1. Čo máte na svojej práci najradšej?
Aj po 20 rokoch praxe mám na svojej práci najradšej samotný výkon. Napriek tomu, že mám ako riadiaci partner veľa povinností súvisiacich so zabezpečovaním procesov a celkovým riadením firmy, najradšej sa aj teraz ponorím do právnych problémoch našich klientov a hľadám riešenia ako im pomôcť. Ak majú naši klienti súdny spor, ako procesný právnik sa rád zamýšľam nad tým, aké vykonať kroky a aká by mala byť ich správna postupnosť najmä z hľadiska stratégie. Snažím sa uvažovať rovnako, ako keď šachista premýšľa nad otvorenou partiou. Teda so snahou premyslieť čo najviac ťahov vopred. Ak sa to podarí a vedie to k úspechu, je to uspokojujúce.

2. Ktorý svoj pracovný úspech považujete za najvýznamnejší?
Najvýznamnejším úspechom je asi samotný fakt, že sa podarilo za necelých 10 rokov vybudovať právnickú firmu, ktorej dôveruje široký okruh klientov. Minulý rok sa na RELEVANS obrátilo viac ako 140 klientov, ktorým sme aj poskytli právne služby. To je náš hlavný úspech. Za fantastické považujem tiež to, že aj napriek značnému tlaku u nás prevažuje nálada, ktorá definuje RELEVANS ako kreatívnu a energickú firmu s chuťou neustále sa zlepšovať. Vedomá snaha o zlepšenie nie je totiž samozrejmosťou. Treba za ňou vidieť na jednej strane iniciatívu schopných, pracovitých a múdrych ľudí a na druhej strane ochotu manažmentu dať týmto ľuďom dôveru, aby mohli svoje myšlienky a ambície realizovať. Mojím cieľom je obklopovať sa tými, ktorí majú záujem veci posúvať vpred a ideálne ak sú lepší ako ja. Toto je neustály proces.

Pokiaľ máte na mysli konkrétny výsledok, nevedel by som definovať jeden, ktorý by som postavil nad ostatné. Sú tam samozrejme také výsledky, ku ktorým mám osobnejší vzťah, ale radšej by som chcel vyzdvihnúť prácu všetkých, bez ohľadu na to, či pracovali na mojej srdcovke. Mimoriadne si vážim chvíle, kedy získame nejakú významnú zákazku spojenú so vznikom pracovného tlaku a stresu, ľudia si vo firme siahnu na dno, ale potom sa tešia, že to zvládli.

3. Ako často Vás vo Vašej praxi niečo prekvapí?
V poslednej dobe ma prekvapilo, ako veľmi sa pri presadzovaní veľkých právnych firiem dostáva do popredia marketing, či už pri získavaní zákaziek, hľadaní spolupracujúcich advokátov, alebo dokonca pri dosahovaní vytýčených cieľov. Dnes je nevyhnutné, aby marketing a kvalita práce išli ruka v ruke. Aby som nebol považovaný za naivného, vždy to bolo potrebné. Dnes je však vplyv marketingu tak významný, až sa mi niekedy zdá, že sa forma povyšuje nad obsah. Nie je ale možné proti tomuto bojovať alebo sa tomu brániť, berieme to ako súčasť vývoja trhu a prispôsobujeme sa mu, postupujeme rovnako. Našťastie, ak máte kvalitný obsah, tá pekná fasáda sa tomu dáva už pomerne ľahko.  

4. Kto alebo čo najviac ovplyvnilo Váš profesijný život?
Najviac ma ovplyvnil môj otec, ktorý ma naučil, že bez ohľadu na to, čo človek v živote robí, mal by to robiť rád alebo by to nemal robiť vôbec a zároveň, keď už to robí, mal by sa vždy snažiť dosiahnuť svoj potenciál. Bez ohľadu na to, kde ten potenciál je, je uspokojujúce vedieť, že sa snažíte ísť naplno.

5. Je nejaký zákon, ktorý by ste najradšej zrušili?
Takých zákonov je viac, ale uvediem niekoľko príkladov. Na prvom mieste by som spomenul zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tento zákon by som zrušil preto, že nemám rád, ak sa v právnom poriadku nachádzajú právne normy, ktoré sú natoľko hlúpe, že sa nedajú použiť, resp. nedá sa podľa nich postupovať tak, aby sa dosiahol deklarovaný cieľ. Zároveň by som bol rád, ak by sa neprijímali právne normy ad hoc, len z dôvodu, že zákonodarcov presvedčil tlak verejnosti a popularita spojená s okamžitým prijatím určitej právnej normy bez ohľadu na jej ústavnosť, správnosť alebo kvalitu jej spracovania. Na Slovensku sa dokonca niekoľkokrát stalo, že hoci ústavný súd už raz vyslovil nesúlad právnej normy s ústavou, parlament následne opäť prijal de facto obsahovo a čo do sledovaných cieľov rovnakú, len kozmeticky upravenú právnu normu. Môžem poukázať na jeden podľa mňa smutný príklad takéhoto neodborného postupu. Napr. došlo k opakovanému zákazu vykonávať exekúciu proti majetku štátu, hoci v podstate identickú právnu úpravu už raz ústavný súd zrušil pre neústavnosť. Parlament k tomu pristúpil z dôvodu medializovaného rizika, že v konkrétnom prípade by mohlo dôjsť k vymoženiu vysokej sumy od štátu. Ľudia síce zatlieskali, ale neuvedomili si, že takýmto porušovaním princípov právneho štátu poškodzujú sami seba. Prešiel krátky čas a evidoval som prípad, kedy sa zamestnanec, s ktorým štátna organizácia neoprávnene ukončila pracovný pomer, nemohol domôcť náhrady mzdy, aj keď mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Niekde v honbe za lacnými politickými bodmi sa totiž prijal úzus, že v sporoch je rozhodujúce, voči komu sa vedú, a nie to, kto porušil zákon. Právny poriadok je takýmto prístupom na Slovensku aktuálne deformovaný na viacerých miestach. Mohol by som menovať príklady, je ich naozaj veľa.

V podobnej honbe za lacnými bodmi, som pred nedávnom počul návrh na zrušenie zmenkového zákona, nakoľko zmenky údajne nepatria do modernej demokratickej spoločnosti. Uvedené vyhlásenie bolo spojené s verejne prepieraným prípadom zneužitia zmenky. Aj toto bol podľa mňa prípad toho, ako by sa nemalo postupovať, nakoľko zneužiť sa dá obrovské množstvo typov právnych úkonov, pokiaľ sú simulované alebo majú nepravdivý obsah. Navrhovať zrušenie právnej úpravy z takýchto dôvodov považujem preto za zásadný omyl. Zákon zmenkový a šekový, ktorý platí od roku 1950 dodnes v podstate, až na jednu výnimku, v nepozmenenom znení, považujem za úžasne dobre prepracovanú a kvalitnú právnu úpravu. Na rozdiel od mnohých „moderných“ len nedávno prijatých, avšak už desať a viackrát novelizovaných zákonov, považujem zákon zmenkový a šekový za príklad toho, ako by sa legislatíva mala prijímať, aby sa nemusela neustále meniť. Teda po dlhej, hlbokej a kvalitnej odbornej diskusii. Takýto prístup prináša niečo, čo potrebujeme ako soľ. Stabilitu a predvídateľnosť práva a rovnako aj súdnych rozhodnutí v prípade sporov.

6. Odporučíte nám nejakú zaujímavú knižku?
Mám rád knihy od Daniela Silvu. Odporúčam čokoľvek od tohto autora. Poslednou dobou ma však po čítaní spisov v práci zaujal aj iný žáner a preto odporúčam seriál The Morning Show s Jennifer Aniston v hlavnej úlohe. Týka sa hnutia Mee Too. Odporúčam si seriál pozrieť, lebo nádherne vykresľuje, že veci nie sú vždy také jednostranné, ako sa javia na prvý pohľad. Názory síce treba prijímať a mať otvorenú myseľ, ale zároveň je potrebné všetko podrobovať kritickému mysleniu. Výsledky síce niekedy budú také isté, ako v prípade nekritického prijatia informácií, ale Váš názor už bude mať úplne inú hĺbku a kvalitu.

7. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Som v podstate jednoduchý typ a od dovolenky očakávam najmä to, že o mňa bude perfektne postarané. Ak je tam pritom šport, pozeranie pamiatok so sprievodcom, ktorý veci zasadí do obohacujúceho a zaujímavého historického kontextu, je to samozrejme vítané.

8. Ktorý predmet Vás na škole najviac inšpiroval? A ktorý naopak?
Veľmi ma bavila matematika, nakoľko je svojou logikou veľmi blízka právu, pokiaľ samozrejme právo vnímate správne. Naopak, v škole ma nebavil dejepis, ktorý inak milujem, ale nie pri takom spôsobe výučby, ako tomu bolo v čase, keď som študoval. Bez historického a geografického kontextu.

9. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Dnešní študenti majú neuveriteľné možnosti, ktoré sme my nemali. Niektorí z nich preto aj dosiahnu úžasné vzdelanie a pripravenosť na výkon povolania. To platí najmä vtedy, ak existujúce možnosti naplno využívajú. Často sa stretávam s veľkým sebavedomím a vysokými ambíciami začínajúcich právnikov, ktorí sú si vedomí svojich kvalít a hodnoty na trhu. V porovnaní s nimi boli tí najlepší z našej generácie skôr veľmi pracovití, ako sebavedomí. Vyplýva to aj z toho, aká bola v čase, keď som začínal situácia na trhu práce. Nezamestnanosť dosahovala takmer 20%. Som rád, že táto doba je už za nami. Na druhej strane, tak, ako to už býva, keď máte niečo hneď pod nosom, niekedy sa o to menej snažíte. Niektorí študenti preto majú pocit, že môžu svoju snahu a angažovanosť odkladať a začať kedykoľvek, keď na to dostanú chuť. Nechápu, že keď tú chuť dostanú, tak možno zistia, že im ušiel vlak a ich umiestnenie v mieste a čase je už iné. A platí, že ak zatúžia stať sa výnimočnými, mali by už pracovať na niečom nadstavbovom. Fandím všetkým, ktorí sa snažia využívať existujúce možnosti.

10. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?