Podľa nášho názoru však uvedený cieľ Vyhláška nemôže naplniť z nižšie uvedených dôvodov.

Definícia trov konania podľa Civilného sporového poriadku

Trovy súdneho konania sú definované v § 251 Civilného sporového poriadku[1] ako „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Zákonná definícia trov konania predpokladá, na rozdiel od predošlej právnej úpravy, výslovný časový aspekt vynaloženia týchto nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť z právneho hľadiska považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu, preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom (kam patria nerozporne aj výdavky na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za trovy konania. Uvedený záver potvrdzuje súdna prax, ako aj odborná literatúra.

Trovy konania vo svetle odbornej literatúry a súdnej praxe

Komentáre k Civilnému sporovému poriadku vylučujú možnosť kompenzácie nákladov na predžalobnú výzvu vo forme náhrady trov konania. Základným dôvodom je práve uvedený časový rozmer definície trov konania, ktorý tieto výdavky explicitne vylučuje. „Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“[2] Keďže náklady na predžalobnú výzvu sú vždy vynaložené pred začatím konania (teda pred podaním samotnej žaloby), nemožno ich zahrnúť pod trovy konania. Aj keď Ministerstvo spravodlivosti SR zdôrazňuje, že predžalobná výzva môže odvrátiť súdne konanie, teda má súvis so súdnym konaním, odborná prax sa s týmto názorom plne nestotožňuje.

Rovnaký záver zaujíma aj súdna prax. Napríklad Krajský súd v Prešove výslovne konštatoval: „Predžalobná výzva nie je úkon vykonaný v rámci konania, a teda nemôže byť refundovaná neúspešnou stranou v rámci náhrady trov konania, kde môžu byť priznané úspešnej strane len trovy vzniknuté v súvislosti s vedením súdneho konania, t. j. po podaní návrhu.“[3] Pre vylúčenie pochybností tento súd zdôraznil, že ustanovenie § 251 CSP „definitívne vylúčilo priznanie výdavkov, ktoré vznikli pred začatím konania, v rámci náhrady trov konania.“[4]

Obdobne rozhodol Krajský súd v Košiciach, ktorý ešte v režime predošlej právnej úpravy rozhodol: „V občianskom súdnom konaní mohol súd priznať náhradu trov konania uvedených príkladom v § 137 O.s.p. len v prípade, ak vznikli po začatí konania, t.j. po podaní žaloby na súde, preto trovy vzniknuté žalobcovi korešpondenciou pred začatím súdneho konania nie sú trovami konania.“[5]

K uvedeným názorom sa priznal napríklad aj Krajský súd v Nitre: „Súd preto nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vznikli pred podaním žaloby ako výzva na splnenie peňažného dlhu, keď z vyššie uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo skutočností, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania a dovtedy sa nejedná o trovy konania vzhľadom na ustanovenie § 251 CSP, aj keď tento nárok je spojený so súdnym konaním.“

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že úmysel Ministerstva spravodlivosti SR vyplývajúci z dôvodovej správy k Vyhláške nemôže žiadnym spôsobom zmeniť znenie zákona - Civilného sporového poriadku, keďže Vyhláška je len podzákonný právny predpis, teda právny predpis s nižšou právnou silou. Navyše, Vyhláška je vydaná v nadväznosti na iný právny predpis ako je Civilný sporový poriadok. Vyhláška je vykonávací predpis k zákonu o advokácii[6]. Vyhláška upravuje, za akých podmienok a akým spôsobom sa určuje výška odmeny advokáta a výška náhrad za poskytnuté právne služby. Vyhláška však nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a žiadnym spôsobom nemení ani nerozširuje zákonnú definíciu trov konania. Nie je možné vylúčiť, že súdy rozhodujúce o výške trov konania budú priznávať trovy aj za tento úkon právnej služby, avšak máme za to, že takýto postup je v rozpore so súčasným znením § 251 Civilného sporového poriadku.

Význam zakotvenia odmeny za predžalobnú výzvu

Aj keď odmenu za predžalobnú výzvy nemožno v znení Vyhlášky považovať za trovy súdneho konania, význam zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej služby však podľa nášho názoru spočíva v tom,  že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto náklady možno zaradiť aj predžalobnú výzvu. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Nitre: „Predžalobnú výzvu treba považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba považovať trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním.“[7]

Keďže náklady na predžalobnú výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch či úrokoch z omeškania. Novela Vyhlášky podľa nášho názoru odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Nesporným prínosom novely Vyhlášky je aj skutočnosť, že sa odstránila aplikačná nejednotnosť pri určení výšky tohto príslušenstva. Možno konštatovať, že tarifná odmena za vypracovanie predžalobnej výzvy vyplývajúca z Vyhlášky by mala byť obhájiteľná. Ak by žalobca zaplatil advokátovi za vypracovanie predžalobnej výzvy vyššiu odmenu ako je tarifná odmena, nie je možné vylúčiť, že by konajúci súd v tomto prevyšujúcom rozsahu odmenu nepriznal ako neprimeranú.

V tomto smere poukazujeme na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C‑287/17, ktorý konštatoval, že žalobca má právo získať aj primeranú odmenu za predžalobnú výzvu, ktorá prevyšuje paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v obchodných vzťahoch vo výške 40 EUR[8]. Aj keď sa paušálna náhrada nákladov priznáva len v obchodno-právnych vzťahoch, odmena za predžalobnú výzvu by mala byť za každých okolností primeraná. Avšak pri súčasnom uplatnení práva na náhradu nákladov na predžalobnú výzvu a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 EUR je tu riziko, že súd by mohol priznať odmenu za predžalobnú výzvu zníženú o sumu 40 EUR.