V minulom režime u nás neexistoval kapitálový trh, dlhé roky tiež zaostáva výučba finančného vzdelávania. Historicky máme negatívnu skúsenosť s privatizáciou v 90-tych rokoch aj krachom nebankových subjektov založených na Ponziho schémach. Prví investori na začiatku milénia sa navyše popálili na dot.com bubline a následne ich zasiahol prepad trhov počas finančnej krízy v roku 2008. To všetko zanechalo stopy na ochote a miere investovania Slovákov.

Podiel investícií rastie

Spolu s rastom finančnej gramotnosti, najmä u majetnejších ľudí, ako aj rozširovaním investičných možností však u nás v poslednom období vidíme zväčšujúci sa dopyt po investičných riešeniach. Väčšinu finančného majetku bežnej slovenskej domácnosti síce stále tvoria klasické bankové vklady, ich podiel však klesá. Potvrdzujú to aj štatistiky OECD. Kým v roku 2002 dosahoval ich podiel až 65 percent, najnovšie čísla hovoria už len o necelých 54 percentách. Predovšetkým v období po finančnej kríze z roku 2008, odkedy centrálne banky spustili politiku nulových úrokových sadzieb, začal v majetku Slovákov rásť podiel dlhopisov, špeciálne podnikových. Podľa prieskumu J&T BANKA Wealth Report dokonca až tretinu investičného portfólia milionárov tvoria práve podnikové dlhopisy.

Výhody dlhopisov

Ich výhodou je, že sú menej náchylné na volatilitu cien v porovnaní s akciami. No stále dokážu poraziť infláciu. Inak povedané, ponúkajú veľmi zaujímavý pomer výnosu vzhľadom na podstupované riziko. Platí to aj v prípade vybraných korporátnych dlhopisov zo stredoeurópskeho regiónu, ktoré sú pomerne dobre izolované od diania vo svete, nie je v nich prítomných veľa inštitucionálnych hráčov a väčšina investorov ich drží do splatnosti. A osobitne pri dlhopisoch vybraných expandujúcich firiem so silnými bilanciami, ktoré patria medzi lídrov vo svojom segmente a majú zaujímavé podnikateľské nápady. Vďaka tomu dokážu čeliť aj dočasným ekonomickým nečasom a recesii.

„Aj počas nedávnych turbulencií spojených s koronavírusom sa Slováci presvedčili, že hoci je s investovaním späté vyššie riziko a väčšie výkyvy cien ako so sporením, za toto riziko môže byť investor odmenený aj vyšším výnosom. Štatistiky ukazujú, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do dlhopisov alebo do akcií prinesú kladný výnos aj napriek obdobiam kríz či neistôt,“ vysvetľuje analytik J&T BANKY Stanislav Pánis.