Nároky zamestnanca v zmysle Zákonníka práce

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení, a to nasledovne:

1. najviac 7 dní v kalendárnom roku – pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku,
2. ďalšie pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas – bez náhrady mzdy.

V zmysle vyššie uvedeného platí, že zamestnávateľ je povinný ospravedlniť absenciu zamestnanca z dôvodu vyšetrenia / ošetrenia v zdravotníckom zariadení aj v prípade, ak presiahne 7 kalendárnych dní v roku, avšak už nie je povinný poskytnúť náhradu mzdy. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnávateľ môže rozhodnúť, že zamestnancovi náhradu mzdy poskytne aj v takýchto prípadoch, ale nie je to jeho povinnosť. 

Osobitné ustanovenia sa vzťahujú na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom. V tomto prípade zamestnávatelia poskytujú pracovné voľno s náhradou mzdy aj v prípade, ak vyšetrenia / ošetrenia presiahnu 7 dní v kalendárnom roku.

V zmysle Zákonníka práce platí, že pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas a zamestnanec je oprávnený čerpať toto voľno v prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Akú dĺžku absencie je zamestnávateľ povinný ospravedlniť?

V aplikačnej praxi vznikajú ťažkosti pri vyhodnocovaní toho, akú dĺžku absencie z dôvodu vyšetrenia / ošetrenia v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ povinný ospravedlniť. Vo všeobecnosti platí,  že zamestnanci by mali primárne navštevovať lekárov mimo pracovnej doby. V prípade, ak zamestnanec nemôže absolvovať návštevu lekára mimo pracovného času, zamestnávateľ je povinný zamestnanca uvoľniť z práce, avšak zamestnanec sa má po skončení vyšetrenia / ošetrenia, ak je to možné, vrátiť do práce. Návšteva lekára teda pre zamestnancov automaticky neznamená „celý voľný deň″. Zamestnanec je povinný preukazovať vyšetrenie alebo ošetrenie, ako aj dĺžku jeho trvania písomným potvrdením, ktoré potvrdzuje lekár alebo zdravotnícke zariadenie.

Častou otázkou v tejto súvislosti je aj ospravedlnenie cesty na vyšetrenie / ošetrenie alebo čas zotavenia po vyšetrení.

Zákonník práce síce vo svojich ustanoveniach hovorí len o čase nevyhnutnom na vyšetrenie / ošetrenie a zároveň, lekár alebo zdravotnícke zariadenie sú objektívne schopné osvedčiť len čas trvania úkonu. Avšak ak by zamestnávatelia neospravedlňovali aj cestu k lekárovi a čas čakania v čakárni, jednalo by sa o tak zužujúci výklad tohto ustanovenia, žeby de facto dochádzalo k znemožneniu jeho aplikácie v praxi a zároveň by takýto prístup zamestnávateľov bol v rozpore s jeho účelom. Zamestnávatelia by teda mali ospravedlňovať aj cestu k lekárovi a čas čakania v čakárni.

Ospravedlnenie času na zotavenie po návšteve lekára či zdravotníckeho zariadenia sa javí komplikovanejšie. Vo všeobecnosti platí, že ošetrenie / vyšetrenie u lekára by nemalo trvať celý deň. Zamestnávateľ by však mal zohľadňovať individuálne situácie zamestnancov, keďže objektívne zamestnanec môže absolvovať fyzicky náročné vyšetrenia / ošetrenia, prípadne ambulantné zákroky (napr. gastroenterologické vyšetrenia, zubárske zákroky a pod.), ktoré mu znemožňujú návrat do práce. Ak by však mal byť čas zotavenia dlhší ako 1 deň, tak by sa to malo považovať za dočasnú práceneschopnosť.

V každom prípade by mal zamestnávateľ vyžadovať, aby na potvrdení od lekára bol uvedený čas odchodu, resp. informácia o tom, že ide vyšetrenie, pri ktorom je zamestnanec práceneschopný počas celého dňa.

Oboznámenie zamestnávateľa s prekážkou v práci

Zamestnanec je v zmysle § 144 ods. 1 Zákonníka práce povinný vopred upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci, ak mu je známa a požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Ak zamestnancovi nie je prekážka v práci vopred známa, tak je povinný zamestnávateľa o prekážke a jej predpokladanom trvaní informovať bez zbytočného odkladu. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na prípad vyšetrenia / ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, zamestnanec je povinný včas požiadať o poskytnutie pracovného voľna, informovať zamestnávateľa o predpokladanom trvaní a následne hodnoverným spôsobom preukázať dôvod prekážky.

Zákonník práce bližšie nedefinuje čo sa považuje za včasné požiadanie o poskytnutie pracovného voľna. Podstatou včasného informovania zamestnávateľa je jeho príprava na zamestnancovu absenciu v práci a zabezpečenie jeho zástupu, ak je to potrebné. Preto je pri posudzovaní včasného oznámenia je vždy nutné zohľadniť druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva.

V prípade, že zamestnanec návštevu lekára vopred alebo bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi neoznámi a nezdôvodní, môže zamestnávateľ danú situáciu potenciálne vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny.

Dočasná práceneschopnosť – elektronická PN

V prípade, ak návšteva lekára vyústi do práceneschopnosti, zamestnanec je o tom povinný upovedomiť zamestnávateľa. Od 1. júna 2023 sú všetci všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia povinne pripojení k ePN. Systém elektronickej PN nahrádza papierové tlačivo, čím zjednodušuje ohlasovanie PN. Zamestnanec už po novom nemusí zamestnávateľovi doručiť papierové tlačivo, ale informáciu o práceneschopnosti lekár vloží do systému eZdravie, ktoré prevádzkuje NCZI. Tieto údaje sa následne dostanú do Sociálnej poisťovne, ktorá ich sprístupní zamestnancovi aj zamestnávateľovi. Komunikácia teda prebieha výlučne elektronicky. Zamestnanec by však aj naďalej mal zamestnávateľa upovedomiť o svojej práceneschopnosti (aspoň telefonicky) a nespoliehať sa len na elektronické doručenie ePN. Od 1. januára 2024 by mali byť do systému ePN povinne pripojení aj lekári špecialisti vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Mgr. Paulína Šlauková,
advokátska koncipientka

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk