JUDr. Karol Kovács	JUDr. Miroslav Pavlovič

Ďakujem, že ste si urobili čas na rozhovor. Prvá vec, čo ma ako človeka laika najviac zaujíma je, čo je základom činnosti notára na Slovensku. Nemyslím legálnu definíciu, ale skôr pre vás osobne. Čo je vlastne notár, čo je to notariát?
Karol Kovács: „V podstate je treba vychádzať z toho, že sme vyrástli s českým notárstvom z jedného koreňa. Dňa 1.1.1993  tak isto ako sa  transformovalo české notárstvo na slobodné notárstvo latinského typu,  rovnako sa to stalo aj na Slovensku. V podstate sme sa stransformovali z bývalych štátnych notárstiev. Pamätníci si pamätajú, že práca štátnych notárstiev spočívala v rozhodovacej činnosti, predovšetkým v dedičskej agende a rozhodovaní o registrácii zmlúv, čo po 1.1.1993 prešlo na súdy, resp. na katastrálne úrady. My starší, v tom čase ešte mladí štátni notári, sme už pokukovali ako to funguje vo svete a zistili sme, že samotná notárska činnosť nespočíva v rozhodovacej činnosti. Je to listinná činnosť a osvedčovacia činnosť, čiže vydávania a uschovávanie listín o právnych úkonoch, osvedčovanie právne významných skutočností, notárske úschovy a pod. Čo sa týka listinnej činnosti, tak v celej sfére súkromného práva, ako občianskeho práva, tak aj v obchodného práva.“

Martin Foukal, prezident Notářské komory ČR hovorí, že notár v socialistickej ére, alebo dávno zabudnutej ére, bol skôr úradníkom a dnes už je notár služobníkom. Súhlasíte s tým? Poprípade ako by sme to mali chápať, že notári sú viac menej služobníci, že poskytujú službu. U mnohých ľudí je zakorenené, že notár je úradník, ktorý dava pečiatky a je na neho dlhý rad.
K.K.: „Notár je tá osoba, ktorá zabezpečuje právnu istotu a ktorá musí vykonať službu, pokiaľ ten kto o ňu žiada, splní zákonom predpísané náležitosti. Čiže notár musí konať a môže odmietnuť vykonanie služby len vtedy, keď žiadateľ žiada niečo, čo je v rozpore so zákonom. Notár je služobníkom v tom zmysle, že je pripravený poskytovať verejnú službu, garantovať právnu istotu, musí dohliadnuť na to, že jeho služba bude mať právny základ a bude spieť k právne dovolenému záveru.“

Keď sa človek prechádza po Bratislave, tak skoro na každom rohu vidí notársku firmu. Koľko je vlastne notárov v komore na Slovensku? Ste osobne s týmto počtom a tým, ako komora vyzerá a funguje, spokojní?
K.K.: „Začínali sme 1.1.1993 s počtom 182 bývalých štátnych notárov, ktorí sa podľa nového zákona transformovali na notárov. Momentálny počet notárov na Slovensku je 345.“

To je celkom vysoké číslo v porovnaní napríklad s Českou republikou, kde je okolo 500 notárov.
K.K.: „Počtom sa pomaly blížime českým kolegom a na päť miliónovom Slovensku je viac notárov ako v desať miliónovom Maďarsku. Úplne špecifická situácia je v Bratislave, pán viceprezident je bratislavský notár.“
Miroslav Pavlovič: „V súvislosti s notárstvom sa často hovorí o numeru clausu, obmedzený počet notárov a tak ďalej. V skutočnosti tento princíp neplatí. Na Slovensku môže minister spravodlivosti kedykoľvek zvýšiť počet notárskych úradov a túto možnosť využil ešte bývali minister Lipšic. V tom období sme mali na Slovensku asi 240 notárov a z jedného dňa na druhý sa rozhodol, že tento počet zvýši, ako to on nazval na „magické číslo“. O 222 notárskych miest. Bolo to v roku 2004 a na tento počet notárskych miest sa prihlásil určitý počet, ale bol nižší než 222 záujemcov a v konečnom dôsledku sa obsadilo len 70 miest s tým, že väčšina týchto miest sa usadila v lukratívnejších miestach, najmä Bratislava a Košice. V menších mestách, pán prezident je z mesta Šaľa, kde sú dvaja notári, tak vtedy tam pán minister tento počet zvýšil o šesť. Na tieto miesta sa nikto neprihlásil, pretože právnici pochopili, že v meste Šaľa nemôže byť osem notárov, ale počet ktorý tam je, tak je dostačujúci.“

Ako vnímate záujem mladých ľudí, absolventov, nových právnikov o notariát? Je o ne stále dosť nových uchádzačov? Možno po tom zvýšení v roku 2004 sa to stalo lukratívnejšímm povolaním z hľadiska budúcnosti a uplatnenia sa.
M.P.: „Záujem bol aj predtým a je aj teraz. Keď pán Lipšic rozhodol o tých 222 miestach, tak aj my sme zostali zaskočení tým, že sa ľudia v konečnom dôsledku nehlásili, pretože si spočítali aké dôsledky, hlavne ekonomické, to môže pre nich mať. Rozhodli sa, že v tomto období do tohoto povolania nevstúpia. Každý vie, že pokiaľ chce vykonávať určitú činnosť a chce byť úspešný v podnikaní, alebo akomkoľvek inom zameraní, alebo zamestnaní, tak to musí mať aj nejaké ekonomické dôsledky. Ľudia sa neprihlásili, lebo vedeli, že by neboli úspešní. Napriek tomu, že by chceli byť notármi.“

Existujú zákonné predpoklady pre výkon tohoto povolania. Ničmenej - aký typ človeka by sa mal zaujímať o notariát a je podľa vás dobrým notárom? Sú tam istotne potrebné aj nejaké charakterové predpoklady.
M.P.: „Zákon umožňuje, aby za notára bol prijatý ten, kto má absolvované právnické vzdelanie, päť ročnú právnu prax a k tomu príslušnú skúšku. V dnešnom období sa môže stať notárom človek už vo veku 27 až 28 rokov. Osobne si myslím, že je to veľmi skoro. Človek by mal byť vyzretejší a mal by prejsť inými právnickými povolaniami. Pociťujeme to aj na komore so stažnosťami a v komunikácii. Čím je notár mladší, tým má ťažšiu komunikáciu s účastníkom a chýba tam určitá vyzretosť. Je to na škodu ako účastníka, tak notára.“
K.K.: „Výberové konanie robíme vždy keď sa uvoľní miesto notára. Skúšame hlavne vedomostné znalosti. Je ťažko postihnúť ostatné náležitosti.“

Máte nejaké odporúčanie pre tých, ktorí stále nevedia, či notariát je alebo nie je pre nich to pravé?
K.K.: „Predovšetkým si musia uvedomiť, že je to veľmi náročná práca na trpezlivosť, na prácu s ľudmi. K notárovi chodia ľudia aj s banálnymi problémami, ale notár musí mať trpezlivosť vypočuť si klienta, poradiť mu, usmerniť ho a nemôže  sledovať len určitý ekonomický cieľ. Notárske povolanie nemôže byť postavené na podnikaní. Činnosť musím mnohokrát vykonať tak, že klienta musím odhovoriť od zamýšlaného úkonu, s ktorým za mnou prišiel, lebo dopredu vidím, že by poškodil seba, alebo aj svoje okolie. Sám by to neskôr ľutoval a zvaľoval by určitý podiel viny na notára „prečo ten „podvodník“, ten skúsený právnik mi neporadil a neodradil ma od toho úkonu“. Keby sme hľadeli len na finančný prospech, tak si jednoducho k tomu sadneme, napíšeme, vyúčtujeme a „Nech sa páči, dovidenia.“ Takto by to nešlo, to by už malo málo spoločné s notárstvom."

Aké aktuálne témy sú pre vás, ako notársku komoru najzávažnejšie, ktorým sa teraz najviac venujete?
K.K.: „Na Slovensku sme dospeli do štádia, že máme taký počet notárov, aký máme. Zároveň sa ale môžeme pochváliť, že máme dobre vybudovaný centrálny informačný systém Notárskej komory Slovenskej republiky a jednotlivé notárske centrálne registre. Celkovo je systém práce spojený s elektronizáciou. Naše kapacity nie sú dostatočne využité a ponúkame ich verejnej správe k využitiu s tým, ako to aj notárstvo má robiť. Odbremení preťaženú verejnú správu, ako aj justíciu a svoje kapacity ponúkne k riešeniu určitých problémov, ktoré vo verejnej správe pretrvávajú. Momentálne máme predstavu, že by sme mohli napríklad efektívne vstúpiť v otázke obchodného práva pri zapisovaní  údajov do obchodného registra. Notári súčasne na tomto úseku pracujú, elektronicky komunikujú s obchodným registrom. Ale vidím, že by sme to vedeli do obchodného registra zapisovať priamo, čím by sa zrýchlil celý proces. Poukazujeme na register záložných práv, ktorý vedieme už pomaly desať rokov a bez problémov my ako notári túto činnosť vykonáme. Je to veľmi prospešné. Obchodník príde k notárovi s určitými listinami, s určitým zálohom, ktorý potrebuje v rámci zabezpečenia pohľadávky založiť, notár záložné právo bezodkladne na počkanie zaregistruje a klient k spokojnosti vybavený odchádza. Týmto spôsobom by sme vo vzťahu aj k iným registrom mohli riešiť zdĺhavé konania, napríklad v obchodnom registri alebo na katastri nehnuteľností.“
M.P.: „Začínali sme pred dvadsiatimi rokmi, kedy prebiehala spoločenská a ekonomická transformácia a notári vstúpili do týchto procesov. V dvadsaťročnom období boli úspešní, darilo sa im, pomáhali spoločnosti aj podnikateľom, aby sa všetko transformovalo. Pred pár rokmi prišla kríza a my sme sami pocítili, že tak ako skončila transformácia spoločností a ekonomická transformácia, tak dnes začína nové obdobie, ktoré neviem presne definovať. Je tu pred nami niečo nové a pociťujeme, že sme počas dvadsaťročnej činnosti robili len čiastkové úkony v každej oblasti. Či to bol už obchodný register, kataster, dedičstvá v rámci ktorých sa nám to podarilo transformovať tak, že už robíme komplet dedičské konania. Cítime to aj u klientov, že od nás chcú ochádzať komplexne vybavení. To znamená, že keď mu založím obchodnú spoločnosť, alebo spíšem kúpnu zmluvu, tak on odo mňa chce, aby som tento úkon dotiahol do konca. Dnes je taká doba, že to chce na počkanie. Nechce mi dať plnú moc a aby som šiel a vybavil to na katastri, alebo obchodnom registri. Tím nadväzujem na pána prezidenta. Musíme vstupovať do registrov a musíme sa na to pozerať spôsobom, aby sme mohli reagovať na to, čo chce štát, občan a čo chce notár. Občan chce byť komplexne vybavený, štát chce aby sme predchádzali sporom a notár chce komplexne vybaviť, čiže všetci to chceme, ale nijak sa to nedarí.“

Opýtam sa teda narovinu. V čom je ten problém? Ako sa hovorí, „kde je zakopaný pes“?
M.P.: „V súčastnej dobe sme pred zlomovým obdobím. V septembri má byť vo vláde novela zákona o notároch a tieto veci, ktoré sme s pánom prezidentom spomenuli, tak práve tie by sa tam mali objaviť. Prečo sa tam neodzrkadlili skôr, je problém politických reprezentácií. Je to aj chyba notárov, pretože od roku 2006 presadzovali určité kompetencie, ktoré sa nakoniec nepodarilo presadiť. V roku 2010/2011 sme začali presadzovať obchodný register, to bola iná vláda, pripravovala projekt Singapúr pre zlepšenie podnikateľského prostredia a my sme im predložili určité veci. Z niektorých boli nadšení a iné odmietli. Ale nastal problém, padla vláda, došlo k zmene a nastúpila nová vláda, ktorá je tu už rok a v podstate sa etablovala. Komunikujeme a tiež majú záujem na tých dobrých veciach s nami spolupracovať a ja verím, že sa to v septembri odzrkadlí.“
K.K.: „Je tu ešte jeden problém, že stále prežívajú určité stereotypy vo vedomí úradníkov štátnej a verejnej správy, ktorí možno aj majú obavy, že prídu o právomoc a pozície, ale v konečnom dôsledku by im to bolo na pomoc, pretože my nechceme vykonávať túto činnosť ako monopolnú a výlučnú, ale súbežne. Čiže by táto agenda mohla ísť súbežne cez notárov a zároveň aj tak, ako to beží doteraz. V praxi by sa potom ukázal výsledok a nech si klienti a obchodníci potom vyberú, čo je pre nich výhodnejšie. Aj keď ako notári sa vyhýbame súťažnému právu v aplikácii na notárstvo, ale vyhnúť sa súťaži ako takej nedá a myslím, že takáto suťaž by bola prospešná.“

Zástanci striktných hraníc medzi tými, čo vykonávajú právnické profesie, asi nebudete? Ak to v dnešnej dobe ide vôbec oddeliť.
K.K: ,,Istotne viete, že ministrom spravodlivosti je bývalý predseda advokátskej komory, takže keď sme si s pánom ministrom sadli na prvom sedení po jeho menovaní, tak sme si ujasnili, že ako minister má predstavu, aby sa rozvíjali všetky právnické povolania. Ako advokát má iste bližšie k advokácii, ale určité hranice tu sú. Advokáti by sa mali venovať tomu, k čomu je v podstate advokácia zriadená, teda  poskytovaniu právnej pomoci a notári by mali  viac inklinovať k verejnej službe, poskytovať verejné služby a v rámci toho právnu pomoc. Všeobecnú právnu starostlivosti pre klienta by sme mali ponechať advokácii.“
M.P.: „Právne prostredie sa trochu pokryvilo, keď advokáti boli prví, ktorým sa podarilo stať sa súkromnými. To sa stalo začiatkom roku 1990. Nám sa to podarilo až v roku 1993, čiže oni v tom troj ročnom období začali nahrádzať notárske služby, pretože notári boli len štátni notári, v podstate boli úradníkmi a nie služobníkmi. Transformácia začala počas tohto trojročného obdobia, kedy nabehli do systému a tieto roky sa odzrkadľujú aj v posledných dvadsiatich rokoch. Advokáti do značnej miery prevzali listinnú, alebo nesporovú činnosť. Veľmi ťažko sa toho zbavujú a je jasné, že sa toho nikdy ani nezbavia. V podstate v západných krajinách je to postavené na tom, že listinnú činnosť spisuje notár a advokát sa venuje sporovej činnosti. U nás tento pomer je iný.“

Práve preto, že je to v Česku a na Slovensku takto nahnuté, čo vy osobne považujete za, ako som sa už pýtal na to na začiatku, dôležité veci, ktoré robia notára notárom? Niečo čo by ideálne mal podľa vás robiť iba notár a nikto iný.
K.K.:  „Pekne to bolo vyjadrené na konferencii v Prahe, kde prednášal JUDr. Balík o historickej štúdii českého notárstva, kde už na začiatku storočia bolo definované triedenie právnických profesií a až do dnes ostalo platné. Že sudca je mocenský orgán stojaci a rozhodujúci nad stranami, advokát je kvalifikovaný odborný právnik na strane svojho klienta a háji jeho záujmy a notár je medzi stranami. Čiže nie je vrchnostensky nad nimi, ani  s jedným z nich, ale je ako nestranný a nezávislý odborník zabezpečujúci právnu istotu tam, kde sa právne vzťahy ešte len tvoria a pripravujú, tak zabezpečuje právnu prevenciu. Toto je delenie, ktoré platí a podľa mňa bude platiť aj o sto rokov.“
M.P.: „Najdôležitejšie je, aby občan k notárovi pociťoval dôveru, a tú môže pociťovať najmä vtedy, keď prichádza k notárovi a vie, že bude komplexne vybavený. Vie že niečo predá a notár zabezpečí, aby mu peniaze prišli na účet a zároveň to bude zapísané v katastri nehnuteľností. Tak isto podnikateľ, ktorý príde k notárovi, musí mať v notára dôveru v tom, že obchod prebehne tak, ako prebehnúť má.“

Majú, osobne podľa vás, slovenskí klienti dôveru v notára?
M.P.: „Za dvadsať rokov sme nemali žiadnu kauzu, ktorá by spochybnila dôveryhodnosť notára. Máme snáď len jeden taký prípad, ktorý sa týka úschovy, ale máme pocit, že sa jednalo o podvodníka, ktorý podviedol aj Slovenskú republiku, aj samotného notára a aj iných. Za dvadsať rokov notári nevytvárali kauzy, možno len v prípade keď bol zákon slabý alebo nedokonaly, to sa týka najmä osvedčovania vlastníctva o vydržaní, kde notár postupuje podľa §63. Tento paragraf upravuje dosť zložitý proces neurčito a nejasne. Aj keď sme už dvadsať rokov tento paragraf niekoľkokrát novelizovali, tak ho vždy každá politická garnitúra chcela zrušiť. Argumentmi, že je to paragraf vhodný a potrebný pre občana, najmä pre toho malého, ktorý si potrebuje hlavné majetkové veci upraviť, tak sa paragraf ponechal. Ale nikdy sa nespravil dokonalým. To je jedno promile, kde určitým spôsobom strácame dôveryhodnosť, ale skutočne 99,9% sme dôveryhodný pre občana.“

Posledná vec. Viem, že vy notári sa vo svojej praxi stretnete čas od času s veľmi zaujímavými historkami...
K.K: „My notári sme viazaní povinnosťou mlčanlivosti. Nemali by sme rozprávať o týchto veciach. (smiech)“

Notárska komora Slovenskej republiky

Krasovského 13
851 01 Bratislava

Tel.: +421 2 555 74 519
Fax.: +421 2 555 74 589
e-mail: notarska.komora@notar.sk

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk