Ako neprísť o zamestnancov v extrémnych teplotách

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „Vyhláška“).

Ministerstvo zdravotníctva je splnomocnené na vydanie tohto podzákonného predpisu na základe ustanovenia § 62 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška upravuje okrem iného

triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,
únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,
ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
pitný režim zamestnanca.

Pitný režim pri záťaži teplom a chladom

Pitný režim, ktorý bol jedným z opatrení pri záťaži teplom a chladom, uvedeným v Prílohe č. 3 k Vyhláške, nie je uvedený ako jedno z opatrení na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnancov v rámci znenia ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 a § 5 ods. 12 Vyhlášky zakotveného Novelou. Možným dôvodom je samostatná úprava pitného režimu v ustanovení § 7 predmetnej Vyhlášky.

Pitný režim pri záťaži teplom je v zmysle Vyhlášky definovaný ako dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu. Naopak, pri záťaži chladom pomáha pitný režim udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa. Vyhláška priamo upravuje, že v prípade, ak pitná voda nebude zabezpečená zamestnávateľom na mieste výkonu práce, je potrebné, aby zamestnávateľ ustanovil iné vhodné miesto v rámci vnútorného predpisu, napr. v internej smernici.

Dôležitou otázkou je aj množstvo pitnej vody, ktoré je potrebné zabezpečiť. Z pohľadu zamestnávateľa môže byť veľmi zložité toto množstvo definovať v súlade s Vyhláškou. Je totiž potrebné brať do úvahy povahu a náročnosť práce, miesto výkonu práce, prijaté opatrenia a v neposlednom rade samotnú teplotu.

Napríklad pri výkone práce zaradenej do triedy práce 1b, napr. riadenie motorového vozidla v bežnej premávke alebo práca postojačky spojená s pomalou chôdzou a prenášaním ľahkých bremien je zamestnávateľ povinný zabezpečiť 0,9 – 3,1 litra tekutín v závislosti od konkrétnej teploty.

Zmeny účinné od 1. 8. 2019

S účinnosťou od 1. 8. 2019 došlo k novelizácii Vyhlášky, a to zákonom vyhláseným v Zbierke zákonov dňa 22. 7. 2019 pod číslom 227/2019 Z. z. (ďalej len „Novela“).

Významnou zmenou, ktorú prináša Novela, je demonštratívny výpočet opatrení na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnancov zakotvený priamo v texte Vyhlášky.

Pri nepriaznivom vplyve záťaže teplom je vhodné prijať najmä nasledovné opatrenia:

zmena trvania času práce,
posun začiatku pracovnej zmeny,
poskytovanie prestávok v práci,
predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
pobyt v klimatizovaných priestoroch,
striedanie zamestnancov,
klimatizácia alebo nútené vetranie,
tienenie okien a svetlíkov,
sprchovanie a ochladzovanie,
vhodný pracovný odev.

V prípade nepriaznivého vplyvu záťaže chladom je vhodné prijať najmä nasledovné opatrenia:

zmena trvania času práce,
posun začiatku pracovnej zmeny,
poskytovanie prestávok v práci,
predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
striedanie zamestnancov,
osobné ochranné pracovné prostriedky,
ohrievareň a sušiareň pracovného odevu a pracovnej obuvi.

Výpočet podobných opatrení na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnancov bol v rámci právnej úpravy účinnej do 31. 8. 2019 zaradený do prílohy č. 3 predmetnej vyhlášky pod bod 4 „Ďalšie opatrenia pri záťaži teplom a chladom“. Nové znenie Vyhlášky zakotvuje opatrenia priamo do znenia Vyhlášky.

Predmetné opatrenia však predstavujú neuzavretú množinu opatrení, ktoré je vhodné prijať zo strany zamestnávateľa. Prijatie konkrétnych opatrení sa odvíja od viacerých faktorov, a to od pracovného prostredia (vnútorné/vonkajšie pracovisko), zaradenia zamestnancov do tried práce, teplôt a ich trvania (krátkodobá/dlhodobá únosná záťaž teplom/chladom, dlhodobá práca), únosný čas práce (dlhodobo/krátkodobo) a pod. Zamestnávateľ je oprávnený prijať aj iné, v tejto vyhláške, neuvedené opatrenia. Prijaté opatrenia potom majú vplyv na konkrétne množstvo tekutín, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť.

Novelou sa upravili ustanovenia týkajúce sa tepelnej záťaže na pracovisku spôsobenej nevhodnými stavebno-technickými podmienkami pracoviska. Ďalej došlo k spresneniu a doplneniu niektorých pojmov a úprave ustanovení týkajúcich sa minimálnych prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie roka. V neposlednom rade sa upravili triedy práce a ochranné a preventívne opatrenia.

Novela zavádza do Vyhlášky nové definície pojmov. V rámci § 2 pribudol pojem „technológia“ a došlo k rozšíreniu definície pojmu „ukazovateľ WBGT“. Po pojmom Technológia zákonodarca zaraďuje výrobný postup alebo pracovný postup, pri ktorom môžu na pracovisku vznikať tepelné zmeny.

Obsahové náležitosti prevádzkového poriadku v zmysle § 9 Vyhlášky rozšírila novela o pokyny a vybavenie na poskytnutie prvej pomoci. Zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok, príp. jeho zmenu, a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom.