1. Čo máte na svojej práci najradšej?
Som trestný obhajca, takže § 285 Trestného poriadku, ktorý upravuje oslobodenie.

2. Kto alebo čo najviac ovplyvnilo Váš profesný život?
Nikdy som nemala žiaden konkrétny vzor, ktorému by som sa chcela podobať alebo ktorý by ma motivoval k určitým rozhodnutiam.  Vážila som si múdrych a logicky rozmýšľajúcich  kolegov, ktorí vedeli argumentovať, boli bystrí a pohotoví. Ovplyvňovali ma skôr ich prednesy a ich práca, ktorú som sledovala.

3. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Tri týždne v Thajsku pri mori. Na spiatočnej ceste sa  zastaviť na štyri dni v Paríži. Pozrieť si pamiatky, vykúpiť obchody a ku kohútovi na víne si dať dobré francúzske víno.

4. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Dnešný svet sa veľmi mení. Klasická práca právnika dostáva úplne iný rozmer. Aj právo zasahujú moderné technológie, mení sa kontakt s klientom, vyhľadávanie rozhodnutí, zostavovanie argumentácie. Preto by som mladým ľudom poradila, aby zabudli na staré americké filmy zobrazujúce súdne procesy a zoznámili sa so súčasnou  prácou advokáta alebo právnika ešte skôr ako si sadnú za vysokoškolské skriptá.  Právo vie byť láskou na celý život, ale dokáže aj pekne potrápiť.

5. Prečo ste sa rozhodli stať sa právničkou?
V štrnástich rokoch som sa zamilovala do predstavy, že sa stanem advokátkou a budem pomáhať ľuďom. Nemala som vôbec žiadnu predstavu, čo to vo svojej podstate znamená, ale tento sen ma motivoval k štúdiu, ktoré som ukončila ešte pred nežnou revolúciou. V tom čase boli pre mňa dvere advokácie beznádejne zatvorené. Po revolúcií som využila prvú príležitosť a stala sa advokátkou s presvedčením, že revolúcia bola práve preto, aby som si raz mohla obliecť talár.

6. Aký druh relaxácie je pre Vás ideálny?
Meditácia a joga.

7. Podelíte sa s nami o nezabudnuteľný zážitok z praxe?
Moja prvá trestná kauza. Obhajovala som mladého muža, ktorý zbil svoju priateľku. Obidvaja boli drogovo závislí. Vo svojej neskúsenosti som mala predstavu, že mojou úlohou je dokázať jeho nevinu. Keďže môj prvý prípad bol zároveň sudcovým posledným, zafungovalo šťastie začiatočníka. Klient za ublíženie na zdraví  dostal veľmi nízky trest. Očakávala som filmovú scénu s objatím a vďakou. Namiesto toho sa pojednávacou miestnosťou z úst obvineného začali ozývať vulgarizmy a vyhrážky. S otvorenými ústami som sa dívala ako môjho prvého obvineného odvádza eskorta a namiesto hrdosti za plamennú  reč advokáta, som cítila len prenesený pocit hanby.

8. Čím by ste boli, keby ste neboli právničkou?
Psychologičkou.

9. Spomeniete si na nejaký zásadný pracovný konflikt, z ktorého plynie užitočné ponaučenie?
Nejde o konkrétny konflikt, skôr o poznanie vyplývajúce z konfliktných situácií. Tým poznaním je to, že kto prvý stratí nervy, prehrá. Ďalšou mojou zásadou je to, že všetko  čo sa mi udeje má pre mňa len taký význam, aký mu ja sama  dám. Toto zároveň považujem za najvýznamnejší druh osobnej slobody.

10. Akí ľudia Vás dokážu najviac rozčúliť?
Arogantní a hlúpi, pričom vzájomná kombinácia týchto dvoch vlastností je  pre mňa úplne vražedná.