Je autorkou, resp. spoluautorkou dvoch monografií a tiež spoluautorkou Komentáru k Ústave SR. Vo svojej vedeckej činnosti sa v ostatnom období zameriava najmä na ústavnoprávne otázky súvisiace s územnou samosprávou. Publikovala viaceré odborné a vedecké články, autorsky sa spolupodieľala na viacerých učebniciach predovšetkým z oblasti ústavného práva.

1. Čo máte na svojej práci najradšej?
Na mojej práci ma najviac baví jej rôznorodosť. Považujem sa za pomerne komunikatívnu osobu, preto som vďačná za možnosť pracovať s mladými ľuďmi. V rámci výuky mám pravidelne príležitosť s nimi diskutovať o odborných témach. Oceňujem tiež možnosť vedeckej práce a priestor na výmenu odborných názorov s kolegami. Inokedy je moja práca viac o manažérskej práci na pozícii prodekanky Právnickej fakulty UK. V neposlednom rade ma veľmi napĺňa možnosť spolupracovať s Ústavným súdom SR. Úžasné na mojej práci je aj to, že tých pracovných príležitostí a príležitostí na odborný rozvoj a spoluprácu s praxou je viac, človek si len musí vybrať v rámci svojich časových možností.

2. Odporučíte nám nejakú zaujímavú knižku?
Z odbornej literatúry stojí za zmienku nový Komentár k Ústave SR, kde som mala tú česť aj autorsky participovať. Pokiaľ ide o beletriu, na základe odporúčania českého kolegu,  aktuálne čítam veľmi pútavo napísaný titul Truth Be Told : The Story of My Life and My Fight for Equality z pera bývalej kanadskej predsedníčky Najvyššieho súdu Beverley McLachlin. Rozčítanú mám aj knižku populárnej sudkyne amerického Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburg s názvom My own words. Obe sú skvelé, inšpiratívne a môžem ich len vrelo odporúčať ďalej.

3. Máte nejaký srdcový zákon?
Mojím favoritom je Ústava SR a zo zákonov víťazí zákon o obecnom zriadení.

4. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Ak by som mala porovnať študentov z čias, kedy som sama ako pedagogička na Právnickej fakulte UK začínala a tých dnešných, našla by som pár rozdielov. V mojich pracovných začiatkoch boli študenti viac spolupatriční, navzájom si viac pomáhali a vysokoškolský život si možno viac užívali ako skupina, či ročník. V tom čase sa na právnické fakulty robili prijímačky, takže väčšina zo študentov mala jasnú predstavu čomu sa chcú po škole venovať a tiež, že musia tomu niečo pri štúdiu aj obetovať. Dnešní študenti sú zväčša silní individualisti. Veľa dnešných prvákov v bakalárskom štúdiu netuší, či je právo to, čomu sa chcú ďalej v živote venovať. Niektorí študenti mali vždy tendenciu študovať tak, že skúška je od slova vyskúšať , to sa nezmenilo. Jediné, čo je možno iné je to, že niektorí dnešní mladí ľudia hľadajú cestičky ako si takmer všetko zľahčiť, ako obísť systém a nemusieť pilne študovať. Viac ako štúdiu, venujú čas tomu ako s malým úsilím získať čo najväčší benefit pri štúdiu. No a samostatnú skupinu tvoria naši „ online študenti“, ktorí kvôli Covidu-19 musia čeliť novým výzvam vysokoškolského štúdia vo virtuálnom priestore. To ešte len uvidíme aká bude táto generácia študentov, keď sa vrátime do fakultných lavíc. Všeobecne však možno povedať, že dnešní študenti majú viac možností, rýchlejšie si vedia dohľadať relevantné informácie s využitím moderných informačných technológií. Ak sú šikovní a jazykovo vybavení, nie je pre nich problém študovať semester, či celý akademický rok na kvalitnej európskej univerzite, pričom po návrate späť  na Slovensko ani nemusia dorábať skúšky.

5. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Právo by sme mali vnímať ako umenie dobra a spravodlivosti ako povedal rímsky právnik Aulus Cornelius Celsus. Je to však aj veľa hodín strávených štúdiom a tvrdou prácou v záujme hľadania a nachádzania spravodlivosti. Toto je to, čo mnohým mladým v súčasnosti veľmi „nevonia“. Preto pri uvažovaní o budúcnosti treba zvážiť, či sú mladí ľudia ochotní obetovať svoj čas a energiu práve tejto stránke právnickej profesie. Ak áno, potom je štúdium práva pre nich to pravé a tešíme sa, keď ich privítame na našej najstaršej (a všetko pre to robíme, aby bola aj najlepšia) Právnickej fakulte UK v Bratislave.

6. Aký druh relaxácie je pre Vás ideálny?
Za ideálnu relaxáciu považujem čas strávený s mojou rodinou. Výborne si tiež oddýchnem pri prechádzke v prírode s našim psom Marleym, pri pilatese, či stretnutiach s priateľmi. Obľubujem cestovanie ako aktívnu formu oddychu. Dúfam, že sa nám už čoskoro bude dať stretávať a tiež cestovať do zahraničia bez osobitných opatrení.

7. Čím by ste boli, keby ste neboli právničkou?
Túžila som byť lekárkou, ale život to zariadil trošku inak a myslím, že je to takto najlepšie ako môže byť.

8. Ktorý predmet Vás na škole najviac inšpiroval? A ktorý naopak?
Od čias štúdií na právnickej fakulte UK ma najviac bavilo ústavné právo a právo duševného vlastníctva. Menej som obľubovala trestné právo.

9. Aké je zamestnanie Vašich snov, keby nebolo treba myslieť na peniaze?
Pri tejto otázke môžem bez zaváhania povedať, že zamestnaním snov je pre mňa pozícia sudcu Ústavného súdu SR. Táto práca by ma veľmi napĺňala. Keďže sú mi v súčasnosti prednejšie iné záväzky a Košice sú „ďalej“ od Bratislavy, tak myslím, že je to pre mňa naozaj len zamestnanie snov. Aktuálne som veľmi vďačná, že mám možnosť pôsobiť ako prodekanka pre zahraničné vzťahy a cudzojazyčné štúdium na Právnickej fakulte UK, čo bol tiež istým spôsobom môj sen. Škoda len tej korony, ktorá ochromila a zmenila celý svet. Bráni nám pracovať a rozvíjať medzinárodnú spoluprácu tak, ako by sme si na fakulte predstavovali.

10. Kto alebo čo najviac ovplyvnilo Váš profesný život?
V živote som mala šťastie pracovať so samými skvelými osobnosťami. V rámci mojich začiatkov v advokácii mi bol skvelým učiteľom JUDr. Jozef Malý z advokátskej kancelárie DLMU. Bol nielen skvelý praktik, ale najmä úžasný človek. Z akademického prostredia ma najviac ovplyvnil prof. Ľ. Cibulka a prof. J. Svák, ktorý mi od začiatku môjho pôsobenia v tejto sfére boli odborným vzorom. Nesmiem opomenúť prof. Palúša, ktorého práca v oblasti ústavnoprávneho ponímania samosprávy je pre mňa veľkou inšpiráciou. Zrejme však úplne najviac ma v tomto smere ovplyvnil môj otec prof. M. Vrabko, ktorý väčšinu svojho života zasvätil práci v akademickom prostredí.