Členské štáty môžu poskytovateľom internetových služieb uložiť povinnosť všeobecného a nediferencovaného uchovávania IP adries na účely boja proti trestným činom vo všeobecnosti za predpokladu, že takéto uchovávanie neumožňuje vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby. To možno dosiahnuť prostredníctvom spôsobov uchovávania, ktoré zabezpečia skutočne nepriepustné oddelenie IP adries od iných kategórií osobných údajov, najmä údajov o totožnosti.

Členské štáty môžu tiež za určitých podmienok povoliť príslušnému vnútroštátnemu orgánu prístup k údajom o totožnosti týkajúcim sa IP adries za predpokladu, že je zabezpečené také uchovávanie, ktoré zaisťuje nepriepustné oddelenie rôznych kategórií údajov.

Ak v atypických situáciách špecifiká vnútroštátneho postupu upravujúceho takýto prístup môžu prostredníctvom prepojenia zhromaždených údajov a informácií umožniť vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby, prístup musí podliehať predchádzajúcemu preskúmaniu zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu.

S cieľom chrániť diela chránené autorským právom alebo s ním súvisiacim právom pred porušeniami páchanými na internete francúzsky dekrét zaviedol dva spôsoby spracúvania osobných údajov. Prvý spôsob spočíva v tom, že organizácie zastupujúce autorov zhromažďujú IP adresy, ktoré podľa všetkého boli použité na sieťach so vzájomným sprístupňovaním na spáchanie takýchto porušení, a tieto adresy sprístupňujú pre Haute autorité pour la diffusion des oeuvres et la protection des droits sur internet1 (Vysoký úrad pre šírenie diel a ochranu práv na internete) (Hadopi). Druhý spôsob zahŕňa najmä porovnanie IP adresy s údajmi o totožnosti jej držiteľa poskytovateľmi internetových služieb, ktorí konajú na žiadosť Hadopi. Takéto spracúvanie údajov umožňuje úradu, aby proti identifikovaným osobám začal konanie, ktoré je kombináciou výchovných a represívnych opatrení, ktoré môže v najvážnejších prípadoch viesť k predloženiu veci prokuratúre.

Štyri združenia na ochranu práv a slobôd na internete podali na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia predmetného dekrétu. Tento súdny orgán sa pýta Súdneho dvora, či uvedené spracúvanie uvedených údajov je zlučiteľné s právom Únie.

Súdny dvor zasadajúci v pléne rozhodol, že všeobecné a nediferencované uchovávanie IP adries nemusí nevyhnutne predstavovať závažný zásah do základných práv. Takéto uchovávanie je povolené, ak vnútroštátna právna úprava stanovuje spôsoby uchovávania, ktoré zaručujú skutočne nepriepustné oddelenie rôznych kategórií osobných údajov a vylučujú tak, aby bolo možné vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby.

Súdny dvor tiež spresnil, že právo Únie nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá príslušnému orgánu verejnej moci umožňuje len na účely identifikácie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu prístup k údajom o totožnosti zodpovedajúcim IP adrese, ktoré poskytovatelia internetových služieb uchovávajú samostatne a skutočne nepriepustne. Členské štáty však musia zabezpečiť, aby tento prístup neumožňoval odvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutých držiteľov IP adries. To znamená, že osobám, ktoré majú tento prístup, musí byť zakázané sprístupniť informácie o obsahu súborov, do ktorých sa nahliadlo, sledovať prechádzanie stránok z daných IP adries a používať tieto adresy na iné účely, než je identifikácia ich držiteľov na účely prijatia prípadných opatrení.

Ak účelom prístupu k údajom o totožnosti používateľov elektronických komunikačných prostriedkov je výhradne identifikácia dotknutého používateľa, nevyžaduje sa predchádzajúce preskúmanie tohto prístupu súdom alebo nezávislým správnym orgánom, pretože takýto prístup predstavuje zásah do základných práv, ktorý nemožno kvalifikovať ako závažný. Takéto preskúmanie však musí byť stanovené v prípade, že osobitosti vnútroštátneho postupu upravujúceho takýto prístup môžu prostredníctvom prepojenia údajov a informácií zhromaždených postupne v jednotlivých štádiách tohoto postupu umožniť vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby, a teda môžu predstavovať závažný zásah do základných práv. V takom prípade sa preskúmanie zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu musí uskutočniť pred týmto prepojením, pričom je potrebné zachovať účinnosť uvedeného postupu, a najmä možnosť identifikovať prípady možného opakovania predmetného protiprávneho konania. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] 1. januára 2022 sa Hadopi a Conseil supérieur de l'audiovisuel (Najvyššia audiovizuálna rada) (CSA) zlúčili a vytvorili Autorité de régulation de la communication audiovisuelle et numérique (Úrad pre reguláciu audiovizuálnych a digitálnych komunikácií) (Arcom). Odvtedy postup odstupňovanej odpovede, ktorý sa v podstate nezmenil, vykonávajú dvaja členovia kolégia Arcom, z ktorých jedného vymenúva Conseil d'État (Štátna rada) a druhého Cour de cassation (Ústavný súd, Francúzsko).

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 75/24
V Luxemburgu 30. apríla 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-470/21 | La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu práv)