Ján vyrastal v špičkových advokátskych kanceláriách a od roku 2017 ide svojou vlastnou cestou, pričom kladie dôraz na štyri základné hodnoty, ktorými sa riadi pri svojej každodennej práci: starostlivosť, pragmatizmus, precíznosť a vytrvalosť. Ján pracuje pre všetky typy klientov, od globálnych korporácií zaradených v rebríčku Fortune 500, cez malé a stredné podniky, začínajúce startupy, až po privátnych klientov. Jeho kancelária je členom medzinárodnej siete spoľahlivých právnych a daňových profesionálov, vďaka čomu dokáže navigovať svojich klientov vo viac ako 60 krajinách po celom svete.
 

1. Čo máte na svojej práci najradšej?
Keď pracujem pre klienta, s ktorého kauzou sa dokážem vnútorne stotožniť a bojujeme spoločne o dosiahnutie vytýčeného cieľa. Vtedy cítim vďačnosť za dobre odvedenú prácu, a to častokrát aj vtedy, keď sa na ceste za týmto cieľom vyskytujú rôzne prekážky, ktoré jeho dosiahnutie komplikujú.

2. Je nejaký zákon, ktorý by ste najradšej zrušili?
V ostatnom čase vnímam nešťastný trend novelizovať zákony s cieľom detailne upraviť každú drobnosť, akoby sme neboli schopní aplikovať existujúce predpisy na situácie, ktoré sú podľa môjho názoru bez problémov riešiteľné. Vonkajší svet je veľmi pestrý a vyvíja sa takým tempom, že právne normy ho budú vždy len dobiehať. Práve preto si myslím, že normy by sme mali skôr zovšeobecňovať než zachádzať do podrobností, ktoré aj tak nikdy nedokážu v plnej miere vystihnúť všetky nuansy. Za daného stavu je potom tendencia aplikovať právo čisto mechanicky a formalisticky, bez premýšľania nad jeho účelom a zmyslom. Som presvedčený, že právo je potrebné aj dotvárať prostredníctvom kvalitných súdov, ktoré by mali svojimi dobre odôvodnenými a presvedčivými rozhodnutiami dokazovať, že si vystačíme aj s omnoho štíhlejším právnym poriadkom, ak ho budeme vedieť správne používať.

3. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Odkedy šéfujem sám sebe, pojem dovolenka pre mňa akoby stratil význam. Hodnotu má pre mňa cestovanie, pri ktorom dokážem vypnúť a odstrihnúť sa od bežných problémov. Je úplne jedno, či sadnem do auta a idem sa spontánne previezť po okolí, alebo si naplánujem výlet do exotiky. Podstatné je, že sa pri každej takejto aktivite cítim slobodný, a to mi dodáva veľa energie.

4. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Mám pocit, že za uplynulé roky sa toho veľa zmenilo, avšak nie nevyhnutne k lepšiemu. V prvom rade je omnoho náročnejšie nájsť šikovného a ambiciózneho človeka, ktorý vie, že v advokácii musí najprv veľa obetovať sa rozvoj samého seba, a to nielen pokiaľ ide o odborné znalosti, ale predovšetkým si musí osvojiť zručnosti (soft skills) a vybudovať v sebe odolnosť, bez ktorých nezvládne takú úroveň advokácie, akú robíme v našej kancelárii. To sa týka tak študentov, ako aj vyštudovaných právnikov. Mladšia generácia chce všetko hneď a bezbolestne. Taktiež si myslím, že má neprimerané požiadavky a nereálne predstavy. Advokácia je beh na dlhú trať, ale oplatí sa vydržať.

5. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Myslím si, že treba dôkladne rozlišovať medzi povolaním advokáta a právnickými profesiami všeobecne. Advokácia má svoje špecifiká, ktoré z nej robia, aspoň podľa mojej mienky, extrémne náročné povolanie, ktoré rozhodne nie je pre každého. V prvom rade je to podnikanie, ktoré má však veľa limitov v podobe etických a profesijných pravidiel. Keďže jednou zo základných zásad je prvoradý záujem klienta, advokát musí byť schopný odosobniť sa a bojovať za jeho vec. Už len toto samotné je dosť vyčerpávajúce a ešte si k tomu treba pripočítať, že pomoc, ktorú klientom poskytujeme, je častokrát urgentná, odborne a psychicky náročná. Musíme konať aj vtedy, keď sme už na pokraji svojich síl. Ľudia, ktorých motivuje víťaziť za týchto podmienok, majú najlepší predpoklad stať sa úspešnými advokátmi.

6. Prečo ste sa rozhodli stať sa právnikom?
Od začiatku som vedel, že právo študujem preto, že chcem byť advokátom. Iné právnické profesie ma až tak nezaujímali, hoci mi istý čas imponovala prokuratúra a neskôr som zvažoval aj súdnictvo. Verím v princíp vlády zákona, teda že právo má byť nadradené všetkým záujmom a týka sa každého bez rozdielu. Prokuratúra bola zaujímavá preto, že stráži zákonnosť a stíha jeho porušovanie. Justícia zasa preto, že aplikuje právo v konkrétnom individuálnom prípade, pričom nestranne a nezávisle rozhoduje, komu právo svedčí a komu nie. Napokon som však zostal pri advokácii, kde stojím po boku klientov a presadzujem ich záujmy. V niektorých prípadoch je moja rola aj mediačná a zmierovacia, čo je príjemným osviežením popri bežnej praxi.

7. Máte nejaký srdcový zákon?
Mám rád všetky procesné kódexy, keď ich súdy a správne orgány aplikujú korektne a s porozumením. Keď ich vykladajú v súlade s ich účelom a zmyslom, nie formalisticky a nelogicky. To isté platí aj v hmotnom práve, kde ma teší, ak sa dokážu častokrát všeobecné normy účinne použiť na špecifické situácie reálneho a komplikovaného sveta. Právo a zákony majú život uľahčovať, robiť ho prehľadným a zrozumiteľným. Obľubujem preto všetky normy, ktoré prispievajú k napĺňaniu tohto cieľa.

8. Aký druh relaxácie je pre Vás ideálny?
Čokoľvek, kde dokážem sústrediť svoju myseľ na niečo iné než pracovné povinnosti. Nedá sa to kategorizovať určitým typom činnosti, napr. športom, pretože keď ráno behám a myslím pritom na to, čo napíšem do žaloby, po takomto behu som nielenže vydal veľa fyzickej energie, ale ešte som aj zaťažil hlavu myšlienkami na prácu. Inokedy sa však pristihnem, že som plne sústredený na určitú, hoci aj banálnu činnosť, kedy si uvedomím, že v skutočnosti relaxujem. Cieľom je dosahovať takýto stav čo najčastejšie, ideálne každý deň, aby človek netrpel počas celého pracovného týždňa s tým, že sa nevie dočkať pracovného voľna, či už na víkend, sviatok alebo dovolenku.

9. Čím by ste boli, keby ste neboli právnikom?
Existuje niekoľko oblastí, v ktorých by som si vedel predstaviť pôsobiť, pretože každá z nich poskytuje určitú formu pozitívneho zážitku. Patrí sem gastronómia a hotelierstvo, cestovanie, šport a motorizmus. Napriek tomu si myslím, že každá profesia časom zovšednie, a preto sa snažím nachádzať si v tom, čo robím, každý deň niečo pekné a zaujímavé, aby som sa posúval dopredu a mohol sa tomu venovať celý život.

10. Spomeniete si na nejaký zásadný pracovný konflikt, z ktorého plynie užitočné ponaučenie?
Jednoznačne. Odniesol som si z neho množstvo ponaučení, ale to najhlavnejšie je, že všetko je neisté a jediné, na čo sa nielenže môžem, ale aj musím spoliehať, som ja sám. Zodpovedám za všetky svoje rozhodnutia, za každý svoj úspech či zlyhanie. Neexistuje nikto, kto by mi to mohol zobrať, alebo naopak, na koho by som mohol túto zodpovednosť preniesť. Táto filozofia ma výrazne posunula dopredu nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.