Čo to je stáž v slovenskom ponímaní

V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o (i) brigádu vykonávanú, na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“), alebo o (ii) neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“).

V praxi možno brigádu od neregulovanej stáže častokrát odlíšiť aj práve prostredníctvom toho, či ide o platenú alebo bezodplatnú stáž. Dôvodom uvedeného je, že pokiaľ ide o brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta alebo na základe iného typu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, vždy ide o pracovnoprávny vzťah, za ktorý dohodárovi náleží odmena minimálne vo výške stanovenej zákonom o minimálne mzde. Brigáda študenta preto legálne nemôže byť bezodplatná.

Okrem týchto dvoch prípadov poznáme ešte aj iné inštitúty, ktoré môžu byť firmami prezentované ako stáž, pričom tieto môžu byť aj bezodplatné, prípadne odmena je určená osobitným spôsobom alebo nemusí byť vyplatená firmou, u ktorej sa stáž vykoná[1]. Ide najmä o (i) absolventskú prax, ktorá však môže byť vykonávaná len absolventom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň jeden mesiac[2], (ii) dobrovoľnícku činnosť, ktorá môže vykonávaná len vo verejný prospech[3], (iii) výpomoc od príbuzného[4] a (iv) stáž, ktorá je podľa schváleného študijného programu súčasťou vysokoškolského štúdia[5]. Ide teda o veľmi špecifické inštitúty, ktoré nie sú všeobecne využiteľné, a preto sa im ďalej nebudeme osobitne venovať.

Kedy môže byť bežná stáž bezodplatná?

Ako sme už naznačili bežná stáž môže byť bezodplatná jedine vtedy, ak ide o neregulovanú stáž vykonávanú na základe nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ či firma však nemôže svojvoľne akýkoľvek právny vzťah podradiť pod nepomenovanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a na základe toho sa rozhodnúť stážistovi neplatiť. Limity v tomto prípade určuje Zákonník práce, podľa ktorého závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom vzťahu alebo obchodnoprávnom vzťahu.[6] To znamená, že ak právny vzťah medzi firmou a stážistom naplní kritéria závislej práce bude musieť firma so stážistom uzatvoriť buď pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovný pomer.

Závislá práca

To, čo sa považuje za závislú prácu nám určuje Zákonník práce. Závislá práca[7] má 5 hlavných znakov:

1. vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
2. osobný výkon práce zamestnancom;
3. riadenie sa pokynmi zamestnávateľa;
4. výkon práce v mene zamestnávateľa; a
5. výkon práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Každý tento znak by bolo možné rozviesť do detailov, avšak účelom tohto článku nie je takýto teoretický exkurz. Práve naopak, rovnako ako pri posudzovaní, či určitá práca spĺňa znaky závislej práce, tak aj v tomto článku sa chceme zamerať na prax.

Pri posudzovaní toho, či určitá stáž spĺňa znaky závislej práce je preto potrebné skúmať nielen samotnú zmluvu medzi firmou a stážistom (ak existuje), ale najmä či skutočné podmienky jej uskutočňovania spĺňajú tieto znaky. Nie je preto napríklad podstatné ak v zmluve je napísané, že čas školenia určia strany dohodou, pokiaľ fakticky firma stážistovi presne povie kedy a od koľkej do koľkej bude školenie trvať.

Z našich skúseností však vyplýva, že vo väčšine prípadov stáž bude spĺňať znaky závislej práce. Pokiaľ firma požaduje, aby stážista počas stáže osobne vykonával v určenom čase podľa pokynov firmy určité jednoduchšie, pomocné či administratívne práce, tak jednoducho ide o závislú prácu, a firma by teda so stážistom mala uzatvoriť či už pracovnú zmluvu alebo dohodu.

Je tomu tak aj v prípade, že stážista počas stáže nevykonáva produktívnu prácu, ale firma ho len zaškoľuje alebo zaúča na konkrétnu budúcu prácu s prísľubom potenciálneho budúceho zamestnania. Zaškolenie a zaučenie je totiž štandardnou súčasťou pracovného pomeru[8], a preto máme zato, že je aj súčasťou závislej práce.

Pokiaľ by však firma prostredníctvom stáže sprostredkovala stážistom všeobecne využiteľné znalosti, napríklad by zorganizovala sériu školení v oblasti programovania, a žiadnym priamym spôsobom by nebenefitovala z takejto stáže (tzn. bolo by to bez prísľubu budúceho zamestnania), tak takáto stáž by v praxi nepredstavovala závislú prácu. Takáto stáž by preto mohla byť vykonávaná aj na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, a to aj bezodplatne (či už zo strany firmy alebo stážistu).

Dôsledky bezodplatnosti stáže, ktorá má byť odplatná

Pokiaľ stážista bezodplatne vykonáva pre firmu závislú prácu môže to mať jednak súkromnoprávne dôsledky, ale aj verejnoprávne dôsledky.

Súkromnoprávnym dôsledkom je, že stážista je oprávnený dožadovať sa od firmy vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, a to vo výške minimálnej mzdy určenej na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce. Dôvodom je, že medzi stážistom a firmou vznikol faktický pracovný pomer, a teda na stážistu by sa nazeralo ako na zamestnanca firmy. Stážista teda má aj ostatné práva a povinnosti ako zamestnanec, a zároveň aj ochranu garantovanú Zákonníkom práce pre zamestnancov.

Verejnoprávnym dôsledkom je, že inšpektorát práce môže vyhodnotiť takúto situáciu zo strany firmy ako nelegálne zamestnávanie[9], resp. nelegálnu prácu[10] zo strany stážistu. Nelegálne zamestnávanie má pritom pre firmu ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky. Medzi tieto patrí:

1. pokuta vo výške 2 000 až 200 00 EUR[11];
2. zápis vo verejne dostupnom zozname osôb, ktorým v posledných 5 rokoch bola udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie[12];
3. zákaz 3 roky prijať dotáciu zo štátneho rozpočtu[13];
4. možnosť vylúčenia z verejného obstarávania počas 3 rokov[14];
5. neposkytnutie podpory v čase skrátenej práce počas 2 rokov[15];
6. neudelenie či odňatie povolenia na zamestnanie počas 5 rokov[16];
7. neudelenie či zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania[17];
8. neudelenie príspevku podľa Zákona o službách zamestnanosti[18]; a
1. zrušenie živnostenského oprávnenia v prípade opakovaného porušenia[19].

Za nelegálnu prácu pritom hrozí pokuta do výšky 331 EUR aj stážistovi[20].

Máme zato, že dôsledky nelegálneho zamestnávania sú natoľko odstrašujúce, že pokiaľ existujú pochybnosti či stážista bude alebo nebude vykonávať závislú prácu, tak je vhodné, aby sa jeho zmluvný vzťah riadil Zákonníkom práce, a preto bol zároveň za stáž odmenený.

Laura Ulmanová,
právny asistent

Miroslav Ondáš,
advokát