Zo štatistík Ministerstva vnútra SR je zrejmý dramaticky rastúci trend v počte trestne stíhaných právnických osôb. Kým v roku 2017, kedy bol novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, sme na Slovensku mali 62 takýchto prípadov, tak na konci roka 2018 tento počet vzrástol o 320 %. Gro prípadov súviselo s korupciou, daňovou trestnou činnosťou a trestnou činnosťou v oblasti životného prostredia. Trend tohto roka je opätovne rastúci. Podľa Lucie Schweizer z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS počty budú rásť aj v nasledujúcich rokoch.

V roku 2016 evidovalo Ministerstvo vnútra SR len 3 prípady trestne stíhaných právnických osôb. O rok neskôr toto číslo vzrástlo na 62, pričom ukončených bolo 45 prípadov. Tie sa týkali daňovej trestnej činnosti a korupcie. V roku 2017 bol novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ten rozšíril paletu trestných činov i osôb, ktorým prináleží v spoločnostiach trestnoprávna zodpovednosť. Rok 2018 potvrdil v číslach dve veci: že firmy nedostatočne reflektovali na nový zákon a že kontrolné úrady zintenzívnili svoju činnosť. Medziročne totiž počet trestne stíhaných firiem vzrástol o 320 % na 199 prípadov. Ukončených bolo 155 prípadov. Týkali sa korupcie, trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a daní. Začiatok roka 2019 len potvrdil trend rastu. Do konca februára vzrástol počet prípadov stíhaných právnických osôb medziročne o 126 %. Opäť dominuje daňová trestná činnosť a prípady z oblasti životného prostredia.

Stav, ktorý nastal, je podľa Lucie Schweizer dôkazom toho, že spoločnosti nereagujú dostatočne intenzívne a včas na nové pravidlá, ktoré sú prísnejšie a objavujú sa naprieč viacerými zákonmi či nariadeniami. Trend prísnejších pravidiel a častejších kontrol je podľa nej globálny. Lucie Schweizer komentuje: „Stále je veľa firiem, ktoré, žiaľ, ani netušia, že sa na ne vzťahuje novelizácia IV. smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ a zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu. Medzi dotknutých podnikateľov patria po novom napríklad aj tí, ktorí sa vo svojej činnosti venujú predaju a prenájmu nehnuteľností alebo službám ekonomického, finančného a firemného poradenstva.

Dôvod zvyšujúceho sa počtu trestne stíhaných firiem vidí Lucie Schweizer aj v tom, že nemajú systémovo a komplexne zavedený program compliance. Jeho podstatou je súlad so všetkými právnymi normami, ktoré sa týkajú podnikania konkrétnej firmy. Ďalším dôvodom je podľa nej aj čoraz neprehľadanejšia legislatíva a jej neustále nesystémové úpravy.

Jednou z najvýraznejších povinností, ktorá firmám vznikla, je identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a do 31. 12. 2019 ho zapísať do obchodného registra. Pre povinné osoby podľa zákona o predchádzaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti to navyše bola aj povinnosť identifikovať a monitorovať každého zákazníka a partnera v obchodnom styku, až na úroveň konečného užívateľa výhod. Povinná osoba musí klienta alebo partnera dôkladne preveriť a zhodnotiť, či z jeho strany nemôže potenciálne hroziť neobvyklé a nebezpečné správanie. Tu Lucie Schweizer z kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS poukazuje na zásadný kritický bod: „Rozsah povinností zo strany povinných osôb je tak široký, že v istých momentoch by firmy mali suplovať kompetencie a právomoci štátnych orgánov ako polícia či finančná správa. To nie je v poriadku a v systéme nastavenia tejto legislatívy je logicky chyba. Legislatíva podľa môjho názoru opomenula ešte jeden zásadný fakt. Overovaný klient má právo odmietnuť previerku zo strany povinnej osoby alebo jej plný rozsah. Tu sa firmy dostávajú pod ďalší tlak, že môžu o potenciálneho zákazníka, prípadne partnera prísť.“ Úskalia platnej legislatívy preto vytvárajú podnikateľom priestor na neúmyselné i úmyselné chyby a následne nedodržiavanie zákonov. Na konci dňa bude stále pritom platiť, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje.

Aké sú teória a prax? V samotnom návrhu zmeny zákona rátal zákonodarca s predpokladaným časom na identifikáciu a preverovanie jedného klienta zo strany povinnej osoby v trvaní 1,2 hodiny. „Reálny čas, ktorý ukázala prax, je iný a overovanie sa pohybuje až na hranici 14 hodín. To je takmer 12 násobok pôvodného odhadu predkladateľov novely. Teória a prax, ktorú smernica prináša, sú teda diametrálne odlišné a firmám skôr komplikujú život,“ dôvodí Lucie Schweizer. Akčný plán vlády SR na úseku boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti ráta so zvýšeným počtom kontrol medzi rokmi 2019 a 2021. Rovnako aj tlak zo strany Výboru Rady Európy MONEYVALL je výrazný a nie je žiadny relevantný predpoklad, že by časom poľavil. V procese sprehľadňovania biznisu a očisťovania trhu chýba jedna zásadná vec. Tou je podľa Lucie Schweizer celoštátna metodika a usmernenie podnikateľských subjektov: „Jej cieľom by však nemala byť represia, ale skôr pomoc s implementáciou zmien.“

Nikto nespochybňuje potrebu tvorby transparentného podnikateľského prostredia a potrebu stanoviť prísne pravidlá, ktoré budú platiť pre každý podnikateľský subjekt a bez výnimky. Ľahko aplikovateľná legislatíva, aktívna edukácia podnikateľského prostredia zo strany štátu, ako aj edukácia samotných kontrolórov: to sú kroky, ktoré by výrazne dopomohli k dosiahnutiu cieľov a zámeru novelizovaného zákona. Prvým krokom na pozitívnu zmenu je, aby si podnikatelia uvedomili, že etika a dodržiavanie zákonov sú hnacím motorom smerom k lepšej a úspešnejšej firme. „Ideovo je zákon postavený správne, no jeho konkrétne znenie je extrémne komplikované. Preto firmám odporúčam nenechať nič na náhodu. Najlepším riešením, ako sa vyvarovať chýb pri implementácií platných legislatívnych zmien, je požiadať o pomoc odborníkov, ktorí majú s touto problematikou reálne skúsenosti,“ pripomína Lucie Schweizer, odborníčka na programy compliance z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.