1. Odporučíte nám nejakú zaujímavú knižku?
Milujem knihy a čítam veľa, takže vybrať len jednu býva pre mňa dosť náročné. Preto vždy keď sa ma na to niekto spýta, odporúčam poslednú knihu, ktorá na mňa spravila dojem. Ešte pred mesiacom by som na túto otázku odpovedala Promised Land od Baracka Obamu. Medzičasom sa mi ale dostal do rúk sestrin vianočný darček, a tak je mojim aktuálnym tipom kniha Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave od Sama Marca a Veroniky Prušovej. Je to výborná knižka, ktorá je písaná pútavým reportérskym štýlom a donúti vás sa nad viacerými vecami zamyslieť.  

2. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Aby sa predtým ako urobia toto rozhodnutie porozprávali s praktizujúcim advokátom alebo nejakou inou právnickou profesiou. Je veľmi dôležité, aby mal človek reálnu predstavu o tom, čo skutočne obnáša povolanie, ktoré plánuje vykonávať zvyšok života. Napríklad v prípade advokácie je podľa mňa potrebné si uvedomiť tri zásadné veci. V prvom rade, advokácia nie je „9 to 5 job“. Niekedy pracujeme 6 hodín denne, inokedy 16. Vždy to závisí od potrieb klienta. Po druhé, väčšinu času trávime za počítačom. Samozrejme, že sa aj stretávame klientmi, protistranami alebo chodíme pojednávať. Avšak oproti hodinám stráveným rešeršom alebo písaním zmlúv, podaní či analýz je to podstatne menšia časť našej agendy. No a po tretie, tým, že každá krajina má vlastný právny poriadok, pričom právo je navyše veľmi úzko späté s jazykom, ak si zvolíte kariéru v práve, oproti iným povolaniam máte omnoho viac limitované možnosti uplatnenia sa v zahraničí.

3. Čím by ste boli, keby ste neboli právničkou?
Literárnou kritičkou.

4. Akí ľudia Vás dokážu najviac rozčúliť?
Väčšinou takí, ktorí sa starajú do vecí, do ktorých ich nič nie je. A ešte horšie je to v prípade, keď zároveň nerešpektujú, že niekto môže mať odlišný názor, a snažia sa vám vnútiť svoj pohľad na svet.

5. Prečo ste sa rozhodli stať sa právničkou?
Väčšina ľudí by asi na tomto mieste povedala, že ich dôvodom bola viera v spravodlivosť,  túžba pomáhať ľuďom alebo americké seriály. Môj dôvod bol oveľa prozaickejší. Keď som bola na strednej, moja najlepšia kamarátka sa rozhodla ísť na právo. Ja sama som vtedy nemala o svojom budúcom povolaní absolútne žiadnu predstavu, preto som si povedala, že pôjdem s ňou a aspoň budeme spolu. Paradoxne túto moju kamarátku jej rodičia v poslednej chvíli presvedčili na ekonómiu.

6. Podelíte sa s nami o nezapomenuteľný zážitok z praxe?
Keď som popri škole som brigádovala na exekútorskom úrade, raz k nám prišiel povinný, aby nám vysvetlil prečo nie je schopný splácať svoj dlh. Hovoril o tom, ako skoro súčasne prišiel o prácu, opustila ho manželka aj s rodinou a vyhorel mu byt. Niekomu s relatívne usporiadaným životom sa tak zo dňa na deň zrútil svet a stal sa z neho človek bez domova, ktorý nevie ani len to, či bude mať na ďalší deň čo jesť. Na úrad vtedy prišiel hlavne preto, aby sa mohol s niekým porozprávať. Ako človeku bez domova sa mu totiž ľudia vyhýbali a on pociťoval, že nedostatkom konverzácie začína strácať slová a schopnosť vyjadrovať sa, čo bolo preňho ako vysokoškolsky vzdelaného človeka a vedca obzvlášť ťažké. Dúfam, že dnes sa už nachádza v lepšej situácii.

7. Rozhodnosť je vo Vašej práci iste podmienkou. Sú však v živote situácie, kedy sa cítite nerozhodne?
V osobnom živote som nerozhodná neustále, a to bez ohľadu na to, o čo sa jedná. Väčšinou tak strávim neskutočne dlho zvažovaním svojich možností a nakoniec sa i tak snažím nájsť niekoho, kto by rozhodol za mňa. Asi si tým kompenzujem to, že v pracovnom živote si nerozhodnosť nemôžem dovoliť.

8. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Určite by malo ísť o kombináciu turistiky, sightseeingu a oddychu na pláži s drinkom v ruke. Som rada v pohybe a keď už niekam idem, mám tendenciu chcieť vidieť a zažiť všetko. Neznesiem predstavu, že by mi malo niečo ujsť, čo na druhej strane mojich spolucestujúcich pomerne často privádza do zúfalstva.

9. Kto Vás v osobnom či pracovnom živote najviac motivuje?
Určite môj priateľ. Má neskutočný rozhľad a neustále na sebe pracuje. Keď máte vedľa seba takého človeka, nezostáva vám nič iné než sa snažiť tiež. Okrem neho ma však motivuje ktokoľvek, kto niečo výnimočné dosiahol, bez ohľadu na to v akom odbore. Úspechy iných sú pre mňa inšpiráciou. Zároveň je to však dvojsečná zbraň pretože človek sa potom stále porovnáva s ostatnými a mnohokrát ostane na konci dňa nespokojný sám so sebou.

10. Ako často Vás vo Vašej praxi niečo prekvapí?
Nie veľmi často. V našej práci musí človek vedieť predvídať, ale aj byť pripravený na to, že môžu nastať okolnosti, ktoré neočakáva. Ako transakčný právnik sa snažím myslieť aj tri kroky dopredu a odhadnúť ako bude druhá strana argumentovať. Ak sa už totiž nejaké prekvapenie objaví, väčšinou bohužiaľ nie je veľmi pozitívne.