Prípad Achmea

Už pred časom sme informovali o minuloročnom prelomovom rozsudku vo veci Slovensko vs. Achmea (C‑284/16), v ktorom SDEÚ rozhodol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v československo-holandskej intra-únijnej BIT z roku 1991 ohrozuje autonómiu únijného práva, a musí sa preto považovať za zakázanú v zmysle článkov 267 a 344 Zmluvy o fungovaní EÚ. Inými slovami to znamená, že rozhodcovské doložky obsiahnuté v intra-únijných BIT sú nezlučiteľné s únijným právom.

SDEÚ založil svoje rozhodnutie na závere, že rozhodcovský tribunál zriadený na riešenie investičného sporu na základe intra-únijnej BIT môže vykladať alebo dokonca uplatňovať únijné právo, a to najmä jeho ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu. Pritom ale platí, že takýto rozhodcovský tribunál nemôže požiadať SDEÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa únijného práva. To však bráni tomu, aby tieto spory boli riešené spôsobom zaručujúcim plnú efektivitu únijného práva. SDEÚ súčasne zdôraznil, že jeho závery sa týkajú iba investičných, a nie obchodných arbitráží.

Závery prijaté v Deklarácii

Európska komisia, ktorá sa s vyššie uvedenými závermi SDEÚ stotožnila, iniciovala politickú diskusiu o ďalšom osude intra-únijných BIT v nadväznosti na prípad Achmea. Táto diskusia vyvrcholila prijatím Deklarácie členskými štátmi EÚ, ktoré sa zhodli na tom, že „rozhodcovský tribunál zriadený na základe rozhodcovskej zmluvy medzi investorom a štátom nemá právomoc spor rozhodovať, kvôli neplatnosti ponuky arbitráže zo strany štátu, ktorý je signatárom príslušnej bilaterálnej dohody o ochrane investícií.“

Členské štáty EÚ sa preto zaviazali prijať potrebné opatrenia, aby informovali investičné rozhodcovské tribunály o právnych dôsledkoch vyplývajúcich z rozsudku Achmea zhrnutých v Deklarácii, a ďalej žiadať súdy, vrátane tých v tretích krajinách, aby zrušili alebo nevykonávali rozhodcovské nálezy vydané na základe intra-únijných BIT.

Deklarácia odôvodňuje vyššie uvedené tým, že keď investori z jedného členského štátu EÚ uplatňujú jednu zo základných slobôd voľného pohybu (t.j. tovaru, osôb, služieb a kapitálu), konajú v pôsobnosti únijného práva a požívajú ochranu poskytovanú danými slobodami. Táto ochrana zahŕňa najmä zákaz diskriminácie, povinnosť proporcionality, právnu istotu a ochranu oprávnených záujmov. Z toho dôvodu (pri určitom zjednodušení) nie je v rámci jednotného vnútorného trhu EÚ potrebná dodatočná ochrana na základe intra-únijnej BIT.

Členské štáty EÚ napriek tomu zdôraznili, že účinky Deklarácie by sa nemali dotýkať zmierov a rozhodcovských nálezov vydaných v sporoch na základe intra-únijných BIT, ktoré už nie je možné zrušiť a na základe ktorých sa buď dobrovoľne plnilo, alebo boli plne vymožené pred rozhodnutím vo veci Achmea.

Dôsledky Deklarácie a ochrana investícií v rámci EÚ

Deklarácia nepochybne zasiahne do množstva investičných arbitráží prebiehajúcich medzi investormi a štátmi a pravdepodobne tiež do výkonu už vydaných (ale doteraz nesplnených) rozhodcovských nálezov.

Deklarácia ďalej ustanovuje záväzok členských štátov EÚ, že najneskôr do 6. decembra 2019 ukončia všetky medzi sebou navzájom uzavreté intra-únijné BIT.

Členské štáty EÚ súčasne informovali celú investorskú komunitu, že „nové intra-únijné investičné arbitráže by nemali byť začaté.“ Investori preto budú musieť prípadne zvážiť reštrukturalizáciu svojich zahraničných investícií, ak si budú želať udržať súčasnú úroveň ich medzinárodnej ochrany.