Autorskoprávna ochrana súčastí počítačového programu
Ochrana duševného vlastníctva sa stáva stále aktuálnejšou pre tých, ktorí tvorivo pracujú a ponúkajú výsledky svojej práce širokej verejnosti, či už na komerčné alebo nekomerčné využitie. Počítačové programy v dnešnej dobe tvoria už neoddeliteľnú súčasť nášho súkromného aj pracovného života a stretávame sa s nimi prakticky denne. Niekedy sú počítačové programy vytvorené ako zamestnanecké dielo, no neraz bývajú vytvorené aj jednotlivcami – autormi ako dielo, ktorí sa ich následne snažia propagovať prostredníctvom svojich súkromných alebo zmluvných distribučných a marketingových prostriedkov.
Stáva sa, že podobné počítačové programy (aj aplikácie) sa vyvíjajú súbežne rôznymi autormi bez toho, aby navzájom vedeli o svojej duševnej tvorivej činnosti a už hotový počítačový program, ktorý sa už dostáva do povedomia širokej verejnosti prostredníctvom marketingových prostriedkov, sa snažia napodobniť alebo rôznym spôsobom okopírovať buď celý alebo len jednotlivé časti iní autori, ktorí následne začnú podobný alebo okopírovaný počítačový program uverejňovať na trh a šíriť pod iným názvom. Preto je stále viac aktuálna a dôležitá nie len právna ochrana samotného počítačového programu, ale aj jeho jednotlivých súčastí, ktoré je možné právne ochrániť prostredníctvom Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“).
Samotná myšlienka (idea), na základe ktorej bol počítačový program vytvorený a aký účel napĺňa svojou funkcionalitou, právnej ochrane v zmysle Autorského zákona nepodlieha. Autorský zákon explicitne v zmysle svojho ustanovenia § 5 písm. a) ustanovuje, že za predmet autorského práva sa nepovažuje: myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Predmetom autorského práva je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Autorského zákona dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Autorského zákona literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 odsek 1 Autorského zákona.
Pojmovým znakom diela je vonkajšie (objektívne) vyjadrenie tvorivej myšlienky. Autorským dielom nie je a nemôže byť samotná tvorivá myšlienka, ale vždy len jej konkrétne vyjadrenie v tvorivej forme a to literárnej, inej umeleckej forme alebo vo forme vedeckej. Dielo musí byť vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia a ani to, či bolo alebo nebolo hmotne zachytené. Dielo je vo väčšine prípadov vyjadrené v hmotnej forme, ale vyjadrenie diela v hmotnej forme nie je podmienkou na vznik diela. To môže vzniknúť aj v akejkoľvek inej forme vnímateľnou zmyslami.
Dielo je považované za jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré musí byť vnímateľné zmyslami. Pod vnemovými zmyslami rozumieme najmä zrak, sluch a iné zmysly. Pri diele sa neberie ohľad na podobu diela, obsah diela, kvalitu diela, na aký účel je dielo určené, na formu vyjadrenia diela, prípadne či je dielo dokončené alebo nie. Počítačový program môžeme vo všeobecnosti vnímať ako vedecko-výskumný projekt, ktorý je vyjadrený ako dielo vo forme vedeckého diela a literárneho diela. Znakmi tohto diela sú, že dielo musí byť z oblasti vedy, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a tento výsledok musí byť jedinečný, pričom nemôže byť vylúčený z ochrany autorského práva podľa Autorského zákona za podmienky, že je vyjadrené vo forme vnímateľnej zmyslami. Znakom diela nie je v akej podobe je vyjadrené, čo je jeho obsah, aká je jeho kvalita a účel alebo aká je forma jeho vyjadrenia a miera dokončenia. Chránená sú aj jednotlivé fázy a časti diela, ak napĺňa znaky diela v zmysle Autorského zákona.
Dielo môže podliehať nie len ochrane v zmysle Autorského zákona, ale môže byť tiež predmetom priemyselno-právnej ochrany ako napríklad úžitkový vzor.
Uznesenie NS SR s č.k. 2Cdo/167/2011 zo dňa 26.04.2012 uvádza, že „v zmysle medzinárodnej právnej úpravy a s prihliadnutím smernice Rady (EHS) č. 91/250/EHS je prípravný konečný materiál, to znamená podklady k počítačovému programu chránený rovnako ako samotný počítačový program a vyjadrený môže byť v akejkoľvek forme, pričom sa vždy považuje za literárne dielo.“
Článok 1 ods. 1 smernice Rady (EHS) č. 91/250/EHS ustanovuje, že: „V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle Bernskej dohody o ochrane literárnych a umeleckých diel. Na účely tejto smernice zahŕňa pojem „počítačové programy“ aj ich prípravný koncepčný materiál“.
Článok 1 ods. 2 smernice Rady (EHS) č. 91/250/EHS ustanovuje, že: „Ochrana podľa tejto smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom ich rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.“
Článok 1 ods. 3 smernice Rady (EHS) č. 91/250/EHS ustanovuje, že: „Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie možnej ochrany sa nepoužijú“.
Článok 3 smernice Rady (EHS) č. 91/250/EHS ustanovuje, že: „Ochrana sa priznáva všetkým fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým prislúcha podľa vnútroštátneho autorského právneho zákonodarstva vzťahujúceho sa na literárne diela.“
V zmysle vyššie uvedených právnych predpisov požívajú právnu ochranu aj jednotlivé časti počítačového programu, pričom sú primárne chránené ako literárne a vedecké dielo. Vždy je dôležitá správna právna terminológia na popísanie a pomenovanie jednotlivých častí počítačového programu, aby je právna ochrana bola čo možno najlepšie zabezpečená voči konkurencii.
JUDr. Pavol Kollár,
advokát a konateľ
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
Lehotského 4
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 207 27 776
Fax: +421 2 207 46 155
e-mail: kollar@judrkollar.sk
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk