V júni roku 1919 bola spolu s Univerzitou J. A. Komenského zriadená aj Právnická fakulta. Jej prvým dekanom bol prof. Augustín Ráth. Činnosť fakulty vzhľadom na postupne končiacu Bratislavskú maďarskú kráľovskú Alžbetínsku univerzitu začala v októbri  roku 1921. Štúdium na fakulte za viac ako 90 rokov prešlo viacerými zmenami. V súčasnosti fakulta poskytuje tri stupne vysokoškolského vzdelávania organizované v kreditovom systéme. Viac informácií nájdete >>> tu.

Detaily a informácie o fakulte poskytli JUDr. Ondrej Laciak, PhD., prodekan pre vonkajšie vzťahy a ďalšie vzdelávanie, JUDr. Ľubomír Čunderlík, PhD., prodekan pre doktorandské štúdium a legislatívu a PaedDr. JCDr. Róbert Brtko, CSc. prodekan pre pedagogickú činnosť 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia dennej a externej formy.

Mohli by ste charakterizovať Právnickú fakultu najstaršej slovenskej univerzity – Univerzity Komenského v Bratislave?
Ondrej Laciak: „Na úvod by bolo dobré uviesť, že Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave je nielen najstaršia, ale aj najväčšia právnická fakulta na Slovensku. Svoju činnosť začala v roku 1921. To znamená, že viac ako deväťdesiat rokov je „hlavným hráčom“ v právnickom vzdelávaní na Slovensku.“
Lubomír Čunderlík: „Čo je u nás veľmi zaujímavé a môže sa vnímať ako pridaná hodnota alebo špecifikum oproti iným fakultám a školám na Slovensku je, že máme pomerne veľa mladých učiteľov. Tento fenomén je dobre viditeľný v Českej republike, aj na Slovensku. V strednej generácii chýba väčšina učiteľov, ktorí pôsobili ako odborní asistenti v deväťdesiatych rokoch a ktorí odišli do európskych štruktúr, politiky a biznisu. Nezostali na akademickej pôde, čiže kvalifikačne nepostupovali ďalej na docenta a profesora. Z tohto dôvodu nám pomáhajú hlavne absolventi doktorandského štúdia, respektíve doktorandi. Doktorandi denného štúdia sa zvyknú zapájať v rôznej miere do pedagogického procesu. V druhom alebo treťom ročníku doktorandského štúdia učia vybrané semináre na prvom, resp. druhom stupni štúdia (prednášky nemôžu mať). Dosť podstatným spôsobom „občerstvujú“ kolektív. Vedia jazyky a vedia podať „iný“ pohľad na zahraničnú literatúru.“

Vyplývajú z týchto faktov dajaké závery?
O. L.: Môžeme povedať, že uplatnenie absolventov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je v porovnaní s ostatnými absolventmi výnimočné. Naši absolventi sú najlepšie vnímaní zo strany praxe, čo vidíme napríklad pri uchádzaní sa o zamestnanie. V právnej sfére sú absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uprednostňovaní. Keď napríklad advokátske kancelárie pozývajú uchádzačov o zamestnanie na pohovor, tak primárne pozývajú absolventov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pričom je všeobecne známe, že absolventov niektorých súkromných právnických škôl na pohovory ani nevolajú.“

Ste prodekanmi, môžete povedať čím si to vysvetliť?
O. L.: „V prvom rade to súvisí s náročnosťou prijímacích skúšok, o ktorých sa ešte zmieni môj kolega študijný prodekan, a tým aj s kvalitou študentov. Má to súvzťažnosť aj s tým, že kvalita samotných prvákov je vyššia. Nechcem porovnávať, ale je všeobecne známe, že dostať sa na niektoré iné právnické školy alebo fakulty na Slovensku nie je až tak náročné. Určite to súvisí aj s tým, že ak je štúdium do istej miery forma podnikania, tak potom aj prístup študentov a k študentom je iný.“

V čom spočíva podstata prijímacieho konania? Aké sú podmienky prijatia na Vašu fakultu?
Róbert Brtko: „Aj napriek tomu, že v posledných rokoch je boom právnických fakúlt (na Slovensku v súčasnosti poskytuje právnické vzdelanie šesť právnických fakúlt, z ktorých štyri vznikali postupne od roku 1995), teší nás skutočnosť, že aj v súčasnosti existuje pomerne veľký záujem o získanie právnického vzdelania práve na našej fakulte. V tomto roku sa na prijímacie skúšky prihlásilo viac ako 1.100 uchádzačov a pomer je približne traja uchádzači na jedného prijatého. Pokiaľ ide o prijímacie konanie, tak už tretí rok aplikujeme nové kritéria, ktoré každoročne schvaľuje akademický senát fakulty. Prijímacia skúška sa uskutočňuje prostredníctvom výpočtovej techniky a pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvá je zameraná na overovanie predpokladov logického myslenia uchádzačov (napríklad správnosť úsudkov, negácia a ekvivalencia výrokov). Druhá časť spočíva v overovaní vedomostí z histórie, náuky o spoločnosti, všeobecného kultúrneho a politického prehľadu a to v rozsahu učiva strednej školy. Pričom väčší dôraz je kladený na prvú časť, t. j. na logické usudzovanie, za ktoré môže uchádzač získať maximálne 58 %. Za vedomostnú časť testu môže uchádzať získať maximálne 38 % a za výsledky zo strednej školy môže maximálne získať 4 %. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia vedenie fakulty zaviedlo do prijímacieho testu logické úlohy, a tým vlastne uprednostnilo uchádzačov s dobrým logickým usudzovaním pred tými, ktorí dosiahli vynikajúci prospech na strednej škole alebo pred tými, ktorí majú schopnosť zapamätať si veľké množstvo informácií. Byť dobrým právnikom nie je len o „bifľovaní“, kumulovaní vedomostí, ale aj o logickom usudzovaní. Aby sme odstránili a minimalizovali všetky podozrenia, tak prijímacie konanie sa realizuje online na počítačoch. To znamená, že centrálny počítač náhodným spôsobom vygeneruje pre každého uchádzača 39 otázok z jednotlivých okruhov a uchádzači elektronickým spôsobom – online – odpovedajú. Prijímacie konanie sa končí vytlačením vyplneného testu, ktorý je uchádzačom skontrolovaný a podpísaný na každej strane. Za posledné dva roky, keď realizujeme tento spôsob prijímacieho konania, sme nezaznamenali žiadnu sťažnosť. Po technickej stránke spolupracujeme s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, ktorá nám poskytuje potrebný softvér a hardvér.“

Zmienili ste pomer, aké sú konkrétne čísla? Koľko sa k vám v priemere hlási záujemcov o štúdium a koľko nastúpi do nového ročníku prvého stupňa štúdia?
R. B.: „Za posledných päť rokov sa prihlásilo v priemere tisíc tristo uchádzačov na dennú formu štúdia a päťsto na externú formu štúdia. Tieto údaje mali klesajúcu tendenciu, čo isto súvisí aj s populačnou krivkou na Slovensku. Ak berieme do úvahy posledných päť rokov, tak z celkového počtu prijatých uchádzačov sa do prvého ročníka zapísalo priemerne dvestosedemdesiat denných a cez sto externých študentov.“

Myslíte si, že ten počet je hraničný, alebo má fakulta kapacitu aj pre viac uchádzačov?
R. B.: „Počet zapísaných študentov je podľa nášho názoru ideálny vzhľadom na priestorové, kapacitné a personálne možnosti fakulty. Veľký počet študentov v jednotlivých ročníkoch a seminárnych skupinách neprispieva ku kvalite pedagogického procesu. Maximálny počet študentov v seminárnych skupinách na našej fakulte je 20.“
 
Sledujete trend v tom, ako sú mladí ľudia pripravení na prijímacie skúšky a aké majú všeobecné znalosti?
R.B.: „Nakoľko prodekanom pre pedagogické záležitosti som len dva roky, neviem objektívne odpovedať na Vašu otázku. Ale isté je to, že každé prijímacie konanie odzrkadľuje nielen úroveň jednotlivcov, ale istým spôsobom aj úroveň stredných škôl.“

Dajú sa charakterizovať aj inak uchádzači o štúdium, napríklad hlásia sa k Vám premianti?
R. B.: „O štúdium sa u nás uchádzajú stredoškoláci z celého Slovenska. Dokonca z východného Slovenska evidujeme o niečo viac študentov, ako z ostaných častí Slovenska. Nemôžem potvrdiť, že by u nás študovali iba premianti. To mohlo platiť pred časom, keď bol na fakulte iný spôsob prijímacieho konania.“

Takže približne štyristo študentov nastúpi do prvého ročníka, aká je tam úmrtnosť? Koľko študentov ukončí vašu fakultu s titulom?
R. B.: „Priznám sa, že na takéto štatistiky sme sa nesústredili. Ale ak vezmeme štatistiku z akademického roku 2007/2008 a 2008/2009, keď nastúpilo do prvého ročníka 477 a 348 študentov a v roku 2011 a 2012 absolvovalo magisterské štúdium 400 a 359 študentov, dáva to určitý obraz o „úmrtnosti“. Ale  nie je to objektívne, pretože máme dvojstupňové štúdium, nie každý študent musí pokračovať v magisterskom štúdiu.“
O. L.: „Ťažko povedať aj z ďalšieho dôvodu, študenti si môžu predĺžiť alebo prerušiť štúdium (napríklad štúdiom v zahraničí, materskou dovolenkou a pod.), prenášať skúšky, neurobiť štátnice atď.“

Otázkou je, koľko percent študentov sa dokáže dostať do piateho ročníka?
R. B.: „Sčasti som už odpovedal v predchádzajúcej otázke, nedá sa to presne vyčísliť. V externej forme štúdia je väčšia „úmrtnosť“. Naši pedagógovia majú rovnaké kritériá náročnosti pre denných aj externých študentov. V prípade dennej formy štúdia je percento vylúčených študentov nižšie. Osobne je mi ľúto najmä tých študentov, ktorí sú vylúčení zo štúdia v poslednom roku štúdia preto, že po tretíkrát neboli úspešní na štátnej skúške. Každý rok máme niekoľko takýchto prípadov. Mám v pamäti prípad študentky, ktorá ani na tretíkrát nedokázala obhájiť záverečnú prácu a štúdium musela ukončiť, štátnicová komisia jednoducho nepoľavila zo svojich nárokov.“

Tí študenti, ktorí prejdú bakalárskym a magisterským štúdiom majú väčšinou všeobecný základ práva, lebo ten je dôležitý pre budúce uplatnenie?
L. Č.: „U nás špecializácia na práve neexistuje. Právo sa učí ako odbor, čo je na celom Slovensku a pokiaľ viem, tak aj v Českej republike. Nie je to ako na technickej univerzite, kde máte rôzne fakulty a potom ešte rôzne odbory a na odbore je dvadsať študentov. My ich máme na odbore štyristo.“

Takže PraF UK treba vnímať tak, že u vás je univerzálny komplexný záber práva, zatiaľ čo niektoré súkromné školy pod hlavičkou právo vyučujú napríklad len správne právo?
L. Č.: „Áno. Profilovať sa dá v rámci výberových predmetov. Sú povinné, povinne voliteľné a výberové predmety a keď niekto má záujem sa viac zaoberať korporatívnym právom, správnym právom alebo trestným právom, tak sú rôzne príbuzné disciplíny, ktoré sa dajú študovať, napríklad penológia, súdna psychológia pri trestnom práve, pri obchodnom práve to je napríklad konkurz a reštrukturalizácia, právo finančného trhu a mnohé ďalšie. Sú tu rôzne profilácie, napríklad máme predmet právne dejiny ríše Inkov, kde sa podáva výklad aj o právnom systéme predkolumbovských civilizácií.“
O. L.: „Ide o to, že máme všeobecný odbor, ale v rámci všeobecného odboru sa študent, na základe Boloňského procesu, môže špecializovať a vybrať si záverečnú bakalárskú prácu alebo aj magisterskú prácu na katedre z predmetu, ktorý je mu blízky. V Českej republike máte súvislé magisterské štúdium, u nás je delené, takže naši absolventi robia bakalárske a magisterské štátne záverečné skúšky.“
R. B.: „Výhody delenia právnického vzdelávania na bakalársky a magisterský stupeň pociťujú najmä študenti, ktorí chcú jeden alebo dva semestre štúdia uskutočniť na nejakej zahraničnej univerzite v rámci programu Erasmus, t. j. programu zameraného na študijnú mobilitu. Väčšina zahraničných právnických fakúlt má právnické vzdelávanie delené na uvedené dva stupne – čo je v rámci programu Erasmus pre študentov oveľa viac kompatibilnejšie.“
L. Č.: „Pokiaľ ide o tretí stupeň štúdia, tak máme akreditáciu v odbore ústavné právo, obchodné a finančné právo, teória a dejiny štátu a práva a správne právo. Denných aj externých doktorandov je na fakulte spolu okolo stopäťdesiat. Výučbu poskytujeme formou sústredení počas semestra aj pre záujemcov zo Spolkovej republiky Nemecko v anglickom jazyku, týchto doktorandov je do tridsať. Aj spätne to dáva iný pohľad na právo, pretože Spolková republika Nemecko má interdisciplinárnejšie vnímanie práva, majú tam napríklad iné kombinácie odborov pre profesorov, napríklad profesor obchodného práva a trestného práva. Miešajú odbory a nie je to také klasicky oddelené ako to bývalo v Československu, resp. v priestore strednej Európy. A pokiaľ ide o akreditáciu, tak sú dve iniciatívy. Právnická fakulta podala žiadosť o získanie akreditácie na študijný program trestné právo a študijný program občianske právo. To sú klasické disciplíny a bolo by zaujímavé, keby sme ich opäť získali.“

Teraz k tomu čo čítateľov, a to nielen študentov, ale aj ľudí z praxe, asi najviac zaujíma, a to konkrétne ako sa prax prepája s akademickou sférou u vás na fakulte?
O. L.: „Časť vyučujúcich sa v rámci svojich seminárov snaží viesť ich aj prakticky, pretože prednášky sú skôr o teórii a semináre by mali byť o aplikovaní vedomostí, dávať preberanej téme praktický aspekt.“
R. B.: „Zaviedli sme takzvané klinické vzdelávanie. Konkrétne ide o to, že sme oslovili niektoré organizácie a advokátske kancelárie s tým, aby naši študenti mohli vykonať u nich počas jedného semestra právnu prax. Na záver takejto praxe advokát napíše správu a navrhne hodnotenie. Bohužiaľ hromadne sa to ponúknuť všetkým študentom zatiaľ nedá.“

Takže je to len pre tých, ktorých zaujíma advokácia?
O. L.: „Nie, oslovujú sa rôzne inštitúcie ako súdy, štátne orgány a tak ďalej. Okrem toho sú tu aj praktické predmety, ktoré si študenti môžu vybrať.“
L. Č.: „Niektoré z týchto predmetov učia externí doktorandi, ktorí sú zamesntnaní. Výučbu zameriavajú na  rôzne moot courty, arbitráže, súťažné právo. Mnohé z  výberových predmetov sú v anglickom jazyku. Máme niekoľko predmetov aj v nemeckom jazyku, napríklad z finančného práva. Potom sa konajú aj vybrané prednášky, napríklad kolega mal minulý týždeň ako hosťa bývalého ministra spravodlivosti. Prednášky sú tematicky rôzne. Niektoré predmety z občianskeho práva vyučujú napríklad sudcovia z Najvyššieho súdu SR.“

Predpokladám, že vy ako zástupcovia fakulty túto inciatívu vítate, pretože v dnešnej dobe výučba práva už bez toho nejde.
R. B.: „Je to pre nás veľká výzva, aby sme v pedagogickom procese čo najviac dokázali prepojiť teóriu s praxou.“
L. Č.: „To sa ani inak nedá. Mnohí popri škole pracujú. Niektorí pracujú z finančných dôvodov, lebo Bratislava je finančne nákladné mesto, mnohí si zas dopĺňajú vedomosti. Ako som sa stretol s príkladmi z praxe, tak mnohí absolventi spomínali, že boli zamestnávateľom oslovení v zmysle „tak sa spýtaj na hodine, na seminári, že ako by to riešil vyučujúci. S takýmito prípadmi som sa stretol najmä u doktorandov.“
O. L.: „Tiež je potrebné spomenúť aktivity študentov mimo vzdelávacieho procesu. Máme tu ELSA, čo je Európske združenie študentov práva, ktoré je na našej fakulte mimoriadne aktívne. Buď samostatne, alebo spolu s fakultou organizuje rôzne podujatia, konferencie a semináre. Naši absolventi sú v občianskom združení s názvom Absolventi Právnickej faulty Univerzity Komenského a toto združenie taktiež organizuje rôzne podujatia. Ako už kolega spomenul, minulý týždeň bola prednáška, alebo diskusný panel so zámerom uplatnenia absolventov po škole. V minulosti boli rôzne panely týkajúce sa napríklad skúseností s nadstavbou na zahraničných právnických fakultách a podobne. Aj takéto aktivity pripravujeme pre študentov, čiže nesnažíme sa limitovať študentov len na vyučovací proces, ale poskytnúť im aj iné príležitosti na získavanie informácií a vedomostí. Relatívne často k nám chodia prednášať zahraniční profesori. S Veľvyslanectvom USA organizujeme prednášky hostí z USA, či už sú to ľudia z akademického prostredia alebo z praxe. Napríklad približne pred rokom tu bol prednášať sudca federálneho súdu z USA. Tento rok sa uskutočnila prednáška z rodinného práva americkej profesorky Alvaréz z George Mason University z Washingtonu. Pre študentov poskytujeme aj príležitosti tohto druhu –  vypočuť si a stretnúť ľudí, ktorí sú z úplne iného právneho prostredia a ktorí podajú študentom iný pohľad na právo.“
 
Aké máte osobné vízie, kam by fakulta mala smerovať v najbližších rokoch?
O. L.: „Vízia je nasledovať trend, a to je študentom v čo najvyššej miere poskytnúť prepojenie teórie vzdelávacieho procesu s požiadavkami praxe tak, aby absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského bol perfektne pripravený do praxe, a aby sa mohol hladko zaradiť do pracovného procesu. Tým nechcem povedať, že absolvent právnickej fakulty má byť na takej vzdelanostnej úrovni ako advokát s desaťročnou praxou, ale aby bol absolvent kvalitne pripravený právnik. Tento trend musíme držať a nesmieme „zaspať na vavrínoch.“ Druhý aspekt, ktorý je veľmi dôležitý, je jazyková zdatnosť absolventov. S tým súvisí stále väčší a väčší počet cudzojazyčných predmetov, či už anglických, nemeckých, prípadne ruských. V anglickom jazyku ich máme relatívne dosť, študenti si to pochvaľujú. Z môjho pohľadu sú toto tie hlavné trendy.“
R. B.: „Pokiaľ ide o vízie a smerovanie našej fakulty do budúcnosti nemožno nespomenúť rozvoj právnej vedy, ktorá úzko súvisí s budovaním akademickej knižnice. V tejto súvislosti je nutné, aby sme naďalej aktualizovali a rozvíjali bohatý knižničný fond našej právnickej knižnice, ktorá z hľadiska ponuky a počtu knižných titulov, ale aj z hľadiska poskytovania služieb je najlepšou právnickou knižnicou na Slovensku. Teda kvalita právnickej fakulty to nie sú len kvalitní profesori, docenti a odborní asistenti, ale aj vybudovaná akademická knižnica aj so svojím technickým zázemím, ktorá je vždy plná pedagógov a študentov.“
L. Č.: „Osobne to vidím tak, aby sme viac a častejšie spoluorganizovali podujatia so zástupcami z praxe, čo aj v súčasnosti robíme, napríklad konferencia s Protimonopolným úradom SR. Snažíme sa nájsť súčinnosť napríklad s ústrednými orgánmi štátnej správy, či už ministerstvami alebo inými úradmi. Pozývame aj  ľudí z praxe, z advokátskej komory, notárskej komory. V roku 2010 sme zorganizovali rozsiahlu medzinárodnú vedeckú konferenciu, možno jedinečnú v rámci strednej Európy. Mali sme tu významné osobnosti z Európskej únie a jej orgánov, ako aj profesorov napríklad z Ruska, Portugalska, Nemecka, USA, Veľkej Británie a Holandska. Nehovorilo sa len o práve, ale aj o právnickom vzdelávaní.“

Prečo študovať Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave?
O. L.: „Jednoduchá odpoveď na otázku „prečo“ je, že sa absolvent našej fakulty ľahšie uplatní v praxi v porovnaní s absolventmi iných právnických fakúlt. Temer všetci úspešní a známi právnici sú naši absolventi.“
L. Č.: „Univerzita Komenského v Bratislave je stále značka.“
R. B.: „Aj keď systematickým spôsobom nesledujeme uplatnenie našich absolventov v praxi, tešia nás mnohé referencie zo strany nielen právnickej verejnosti, podľa ktorých absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú úspešní.“

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk