Smernica o niektorých aspektoch organizácie pracovného času[1] stanovuje, že každý pracovník má nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov.

Pán Lock je od roku 2010 zamestnaný v British Gas ako interný poradca pre predaj energie. Jeho úlohou je usilovať sa presvedčiť obchodných klientov, aby si zakúpili energetické produkty jeho zamestnávateľa. Jeho odmena sa skladá z dvoch hlavných zložiek: základnej mzdy [vo výške 1 222,50 libier šterlingov (GBP) za mesiac v čase skutkových okolností] a provízie. Výška provízie, ktorá sa tiež vypláca mesačne, sa vypočítava na základe predajov uskutočnených pánom Lockom. Provízia sa nevypláca v čase, keď bola vykonaná práca, ale niekoľko týždňov alebo mesiacov po uzavretí predajnej zmluvy medzi spoločnosťou British Gas a zákazníkom.

Pán Lock čerpal od 19. decembra 2011 do 3. januára 2012 platenú dovolenku za kalendárny rok. Počas decembra sa jeho odmena skladala zo základnej mzdy vo výške 1 222,50 GBP a provízie, ktorú zarobil v predchádzajúcich týždňoch vo výške 2 350,31 GBP. V roku 2011 dostával pán Lock priemernú mesačnú províziu 1 912,67 GBP.

Keďže pán Lock počas obdobia čerpania svojej dovolenky za kalendárny rok nevykonával nijakú prácu, neuskutočnil nové predaje a v dôsledku toho počas uvedeného obdobia nebol schopný zarobiť províziu. Vzhľadom na to, že táto okolnosť mala na príjem pána Locka počas mesiacov, ktoré nasledovali po dovolenke za kalendárny rok, nepriaznivý dosah, rozhodol sa podať na Employment Tribunal (zamestnanecký súd, Spojené kráľovstvo) žalobu o náhradu nevyplatenej mzdy za platenú dovolenku za kalendárny rok v súvislosti s obdobím od 19. decembra 2011 do 3. januára 2012, na ktorú má podľa neho za toto obdobie nárok.

Britský súd sa Súdneho dvora pýta, či sa má za týchto okolností provízia, ktorú by pracovník zarobil za obdobie čerpania svojej dovolenky za kalendárny rok, zohľadniť pri výpočte náhrady za platenú dovolenku za kalendárny rok, a prípadne ako sa má pracovníkovi takáto splatná suma vypočítať.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor pripomína, že počas čerpania dovolenky za kalendárny rok má byť pracovníkovi vyplatená bežná odmena. Odmena vyplácaná počas čerpania dovolenky má totiž za cieľ, aby pracovník za toto obdobie pracovného odpočinku bol v porovnateľnej mzdovej situácii ako počas období, keď plní pracovné úlohy.

Podľa British Gas bol tento cieľ splnený, pretože pán Lock dostal počas svojej platenej dovolenky za kalendárny rok mzdu skladajúcu sa nielen zo základnej mzdy, ale aj z provízie vypočítanej na základe predajov, ktoré uskutočnil v predchádzajúcich týždňoch. Súdny dvor vyvracia toto tvrdenie. Uvádza, že bez ohľadu na odmenu vyplatenú pánovi Lockovi počas čerpania jeho dovolenky za kalendárny rok, môže byť pán Lock odradený od uplatnenia svojho práva na takúto dovolenku z dôvodu neskoršieho, ale skutočného negatívneho finančného následku, ktorý bude nasledovať v období po čerpaní dovolenky za kalendárny rok. Ako to totiž pripustila aj British Gas, pracovník počas svojej dovolenky za kalendárny rok nevytvára províziu. Následne v období po čerpaní dovolenky za kalendárny rok bude mať pracovník nárok iba na zníženú odmenu vo výške základnej mzdy. Tento negatívny finančný následok môže viesť k odradzujúcemu účinku od uplatnenia jeho práva na takúto dovolenku, a toto odradenie je ešte pravdepodobnejšie v situácii,akou je situácia pána Locka, v ktorej provízia predstavuje v priemere viac ako 60 % odmeny.

Súdny dvor konštatuje, že takéto zníženie odmeny pracovníka z dôvodu jeho platenej dovolenky za kalendárny rok, ktoré ho môže odradiť od čerpania nároku na tak to dovolenku, je tak v rozpore s cieľom sledovaným smernicou o organizácii pracovného času.

Pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky provízie splatnej pánovi Lockovi počas dovolenky za kalendárny rok, Súdny dvor pripomína, že odmena za dovolenku za kalendárny rok má byť v zásade vypočítaná tak, aby sa zhodovala s obvyklou odmenou získanou pracovníkom. Ak sa odmena získaná pracovníkom skladá z niekoľkých zložiek, určenie bežnej odmeny, na ktorú má pracovník právo počas svojej dovolenky za kalendárny rok, si vyžaduje osobitnú analýzu.

V rámci tejto analýzy Súdny dvor už stanovil[2], že každá ťažkosť skutočne spojená s výkonom úloh prináležiacich pracovníkovi podľa jeho pracovnej zmluvy a kompenzovaná peňažnou sumou, ktorá spadá do výpočtu celkovej odmeny pracovníka, musí byť nevyhnutne časťou sumy, na ktorú má pracovník právo počas svojej dovolenky za kalendárny rok.

Pokiaľ ide o províziu vyplácanú pánovi Lockovi, Súdny dvor konštatuje, že má priamu súvislosť s jeho činnosťou v podniku, ktorý ho zamestnáva. Medzi províziami vyplácanými každý mesiac pánovi Lockovi a výkonom úloh, ktoré mu podľa jeho pracovnej zmluvy prináležia, teda existuje skutočný vzťah. Z toho vyplýva, že takáto provízia sa musí zohľadniť pri výpočte celkovej odmeny splatnej počas dovolenky za kalendárny rok.

V tomto kontexte musí vnútroštátny súd posúdiť, či na základe priemeru vyplývajúcemu z referenčného obdobia považovaného za reprezentačné, s uplatnením vnútroštátneho práva, dosahujú metódy výpočtu provízie splatnej pracovníkovi, akým je pán Lock, počas jeho dovolenky za kalendárny rok, cieľ sledovaný smernicou o organizácii pracovného času.

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2011, Williams (vec C-155/10); pozri tiež tlačové komuniké č. 90/11

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk