Takýto vnútroštátny prístup je v rozpore s právom Únie, ktoré zaručuje slobodné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti prostredníctvom zásady kontroly v členskom štáte pôvodu dotknutej služby Rakúsko v roku 2021 prijalo zákon, podľa ktorého musia domáci a zahraniční poskytovatelia komunikačných platforiem vytvoriť mechanizmy na nahlasovanie a overovanie potenciálne protiprávnych obsahov. Tento zákon stanovuje tiež pravidelné a  transparentné zverejňovanie správ o protiprávnych obsahoch. Správny orgán zaručuje dodržiavanie ustanovení zákona a môže ukladať pokuty až do výšky desať miliónov eur.

Google Ireland, Meta Platforms Ireland a Tiktok, tri platformy so sídlom v Írsku, tvrdia, že rakúsky zákon je v rozpore s právom Únie, konkrétne so smernicou o službách informačnej spoločnosti[1].

Na otázku rakúskeho sudcu Súdny dvor pripomenul cieľ smernice: vytvoriť právny rámec na zabezpečenie slobodného poskytovania služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi. Na tento účel smernica odstraňuje prekážky, ktoré predstavujú rôzne vnútroštátne systémy uplatniteľné na tieto služby, prostredníctvom zásady kontroly v členskom štáte pôvodu.

Je pravda, že za prísnych podmienok a v osobitných prípadoch môžu členské štáty, iné ako členský štát pôvodu príslušnej služby, skutočne prijať opatrenia na zabezpečenie verejného záujmu, ochrany zdravia obyvateľstva, verejnej bezpečnosti alebo ochrany spotrebiteľov. Tieto osobitné výnimky musia byť oznámené Európskej komisii a členskému štátu pôvodu.

Členské štáty, iné ako členský štát pôvodu príslušnej služby, však nemôžu prijať opatrenia všeobecnej a abstraktnej povahy, ktoré sa uplatňujú bez rozdielu na každého poskytovateľa určitej kategórie služieb informačnej spoločnosti. Ide bez rozdielu o poskytovateľov so sídlom v tomto členskom štáte a o poskytovateľov so sídlom v iných členských štátoch.

Možnosť týchto členských štátov prijať takéto všeobecné a abstraktné povinnosti by totiž spochybnila zásadu kontroly v členskom štáte pôvodu dotknutej služby, na ktorej je smernica založená. Ak by členský štát určenia (v tomto prípade Rakúsko) mohol prijať takéto opatrenia, zasahovalo by to do regulačnej právomoci členského štátu pôvodu (v tomto prípade Írska). Takisto by to narušilo vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a bolo by to v rozpore so zásadou vzájomného uznávania. Okrem toho by dotknuté platformy podliehali rôznym právnym predpisom, čo by tiež porušovalo slobodu poskytovania služieb, a teda riadne fungovanie vnútorného trhu.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor   nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom
trhu, najmä o elektronickom obchode.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 167/23
V Luxemburgu 9. novembra 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-376/22 | Google Ireland a i.