2.9.2019
ID: 4573
Slovenskí milionári zbohatli na vlastnom biznise a podnikaní
Zdroj: J&T Banka, a.s.
Hoci dlhopisy a nehnuteľnosti tvoria viac ako polovicu majetku priemerného slovenského milionára, hlavným zdrojom rastu jeho bohatstva je príjem z podnikania či zo zamestnania. Ukázal to unikátny prieskum medzi slovenskými a českým dolárovými milionármi J&T Banka Wealth Report.
Typický slovenský dolárový milionár je vysokoškolsky vzdelaný majiteľ firmy alebo vrcholový manažér a zbohatol vlastným pričinením. Až 56 percent milionárov v prieskume uviedlo, že rozhodujúcim alebo významným faktorom rastu ich majetku sú práca a biznis, v ktorom podnikajú.
Robia to, čo vyštudovali
Ide o stále aktívnych ľudí zhruba okolo päťdesiatky. K ich úspechu prispieva aj to, že až tri štvrtiny z nich dlhodobo pôsobia v odbore alebo v príbuznom odbore, ktorý vyštudovali.. Pohybujú sa tak v oblasti, ktorú dobre poznajú a systematicky sa venujú tomu, čo ich baví. Príjmy z investícií do dlhopisov, nehnuteľností či do akcií, ktoré tvoria spolu v priemere takmer dve tretiny ich finančného majetku, tak majú na ich bohatnutí menej podstatný podiel.
Aj svetové prieskumy ukazujú, že najviac dolárových milionárov zbohatlo podnikaním, predovšetkým v technológiách, nehnuteľnostiach či v spracovateľskom sektore a v maloobchode. Aktuálny prieskum Hurun hovorí, že len deväť percent svetových milionárov sa stalo bohatými vďaka investovaniu.
„Na druhej strane, štúdie Capgemini zistili, že hlavným ťahúňom prírastku bohatstva priemerného svetového dolárovému multimilionára s majetkom aspoň 30 miliónov dolárov je už investičný príjem, najmä z akcií, dlhopisov a z nehnuteľností,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Súvisí to s tým, že priemerný boháč vo svete je starší ako ten slovenský, je v podstate už v dôchodkovom veku okolo 65 rokov. Navyše svetoví milionári majú iné zloženie majetku ako tí slovenskí. Rádovo tretina ich finančného bohatstva je alokovaná v akciách, ktoré sú z dlhodobého hľadiska najvýnosnejším aktívom, kým pri našich milionároch sa na ich portfóliu podieľajú len z 15 percent.
Približujeme sa k Západu
J&T Banka Wealth Report však naznačuje, že už aj slovenskí milionári sa postupne približujú k svetovým trendom. Za posledných 10 rokov rástol u nich podiel investícií do akcií či dlhopisov na majetku rýchlejšie ako na Západe.
„Súvisí to so zlepšením ich finančného rozhľadu, s rastom skúseností, opúšťaním konzervatívneho prístupu a d otváraním sa riziku. Svoje zohráva aj fakt, že išlo o prvú generáciu boháčov po páde komunistického režimu,“ vysvetľuje Pánis.
Počítajú s postupným odovzdávaním svojho postu vo firme rodinným nasledovníkom alebo uvažujú o jej predaji a oveľa viac času začínajú venovať svojim koníčkom, čo sa môže prejaviť aj v náraste emočných investícií. Potvrdzuje to porovnanie s dotazníkmi v prieskumoch Knight Frank. Ukazujú, že slovenskí boháči, ktorí boli doteraz najmä vo fáze kumulácie bohatstva, budú klásť v nasledujúcom období menší dôraz na vlastné podnikanie ako tí zahraniční.
Robia to, čo vyštudovali
Ide o stále aktívnych ľudí zhruba okolo päťdesiatky. K ich úspechu prispieva aj to, že až tri štvrtiny z nich dlhodobo pôsobia v odbore alebo v príbuznom odbore, ktorý vyštudovali.. Pohybujú sa tak v oblasti, ktorú dobre poznajú a systematicky sa venujú tomu, čo ich baví. Príjmy z investícií do dlhopisov, nehnuteľností či do akcií, ktoré tvoria spolu v priemere takmer dve tretiny ich finančného majetku, tak majú na ich bohatnutí menej podstatný podiel.
Aj svetové prieskumy ukazujú, že najviac dolárových milionárov zbohatlo podnikaním, predovšetkým v technológiách, nehnuteľnostiach či v spracovateľskom sektore a v maloobchode. Aktuálny prieskum Hurun hovorí, že len deväť percent svetových milionárov sa stalo bohatými vďaka investovaniu.
„Na druhej strane, štúdie Capgemini zistili, že hlavným ťahúňom prírastku bohatstva priemerného svetového dolárovému multimilionára s majetkom aspoň 30 miliónov dolárov je už investičný príjem, najmä z akcií, dlhopisov a z nehnuteľností,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Súvisí to s tým, že priemerný boháč vo svete je starší ako ten slovenský, je v podstate už v dôchodkovom veku okolo 65 rokov. Navyše svetoví milionári majú iné zloženie majetku ako tí slovenskí. Rádovo tretina ich finančného bohatstva je alokovaná v akciách, ktoré sú z dlhodobého hľadiska najvýnosnejším aktívom, kým pri našich milionároch sa na ich portfóliu podieľajú len z 15 percent.
Približujeme sa k Západu
J&T Banka Wealth Report však naznačuje, že už aj slovenskí milionári sa postupne približujú k svetovým trendom. Za posledných 10 rokov rástol u nich podiel investícií do akcií či dlhopisov na majetku rýchlejšie ako na Západe.
„Súvisí to so zlepšením ich finančného rozhľadu, s rastom skúseností, opúšťaním konzervatívneho prístupu a d otváraním sa riziku. Svoje zohráva aj fakt, že išlo o prvú generáciu boháčov po páde komunistického režimu,“ vysvetľuje Pánis.
Počítajú s postupným odovzdávaním svojho postu vo firme rodinným nasledovníkom alebo uvažujú o jej predaji a oveľa viac času začínajú venovať svojim koníčkom, čo sa môže prejaviť aj v náraste emočných investícií. Potvrdzuje to porovnanie s dotazníkmi v prieskumoch Knight Frank. Ukazujú, že slovenskí boháči, ktorí boli doteraz najmä vo fáze kumulácie bohatstva, budú klásť v nasledujúcom období menší dôraz na vlastné podnikanie ako tí zahraniční.