1. Ako často Vás vo Vašej praxi niečo prekvapí?
Ako sporového právnika ma stále dokáže prekvapiť mimoriadne nejednotná a častokrát aj úplne protichodná rozhodovacia prax slovenských súdov, a to všetko v situácii, kedy od spoločensko – ekonomických zmien v roku 1989 uplynulo viac ako 30 rokov.

Myslím si, že v každej vyspelej spoločnosti, ku ktorej sa hlási aj SR, by za takéto dlhé obdobie mali byť už dávno všetky zásadné právne otázky definitívne vyriešené rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Tak to však v mnohých prípadoch na moje sklamanie nie je.

Daný stav je pritom pre advokátov a ich klientov určite na jednej strane vyhovujúci, pretože takmer každý právny názor je možné potvrdiť určitým rozhodnutím, majúcim či už väčšiu alebo menšiu váhu a presvedčivosť. Na druhej strane je však tento jav mimoriadne nebezpečný, nakoľko značne negatívnym spôsobom zasahuje do právnej istoty strán konania. Som presvedčený, že žiadna strana, ktorá so svojou vecou predstúpi pred súd, by nemala mať žiadnu neistotu v tom, ako určitú právnu otázku posúdi súd práve v jej prípade. V tomto smere je pre mňa veľkou inšpiráciou nemecké právne prostredie a rozhodovacia prax jeho najvyšších súdnych autorít, kde strana konania už vopred vie, ako bude určitá právna otázka zodpovedaná, a teda, vie, či má vôbec zmysel iniciovať nákladné súdne konanie.        

2. Kto alebo čo najviac ovplyvnilo Váš profesný život?
Najviac ma ovplyvnili moji rodičia. Naučili ma, že ak sa budem neustále vzdelávať, snažiť sa za každých okolností dosahovať svoje limity a vedieť sa poučiť z prehier, ideálne iných ako tých svojich, môžem byť v živote úspešný. Samozrejme, opakovane mi prízvukovali, že sa nikdy, za žiadnych okolností, nesmiem vzdávať. Ak vám vaši najbližší od detstva vštepujú takéto myšlienky, je to podľa mňa mimoriadne prínosné, a preto to každému rodičovi vrelo odporúčam. Nebude to zrejme niekedy úplne ľahké, ale verím, že v konečnom dôsledku to neskôr každé jedno dieťa ocení.

3. Odporučíte nám nejakú zaujímavú knižku?
V poslednej dobe mi prešli rukami viaceré knihy, ale asi najviac mi v pamäti utkvela kniha s názvom „Moc faktov“ od autorského kolektívu pod vedením Hansa Roslinga. Táto kniha na množstve názorných príkladov vysvetľuje, ako často sa v náhľade na rôzne aspekty tohto sveta mýlime a aké nesprávne môžu byť naše vžité presvedčenia a názory v porovnaní s overiteľnými faktmi. Po prečítaní tejto knihy zároveň čitateľ príde na to, že svet sa vo svojej podstate mení k lepšiemu, a to napriek tomu, že každý z nás je vo svojom každodennom živote svedkom udalostí, ktorého ho zvádzajú k presne opačnému názoru. Je to však iba klam, ktorý má od skutočnosti ďaleko. Z môjho pohľadu ide o veľmi inšpiratívne čítanie, a preto ho každému odporúčam.  

4. Aká je podľa Vašich predstáv ideálna dovolenka?
Advokácia je mimoriadne náročné povolanie, a to predovšetkým po psychickej stránke. Každá dovolenka je preto z môjho pohľadu ideálna. Ako človek, ktorý veľmi rád cestuje, nemám vysnívaný typ dovolenky. Každá dovolenka má totiž svoje osobitné čaro, či už ide o potulky po históriou pretkaných starobylých mestách, ochutnávky miestnych špecialít, interakcie s miestnymi obyvateľmi alebo užívanie si slnka a vody. Ak pritom takúto dovolenku môžem stráviť na nejakom novom mieste, ktoré som doposiaľ nemal možnosť spoznať, obohatiť sa novými zážitkami, na ktoré spomínam aj po rokoch a navyše aj s mojimi blízkymi, je to pre mňa ideálne.  

5. Ktorý predmet Vás na škole najviac inšpiroval? A ktorý naopak?
Asi najviac ma na škole bavil dejepis. Síce som školu navštevoval v časoch, kedy rôzne inovatívne prístupy výučby boli len v začiatkoch, no napriek tomu som narazil na vynikajúcu profesorku dejepisu, ktorá svojím prístupom a spôsobom výučby prekonala danú dobu, a to doslova o svetelné roky. Za to jej patrí moja veľká vďaka. Nielenže dokázala preberané učivo zasadiť do adekvátneho kontextu a vysvetliť nám mnohé súvislosti, ale výuku obohacovala aj rôznymi zaujímavosťami, ktoré ste sa v učebniciach nemali možnosť dočítať. A ako dobre vieme, informácie zasadené do príbehov ostávajú študentom v pamäti najdlhšie. Naopak, nie veľmi ma zaujímali rôzne technické predmety, keďže musím uznať, že nie som technicky obzvlášť zručný. Je to tak ale z môjho pohľadu v poriadku – každý by mal robiť to, v čom je dobrý a ak sa v niektorej oblasti necíti byť doma, mal by osloviť toho, kto sa v danej oblasti vyzná.   

6. Čím sú dnešní študenti iní oproti predošlým generáciám?
Myslím si, že dnešní študenti sú oproti starším generáciám v mimoriadnej výhode. Majú totiž pri svojom štúdiu takmer neobmedzené možnosti a zdroje poznania, ktoré v minulosti neboli vôbec bežné. Okrem toho sú im v podstate na počkanie k dispozícii informácie, ktoré sa v minulosti získavali častokrát zdĺhavo a prácne. Zdalo by sa teda, že dnešní študenti majú oveľa viac priestoru a času na to, aby sa vzdelávali a zlepšovali. Napriek tomu však pri mnohých študentoch vnímam neochotu zatnúť zuby a tvrdo na sebe dlhodobo pracovať. Akoby im slovami môjho obľúbeného autora Iva Tomana „chýbala šípka“ a akoby si mysleli, že úspech sa dostaví sám od seba. Takto to však nefunguje, a to nielen v práve, ale ani v iných oblastiach života. Môžete mať talent, ak však na sebe nebudete roky tvrdo pracovať, bude z vás iba priemerný právnik. To je pritom z môjho pohľadu škoda, pretože každý, kto sa rozhodne pôsobiť v akejkoľvek oblasti, by sa mal snažiť na hranici svojich možností. Len to ho totiž bude posúvať vpred a spraví to z neho špičkového právnika.     

7. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí uvažujú o právnickej profesii?
Aby sa pri výbere svojho povolania rozhodne nenechávali inšpirovať seriálmi, v ktorých právnici vystupujú ako obchodní cestujúci a psychológovia s jedným dokumentom na pracovnom stole. Takto právo jednoducho nefunguje.

Skutočná výkonná činnosť v oblasti práva si totiž vyžaduje najmä preštudovanie množstva dokumentov, desiatky hodín analytickej práce a následného preklápania právnych úvah do textu, ktorý by mal mať ambíciu byť nielen čo najpresvedčivejší, ale aj mimoriadne ľahko čitateľný. Neverili by ste, koľko je mimoriadne šikovných právnikov, ktorí však svoje, inak dobré myšlienky, nedokážu správne a zrozumiteľne podať súdu, čo ich prácu značne devalvuje. Mladí ľudia by pritom zároveň mali zvážiť aj to, či sú dôslední a či majú zmysel pre detail, pretože tieto vlastnosti sú z môjho pohľadu v práve jedny z najdôležitejších.  

Kto by chcel byť špičkovým právnikom a pôsobiť v tomto krásnom povolaní, avšak sám cíti, že takýto typ práce mu s ohľadom na jeho osobnostné črty nemusí vyhovovať, mal by radšej rovno zvážiť pôsobenie v inej oblasti. Vhodnou alternatívou môže byť v dnešnej dobe už pomerne častá prax študentov v niektorej z advokátskych kancelárií, aby tak mladí ľudia mohli na vlastnej koži zistiť, v čom spočíva práca právnika, a to mimo televíznych kamier.    

8. Máte nejaký srdcový zákon?
Vo svojej právnej praxi sa špecializujem na sporovú agendu. Táto ma mimoriadne obohacuje nielen po ľudskej, ale aj odbornej stránke. Pri sporoch musí byť totiž právnik zdatný nielen v procesnom práve, ale aj v hmotnoprávnych otázkach, ktorých riešenie je podstatou v zásade každého sporu. Nech už je ale predmetom konania čokoľvek, vždy je potrebné sa dokonale orientovať v procesných predpisoch, a preto je mojou srdcovou záležitosťou Civilný sporový poriadok (CSP). Je samozrejme možné vyčítať mu viacero nedostatkov, ktoré, verím, že budú odstránené v pripravovanej veľkej novele. Nie som však toho názoru, že tieto nedostatky CSP sú hlavnou prekážkou skvalitňovania civilného procesu. Ako podstatne väčší problém vnímam, žiaľ, pomerne časté nezžitie sa niektorých sudcov s jeho podstatou a princípmi. Myslím si preto, že pokiaľ nedôjde k náprave v tejto oblasti, k zásadnému skvalitneniu civilného procesu neprispeje žiadny, a to ani akokoľvek kvalitný procesný predpis. Na druhej strane je ale v poslednom čase vidieť, že najmä mladšia generácia sudcov sa snaží riadne využívať všetky prostriedky, ktoré im CSP ponúka. To je z môjho pohľadu do budúcna veľmi povzbudivé.    

9. Aký druh relaxácie je pre Vás ideálny?
Akýkoľvek druh relaxu, ktorý je spojený s nejakou činnosťou, keďže som človek činorodý a sladké „ničnerobenie“ ma nenapĺňa. Z dlhodobého hľadiska ho totiž vnímam ako mrhanie časom, ktorý je pre človeka nenahraditeľný. Navyše, okrem práva sa zaujímam aj o viaceré iné oblasti, ktoré však s výkonom advokácie nesúvisia. Ak sa môžem v týchto oblastiach zlepšovať, napĺňajú ma, prinášajú mi pôžitok a aj úžitok, predstavujú pre mňa ideálny relax.    

10. Čím by ste boli, keby ste neboli právnikom?
Nad touto otázkou som sa nikdy nejako zásadne nezamýšľal, pretože ja osobne som sa v práve našiel a nechcel by som vykonávať iné povolanie. Myslím si, že výkon advokácie a právo ako také mi dávajú všetko to, čo ku svojmu šťastiu v profesionálnom živote potrebujem. Ak by som si mal ale napriek tomu predstaviť iné povolanie, ku ktorému by som mohol inklinovať, bolo by to povolanie lekára. Hoci sa právo a medicína môžu zdať na prvý pohľad ako oblasti, ktoré nemajú nič spoločné, nie je to pravda. Oba tieto vedné odbory sú totiž založené na analytickom myslení, ktoré, mimochodom, dominuje najmä v sporovej agende. Ak nedokážete správne analyzovať prípad, vyhodnotiť, čo je dôležité a čo nie a v akom poradí máte k jednotlivým krokom pristúpiť, nemôžete dospieť k zdarnému výsledku ani v práve, ani v medicíne. A ak aj k úspešnému výsledku dospejete, potom je to skôr dielo náhody ako premysleného prístupu, čo sa vám raz určite vypomstí.