajší advokát pracovať na transakciách s medzinárodným prvkom, na multijurisdikčných transakciách a vôbec fungovať v oblasti obchodného práva nielen v čisto národnej rovine, tak je pôsobenie v rámci medzinárodnej siete akousi prirodzenou voľbou. V Slovenskej republike je to ešte vypuklejšie, keďže tu absentujú slovenské advokátske kancelárie, ktoré by expandovali do zahraničia –  na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde sa to zopár kanceláriám podarilo. Logickou voľbou tým pádom zostáva medzinárodná advokátska kancelária, či už s pozadím anglosaským, nemeckým, rakúskym alebo českým. Príslušnosť k takejto kancelárii prináša výhody, ako je ľahšie osvojenie si medzinárodných štandardov a schopnosti zvládať mandáty, ktoré prekračujú národné hranice, prístup ku know-how alebo možnosť stáže v zahraničí; to sú benefity, ku ktorým sa advokát pôsobiaci v lokálnej sfére dostane ťažšie. Pokiaľ ide o centrálu vo Viedni, má to ešte jednu výhodu - je ňou previazanosť so stredoeurópskym regiónom  a kľúčový význam tohto regiónu pre centrálu – na rozdiel od povedzme anglosaských kancelárií, pre ktoré je stredná Európa len jedno z mnohých "playgrounds". A to ani nespomínam, že do našej centrály vo Viedni sa dostanem autom za hodinu...“

Aký máte tím tu v Bratislave, sú to všetci Slováci?
„Tím je zložený prevažne zo slovenských advokátov a koncipientov. Vzhľadom na to, že na slovenskom trhu nepôsobíme ešte dosť dlho, tak len mladšia časť tímu sú ľudia, ktorí už boli vychovaní v Schönherri, t.j. máme tu už kolegov , ktorí u nás absolvovali koncipientskú prax a pokračujú ako advokáti. Pokiaľ však ide o mňa a niektorých ďalších kolegov, pridali sme sa k Schönherru po predchádzajúcom pôsobení v iných veľkých advokátskych kanceláriách. Tím je teda zmiešaný, máme medzi sebou aj ľudí, ktorí pochádzajú z prostredia anglosaských a rôznych iných medzinárodných kancelárií, resp. z renomovaných domácich kancelárií. Okrem nás, čo permanentne sídlime tu v Bratislave, máme ešte troch kolegov, ktorí sídlia v Prahe resp. vo Viedni, ale sú kvalifikovaní aj v oblasti slovenského práva a v prípade potreby nám vedia vypomôcť.“

Ste na slovenské pomery stredne veľká kancelária. Je pre vás osobne 10 právnikov dostačujúce číslo?
„Na prvý pohľad sa možno to číslo zdá malé, mohlo by byť aj väčšie a veríme, že ešte bude rásť. Bolo to však determinované dobou, ktorá tu posledných päť rokov vládla, a ktorá bola charakterizovaná poklesom objemu dopytu po právnych službách. Naše rozhodnutie bolo reagovať opatrne, nemať príliš veľké oči a držať len toľko ľudí, koľko potrebujeme pre reálne mandáty. Všetci vieme, že veľkých transakcií v posledných piatich rokoch nebolo príliš veľa. Na druhej strane, pre nás ideálny stav, ku ktorému chceme dospieť, je okolo pätnásť právnikov. Samozrejme, sú tu aj väčšie firmy, ktoré majú cez dvadsaťpäť právnikov, ale myslím, že slovenský trh teraz neposkytuje dosť priestoru pre ďalšiu takto veľkú kanceláriu. My sa snažíme byť v segmente medzi desiatimi až pätnástimi ľuďmi a tiež lepšie pokryť niektoré špecializované odvetvia, ktorým sa chceme bližšie venovať, napríklad sporovú agendu.“

V posledných piatoch rokoch dostala dosť veľký význam.
„Určite vzrástol jej význam. Zatiaľ ju pokrývame našimi existujúcimi kapacitami, ale na kvalitný rozvoj tejto praxe by bolo dobré mať viac špecialistov. Na druhej strane musím poznamenať, že ak existuje oblasť, kde by legislatíva mohla viac napomôcť zlepšeniu podnikateľského prostredia, tak sú to určite súdne spory, kde vidíme časté prieťahy a nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí. To doposiaľ na Slovensku sťažovalo rozvoj tejto oblasti. Klienti často nie sú ochotní nechať sa presvedčiť právnikom, že má zmysel ísť sa súdiť. Radšej akceptujú stratu, resp. to, že niekto nedodržal zmluvný záväzok, pretože vec zhodnotia z komerčného hľadiska a povedia si, že nemá zmysel strácať kvôli danej veci niekoľko rokov súdnymi ťahanicami. Tu by naozaj pomohli určité praktické zlepšenia alebo disciplinárne zásahy –  možno aj viac ako rekodifikácia civilného práva.“

Keby ste mal vybrať päť hesiel, respektíve pojmov, ktoré najlepšie vystihujú advokátsku kanceláriu Schönherr v Bratislave?
„Začal by som praktickosťou, čo znamená, že nechceme vystupovať ako akademici, ktorí zaplavia klienta horou paragrafov a komentárov, z ktorých sa mu zatočí hlava. Snažíme sa klienta brať ako partnera komunikovať s ním jazykom, ktorému rozumie a spolupracovať s ním pri nachádzaní praktických riešení, ktoré fungujú. Ďalším je medzinárodný štandard, to znamená štandard, na ktorý je klient zvyknutý v ktorejkoľvek veľkej renomovanej kancelárii, kdekoľvek na svete, tak to nájde i u nás. Tento štandard dodržiavame v každej kancelárii Schönherru, či v Bratislave, v Sofii, vo Varšave alebo vo Viedni. Ďalšie heslo je dôvera, to znamená, že sa usilujeme vybudovať dlhodobé vzťahy s klientom, založené na báze dôvery a spokojnosti. Chceme, aby náš vzťah nebol jednorazový, t.j. že klient príde, niečo preňho urobíme, zavrú sa za ním dvere a už viac o ňom nepočujeme. Skôr sa snažíme byť pri všetkých kľúčových právnych momentoch jeho podnikateľského života, či už je to M&A transakcia, súdny spor, alebo draftovanie vzorových zmlúv a pod.. Štvrtým heslom by bola asi pluralita. Máme hlboký rešpekt k rôznorodosti ľudí, ktorí u nás pracujú. Pokrývame rozsiahly región s rozmanitou históriou –  krajiny kedysi patriace do bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie, Turecko, či niektoré post-sovietské štáty; skutočne rozličné kultúry s inou mentalitou, vzorcami správania, jazykovými preferenciami. Preto sa snažíme skombinovať rôzne tieto danosti, aby vyniklo to najlepšie. Na to vo firme vytvárame prostredie, ktoré rešpektuje rôznorodosť, ktoré nie je rigidné a podporuje individualitu každého pracovníka firmy. A napokon –  férovosť. Hráme otvorenú, transparentnú hru, či už vo vzťahu ku klientom, k našim pracovníkom, či k regulátorom. Nepoužívame pofidérne bočné chodníčky; hráme samozrejme na víťazstvo, ale podľa pravidiel. Klienta nezavádzame –  keď vidíme, že jeho pozícia v súdnom spore, alebo v transakcii je problematická, povieme mu aj nepríjemnú pravdu, ale hneď hľadáme to najlepšie riešenie jeho problému. Takisto, keď to otočíme dovnútra, tak každý, kto u nás pracuje, môže rátať s čitateľnou spätnou väzbou a s férovým prístupom; nefunguje tu nijaké protežovanie, a talent má u nás cestu nahor istú.“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk