Od roku 2015 sa venuje problematike informatizácie a elektronickej komunikácie a uvedenú tému prednášal a prednáša advokátom a advokátskym koncipientom, zamestnancom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, vydavateľstu C.H.Beck a jeho zákazníkom, Slovenskej inšpekcii životného prostredia, a ďalším. Je členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, predsedom pracovnej skupiny pre elektronizáciu výkonu advokácie, regionálnym zástupcom SAK pre Bratislavský kraj a členom pracovnej skupiny pre verejné a súkromné právo. Od januára 2021 je podpredsedom komory a má na starosti elektronizáciu a procesy.

1. Čo máte na svojej práci najradšej?
To že väčšinou ide o teamovú prácu, prácu s ľuďmi, ktorej výsledkom je vytváranie hodnôt a pomoc pri riešení zadania / problému. Taktiež je to vychovávanie mladších a odovzdávanie im skúseností, resp. to že sa aj ja od mladších učím.

2. Ktorý predmet Vás na škole najviac inšpiroval? A ktorý naopak?
Na gymnáziu na inšpirovali najmä dejepis a náuka o spoločnosti, z ktorých jediným pre mňa možným záverom bolo štúdium práva na vysokej škole. Naopak som nikdy nemal rád matematiku, ktorá ma paradoxne taktiež priviedla k právu, lebo som si myslel že matematiku v práve nebudem potrebovať (čo dnes viem že je samozrejme omyl).

3. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Narodil som sa v roku 1981 a teda pamätám ešte doby minulé. Hodnotovo sme preto boli „poznačení“ tak výchovou ako aj smerovaním. Myslím, že sme si veci viac vážili, nemali sme všetko „automaticky“. Dnešná generácia, mám pocit, ako keby brala všetko ako samozrejmosť. Tento generačný rozdiel vidím aj pri výbere koncipientov, resp. pri následnej práci v kancelárii. Táto generácia je podľa mňa suverénnejšia a vie väčšinou čo chce a má svoje jasné hranice napríklad pri delení súkromného a pracovného života.  

4. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Je to drina ale stojí to za to.

5. Prečo ste sa rozhodli stať sa právnikom?
Ako som už uviedol vyššie, dôvody boli skôr také čo som nechcel študovať – matematiku. Preto som zobral právo, i keď dnes vidím, že mať aj matematiku a kategórie príbuzné, by boli nespornou konkurenčnou výhodou. Ale samozrejme počas štúdiá na vysokej škole sa hodnoty a ambície dotvárali, významným spôsobom ma formovalo aj okolie. Teraz viem že som telom a dušou právnikom (teraz advokátom), a neviem si predstaviť nič iné.

6. Kto Vás v osobnom či pracovnom živote najviac motivuje?
Dospel som do štádia, asi ako väčšina kolegov, že osobný a pracovný život takmer nerozlišujem. A tým pádom to je na jednej strane rodina, ktorú chcem zabezpečiť a ponúknuť jej možnosti, ktoré si zaslúžia a potom sú to kolegyne a kolegovia z práce, za ktorých mám jednak zodpovednosť, ale na druhú stranu taktiež spolu budujeme hodnoty a lepšie zajtrajšky. V neposlednom rade ma motivujú šikovní a úspešní ľudia z môjho okolia, ktorí niečo dokázali vlastnou hlavou a dáva to zmysel.

7. Aký druh relaxácie je pre Vás ideálny?
Som za aktívny relax a neobsedím veľmi na jednom mieste, preto aj dovolenky musia byť mix odpočívania a mix aktivity. Inak veľmi rád športujem, v lete je to tenis, golf, basketbal, futbal a bicykel a v zime lyžovanie a korčuľovanie. K športu sa snažím viesť taktiež svoje deti s ktorými sa snažím tráviť čo najviac času.

8. Prezradíte nám Vaše silné a slabé stránky?
Mojou silnou stránkou podľa mňa je, že viem mať ťah na bránu a keď si niečo zaumienim tak to aj spravím a dotiahnem do konca. Tou slabou je možno viacero rozbehnutých paralelných aktivít, hoci by ich mohlo byť v jeden moment menej.

9. Akí ľudia Vás dokážu najviac rozčúliť?
Tí, ktorí nepočúvajú a nedajú si poradiť. Potom sú to takí, ktorí sú nečestní a takí, ktorí nedodržia svoje slovo.

10. Spomeniete si na nejaký zásadný pracovný konflikt, z ktorého plynie užitočné ponaučenie?
Pokiaľ sú očakávania a predstavy toho druhého len domnelé a nie sú vyslovené resp. napísané na začiatku, môže to mať fatálne následky. Nestačí si len myslieť to ako to mieni ten druhý. Je dobré si veci a očakávania na začiatku nahlas povedať tak, aby nevznikali potom prekvapenia, že predstavy a očakávania boli diametrálne iné.