Tretie najpomalšie tempo v 21. storočí

Globálny ekonomický rast by sa mal v roku 2023 pohybovať okolo dvojpercentného tempa. Bol by tak tretím najpomalším v 21. storočí za pandemickým rokom 2020 a rokom 2009 ovplyvneným dosahmi finančnej krízy, po zhruba trojpercentnom raste v roku 2022. Gro spomalenia sa bude týkať vyspelých krajín, ktorých rast by agregátne nemusel dosiahnuť ani jedno percento. Nad túto hranicu sa z najväčších ekonomík dostane zrejme len Japonsko. Americká ekonomika však môže rásť len niečo málo nad 0,5 percenta a eurozóna skončí v plytkej recesii okolo červenej nuly, keď by mala mať dostatok plynu počas vykurovacej sezóny a vlády prijali značné kompenzačné opatrenia súvisiace s vysokými cenami energií pre domácnosti a firmy. Takmer jednopercentnú kontrakciu očakávame v Spojenom kráľovstve.

Dynamika rastu emerging sveta by sa mohla pohybovať okolo 3,5 percenta, čo predstavuje dokonca mierne zrýchlenie oproti roku 2022. Výrazne ho bude podporovať najmä Čína, ktorej rast by mohol po uvoľnení politiky nulovej tolerancie covidu-19 zrýchliť nad štvorpercentnú hranicu. India by si mala udržať solídnu vyše šesťpercentnú dynamiku rastu.

Inflačný protivietor

Protivetrom hospodárskeho rastu, najmä v rozvinutých ekonomikách, sa stáva mimoriadne rýchlonohé a synchronizované uťahovanie menovopolitických oprát centrálnymi bankami cez zvyšovanie úrokových sadzieb a aj kvantitatívne sprísňovanie s cieľom bojovať proti najvyššej inflácii na globálnej úrovni za ostatné štyri dekády.

Tá vznikla ako výsledok ponukového energetického a komoditného šoku pri dynamickom postpandemickom oživení hospodárskej aktivity. K vzniku týchto šokov prispelo aj geopolitické napätie a narušené logistické reťazce pre dozvuky covidu či pre vojnu na Ukrajine.

Okrem toho išlo aj o dôsledok predchádzajúcej monetárnej expanzie s rozhadzovaním helikoptérových peňazí a masívnymi vládnymi výdavkami, čo umožnila práve nedbalá politika nulových sadzieb centrálnych bánk.

Vysoká inflácia a účty za energie budú ukrajovať z reálnych príjmov domácnosti, čo sa negatívne podpíše na spotrebe spolu s vyššími úrokovými sadzbami, ktoré negatívne ovplyvnia aj firemnú investičnú aktivitu podobne ako snaha Ruska a Číny narušiť unipolaritu sveta. Okrem toho fiškálna politika už nebude natoľko prorastová.

Spomaľovanie rastu cien

Jedným z pozitív v tomto roku bude zvoľňovanie inflačných tlakov, ktoré badať na globálnej úrovni už niekoľko mesiacov. Prispieva k tomu okrem vyššej porovnávacej bázy prekvapujúco rýchle zlepšovanie logistických reťazcov s normalizáciou cien kontajnerovej dopravy, stabilizácia cien energií a pokles cien agrokomodít spolu so zvoľnením agregátneho dopytu ako výsledku hospodárskeho spomalenia, pod čo sa podpisuje aj prísnejšia menová politika.

Aj keď sa tempo rastu spotrebiteľských cien spomalí, vo väčšine významných ekonomík ostane výrazne nad cieľmi centrálnych bánk - v Spojených štátoch okolo štyroch percent, v eurozóne nad šiestimi percentami, v Spojenom kráľovstve okolo ôsmich percent a v Indii nad piatimi percentami. Len Japonsko a Čína by nemali mať zásadnejší problém s infláciou, ktorá by sa mohla pohybovať okolo dvoch percent.

Prichádza pivot menovej politiky

Čoraz presvedčivejšie signály odznievania vysokých inflačných tlakov dávajú centrálnym bankám priestor na spomalenie tempa rastu úrokových sadzieb a úplné zastavenie cyklu ich zvyšovania približne v polovici roka.

Nepredpokladáme však, že FED či ECB ich začnú v jeho závere znižovať ani pri potenciálnom stave recesie. Jasne naznačili nutnosť nejaký čas ich podržať v reštriktívnom pásme s cieľom skrotenia inflácie a držania ukotvených inflačných očakávaní.

Ústup inflácie s pivotom menovej politiky pri spomalení ekonomického rastu však budú znamenať, že výnosy vládnych dlhopisov pri 10-ročnej splatnosti by mohli byť v druhej polovici roka nižšie ako na konci roka 2022 a značne pod základnými sadzbami centrálnych bánk. Z tohto uhla pohľadu by mohli byť vybrané štátne a podnikové dlhopisy v tomto roku investíciou s mimoriadne atraktívnym pomerom výnosu k podstupovanému riziku.

Akciová úľava, no bez ziskov

Stabilizácia dlhopisových výnosov či ich pokles ako dôležitého valuačného diskontného faktora by mali znamenať pokles predajných tlakov na akciových trhoch. To najhoršie už majú za sebou po tom, ako väčšina sprísňovania menovej politiky už bola doručená, jastrabosť centrálnych bánk sa bude zmierňovať a inflácia začína ustupovať.

Napriek tejto úľave sa však akciové burzy v rozvinutých krajinách nemusia výrazne odraziť. Brániť im bude v lepšom prípade stagnácia a v horšom prípade pokles firemných ziskov v dôsledku ekonomického spomalenia a prísnejších finančných podmienok. Aktuálny rok na nich by sme mohli charakterizovať ako „less pain, but no gain“.

Nemuselo by to však platiť o emerging trhoch, ktoré by mohli doručiť solídne zisky vďaka zrýchleniu ekonomického rastu spolu s rastom firemných ziskov pri nižších protivetroch silného dolára.

Riziká smerom nadol

Pravdepodobnosť recesie na oboch brehoch Atlantického oceánu je vyššia ako inokedy. Vskutku, väčšina predstihových ukazovateľov naznačuje kontrakciu ekonomickej aktivity podobne ako inverzné výnosové krivky. Obavy panujú z toho, že centrálne banky prestrelia uťahovanie menovej politiky, realitné trhy vo vyspelých ekonomikách ešte viac padnú, Čína nezvládne relaxáciu covidovej politiky a príde k opätovnému vyostreniu problémov s plynom v Európe. Rizikom je aj  ďalšia vlna komoditného šoku a narušených hodnotových reťazcov v dôsledku vyostreného geopolitického napätia. Naopak, pozitívnym rizikom by bolo prekvapujúce ukončenie konfliktu na Ukrajine.