Kiska upozornil, že nároky na vynikajúcu odbornú úroveň, presvedčivosť a spoločenskú akceptovateľnosť ústavných sudcov vysoko prevyšujú bežné nároky na rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov ochrany práva. "Tieto nároky nemôžu spĺňať uchádzači, ktorí do svojho zvolenia za kandidátov napríklad neprejavili záujem o ústavné právo, ochranu ústavnosti a základných práv a slobôd — či už v profesionálnej praxi, alebo na akademickej pôde," skonštatoval Kiska.

"Chcem podčiarknuť, že moje rozhodnutie netreba vnímať ako hodnotenie pôsobenia a osobných výsledkov kandidátov v tých oblastiach, na ktoré sa vo svojom živote najviac sústredili... Ale vo všetkých prípadoch - a tak ako doteraz - postupujem transparentne, podľa jasných princípov a kritérií, ktoré som verejne oznámil," povedal Kiska. Poukazuje na to, že má povinnosť dbať o riadny chod ústavných orgánov.

Považuje za podstatné, že toto rozhodnutie urobil v čase, ktorý sa javí ako oveľa priaznivejší už aj pre riešenia. Začiatkom februára Kiska oznámil, že do marcových parlamentných volieb už nerozhodne o kandidátoch na ústavných sudcov, ktorých mu ponúkla Národná rada SR a počká si na novú politickú parlamentnú reprezentáciu.

Odvtedy o situácii na Ústavnom súde podľa svojich slov opakovane hovoril s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), šéfom parlamentu Andrejom Dankom (SNS) aj lídrami parlamentných strán. Z rozhovorov má pocit nádeje. "Je tu záväzok vlády navrhnúť ústavný zákon, ktorý sa bude týkať kreácie Ústavného sudu pri prehodnotení funkčného obdobia sudcov, kvalifikačných kritérií na osobu sudcu s dôrazom na odbornú a morálnu zdatnosť, vyjasnenie právomoci prezidenta v procese výberu," priblížil Kiska.

Ústavný súd je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú traja sudcovia. Kiska v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament. Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.

Ďalší post sa uvoľnil na konci februára, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.

Zdroj: TASR

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk