Súdny dvor spresnil podmienky označovania tretích krajín za bezpečné krajiny pôvodu členským štátom, stanovené v smernici o spoločných konaniach v oblasti medzinárodnej ochrany1. Konštatoval, že skutočnosť, že tretia krajina sa odchyľuje od záväzkov vyplývajúcich z EDĽP, nevylučuje, aby bola za takú označená. Orgány členských štátov však musia posúdiť, či podmienky uplatňovania práva na výnimku môžu toto označenie spochybniť. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že právo Únie bráni tomu, aby členský štát označil tretiu krajinu za bezpečnú krajinu pôvodu len pre časť jej územia. Navyše vnútroštátny súd, ktorý má overiť zákonnosť správneho rozhodnutia v oblasti medzinárodnej ochrany, musí v rámci posúdenia v plnom rozsahu, ktoré mu prináleží vykonať, ex offo prihliadnuť na porušenie pravidiel práva Únie týkajúcich sa určenia bezpečných krajín pôvodu.

V roku 2022 CV, moldavský štátny príslušník, podal v Českej republike žiadosť o medzinárodnú ochranu. Na podporu svojej žiadosti sa CV odvolával na hrozby, ktorým bol vystavený v Moldavsku zo strany jednotlivcov, ktorí ho už v minulosti napadli a ktorých policajné orgány nedokázali identifikovať. Uviedol tiež, že vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajinu sa nechce vrátiť do svojho regiónu pôvodu.

České orgány túto žiadosť zamietli, pričom okrem iného zohľadnili skutočnosť, že Moldavsko s výnimkou Podnesterska bolo označené za bezpečnú krajinu pôvodu. CV sa pritom nepodarilo preukázať, že v jeho konkrétnom prípade túto krajinu za takú považovať nemožno.

Krajský súd v Brne (Česká republika), na ktorý CV podal opravný prostriedok proti zamietnutiu jeho žiadosti, položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu smernice o spoločných konaniach o medzinárodnej ochrane.

Súdny dvor v prvom rade uviedol, že tretia krajina neprestáva spĺňať kritériá pre označenie za bezpečnú krajinu pôvodu len z toho dôvodu, že si uplatňuje právo odchýliť sa2 od povinností stanovených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Vyhlásenie o uplatnení si tohto práva na výnimku totiž samo osebe neumožňuje dospieť k záveru, že boli skutočne prijaté odchylné opatrenia, ani aká je ich povaha a rozsah. V dôsledku uplatnenia si tohto práva však príslušné orgány členských štátov musia posúdiť, či podmienky jeho uplatnenia môžu toto označenie spochybniť.

Súdny dvor ďalej usudzoval, že právo Únie v súčasnosti neumožňuje členským štátom označiť za bezpečnú krajinu pôvodu iba časť územia dotknutej tretej krajiny. Kritériá umožňujúce označiť tretiu krajinu za bezpečnú krajinu pôvodu totiž musia byť splnené na celom jej území.

Napokon Súdny dvor uviedol, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti zamietnutiu žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom pochádzajúcim z tretej krajiny označenej za bezpečnú krajinu pôvodu, musí prihliadnuť na porušenie pravidiel práva Únie týkajúcich sa tohto označenia. V rámci preskúmania žaloby, ktorá mu bola predložená, preto musí Krajský súd v Brne zohľadniť skutočnosť, že Moldavsko sa odchýlilo od svojich povinností vyplývajúcich z EDĽP, ako aj to, že Česká republika nesplnila podmienku, podľa ktorej sa označenie tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu musí vzťahovať na celé jej územie. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.

[1]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany.
[2]Podľa článku 15 EDĽP zmluvné štáty v prípade vojny alebo akéhokoľvek iného verejného ohrozenia existencie štátu môžu odstúpiť od určitých záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru. Využitie tohto práva podlieha určitým podmienkam, ako aj preskúmaniu zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva. Dňa 15. februára 2022 Moldavsko uplatnilo článok 15 EDĽP v súvislosti s energetickou krízou, ktorej čelilo. Z dôvodu invázie Ruska na Ukrajinu sa Moldavsko 28. apríla 2022 rozhodlo toto odstúpenie od záväzkov predĺžiť.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 162/24
Luxemburg 4. októbra 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-406/22 | Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky