Okrem praxe pôsobí aj v akademickej sfére na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorom monografie Právo na obhajobu a jeho podoby v trestnom konaní, spoluautor učebnice trestného práva procesného a spoluautor komentára k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku.

1. Čo máte na svojej práci najradšej?
V advokácii sú to situácie, keď uplatnením relevantných právnych a skutkových argumentov napríklad nedôvodne trestne stíhaná osoba je oslobodená súdom spod obžaloby, alebo je jej trestné stíhanie zastavené, čím sa dosiahne spravodlivosť. V praxi vďaka takýmto situáciám mávam pocit satisfakcie zo svojej práce pre klienta a zároveň sa vtedy zamýšľam, či by inak neprišlo k justičnému omylu, resp. k nespravodlivému rozhodnutiu. Ako akademik považujem okrem vzdelávania študentov práva za najužitočnejšie, keď v rámci článku či komentáru k zákonu vykladám právnu normu, ktorá sa v praxi interpretuje nejasne, či často aj nesprávne.

2. Ako často Vás vo Vašej praxi niečo prekvapí?
Niekedy ma prekvapí, ako absurdne a účelovo sa v niektorých prípadoch interpretujú právne normy, hoci ich materiálna podstata je úplne iná, pričom aj zákonodarcom sledovaný cieľ bol odlišný.

3. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Určite spoznávanie nových krajín a kultúr. Nie som veľmi typ na organizované dovolenky, preto spravidla cestujem individuálne.

4. Ktorý predmet Vás na škole najviac inšpiroval?
Trestné právo, ktorému som verný dodnes. Rovnako ma už na škole zaujalo medzinárodné právo a ochrana ľudských práv a základných slobôd.

5. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Súčasní študenti, v porovnaní s našou generáciou, žili celý život v demokracii a v zásade mali vždy všetko, nehovoriac o digitálnej dobe, ktorá tiež má svoje vplyvy na vývoj osobnosti. Viacerí moji študenti sú veľmi bystrí a šikovní, no nie vždy badám adekvátnu cieľavedomosť, ktorá bola počas štúdií príznačná pre moju generáciu.

6. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Na prvý pohľad vyzerajú právnické profesie jednoducho a atraktívne. No, ak chce byť právnik profesionál, vyžaduje to celoživotné vzdelávanie. Byť právnikom v sebe nesie aj požiadavku osobnej morálnej integrity.

7. Prečo ste sa rozhodli stať sa právnikom?
Cit pre spravodlivosť je asi najvýstižnejšia odpoveď.

8. Máte nejaký srdcový zákon?
Za kľúčovú právnu normu, v európskom priestore, považujem Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkových protokolov. Táto medzinárodná zmluva v súvzťažnosti s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva stanovuje istý štandard základných práv a slobôd, čo v mnohých prípadoch zamedzilo porušeniu ľudských práv jednotlivcov zo strany členských štátov.

9. Čím by ste boli, keby ste neboli právnikom?
Už na gymnáziu som sa intenzívne venoval hudbe, gitare a spevu a mali sme kapelu. V podstate som sa tým chcel aj živiť. Dokonca som zvažoval študovať spev na konzervatóriu. Potom som dal prednosť právu. Ale v nejakej miere sa hudbe stále venujem.

10. Akí ľudia Vás dokážu najviac rozčúliť?
Všeobecne sa snažím zachovať pokoj a byť vnútorne harmonizovaný. Jednoznačne ma veľmi iritujú neúprimní ľudia so zlými úmyslami. Keď človek stretne zlého a ešte aj hlúpeho človeka, miera trpezlivosti je tomu priamo úmerná. V tejto súvislosti mi vždy napadne výrok Alberta Einsteina: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“