Okrem toho si začiatočníci často zamieňajú obchodovanie, ktoré je pomerne vzrušujúce (no pre väčšinu bežných ľudí aj stratové), s investovaním, ktoré je nudou, v ideálnom prípade pozorovaním, ako schne farba či rastie tráva.

Iným rozšíreným nedostatkom je nakupovanie high fly, najmä technologických akcií, o ktorých aj (inak neznalí) influenceri na sociálnych sieťach hovoria ako o skvelej voľbe, bez ohľadu na ich fundamenty či valuácie.

No súčasne nemusí byť ani nákup lacných akcií so skolabovaným ocenením vždy adekvátnym postupom. Podobne ako snaha o porazenie trhu, ktorá môže so začiatočníckym šťastím krátkodobo vychádzať, no dlhodobo to dokáže len pár desiatok profesionálov.

Časovanie trhu je ďalšou bežnou chorobou neskúsených investorov, ktoré stojí väčšie straty, ako keby počas poklesu ostali zainvestovaní. Rôzne štatistiky pritom ukazujú, že ak investor v priebehu investičného horizontu 20 rokov vynechá 10 najlepších rastových dní na akciových trhoch, jeho celkové zhodnotenie klesne o polovicu, ak vymešká 20 najlepších dní, pripraví sa až o štyri pätiny celkového zhodnotenia.

Ďalším omylom je nízka diverzifikácia, teda obrazne povedané, ukladanie väčšiny vajíčok do jedného košíka. Je obozretné mať kapitál rozložený medzi viacero tried aktív a sektorov vrátane geografickej diverzifikácie.

Problémom býva aj neadekvátne zloženie portfólia vzhľadom na dĺžku investičného horizontu, investičný cieľ či očakávaný výnos. V ostatnom čase sa najmä medzi mladými ľuďmi objavuje dávanie kapitálu do niečoho, čo nemožno nazvať investovaním, ale len špekuláciou, ktorá je ekvivalentom stávky v rulete kasína na to, či padne červená alebo čierna. Hovoríme o kryptomenách. A napokon je potrebné pamätať, že leverage, teda nákup na úver, je síce dobrým sluhom, ale aj mimoriadne zlým pánom.

Stanislav Pánis,
analytik J&T BANKY