To však nemení nič na tom, že práve toto opatrenie bolo predmetom viacerých pochybností o jeho ústavnosti, či už zo strany laickej alebo odbornej verejnosti. O to dôležitejšie je, aby nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky[1] (ďalej len „Ústavný súd“) nezostalo bez povšimnutia, keďže je potrebné zodpovedať nasledujúcu otázku raz a navždy: Boli tieto výhrady opodstatnené?

Počas predchádzajúceho roka sformulovala skupina poslancov NRSR (ďalej len „navrhovatelia“) svoje výhrady voči ustanoveniu § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zaviedol režim OTP, a to vo forme návrhu na vyslovenie nesúladu predmetného ustanovenia s Ústavou SR, ktorý bol adresovaný Ústavnému súdu.

Nesúlad s Ústavou SR navrhovatelia odôvodňovali porušením:

1. princípu deľby moci (obmedzovanie základných práv podzákonnými právnymi aktami výkonnej moci, ktoré sú vydávané na základe splnomocnenia, ktoré nespĺňa ústavné požiadavky),
2. zákazu diskriminácie (neodôvodnené zvýhodňovanie osôb, ktoré sú očkované alebo prekonali ochorenie oproti osobám, ktoré tieto podmienky nespĺňajú),
3. princípu generality právnych noriem (napadnutá právna úprava nereguluje pandemické situácie všeobecne, ale len vo vzťahu ku konkrétnemu ochoreniu).

Okrem toho navrhovatelia požadovali aj pozastavenie účinnosti predmetnej právnej normy, nakoľko sa obávali nepriameho ohrozenia základných ľudských práv a slobôd.

Dňa 27. októbra prijal Ústavný súd predmetný návrh na ďalšie konanie[2], no požiadavke na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia nevyhovel, nakoľko samotné ustanovenie je len blanketovou právnou normou, a preto obavu, že dôjde k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Konečné rozhodnutie vo veci sme sa dozvedeli až 16. februára 2022[3], kedy Ústavný súd na neverejnom zasadnutí návrhu nevyhovel, čo znamená, že podmieňovanie vstupu do prevádzok a na hromadné podujatia v rámci režimu OTP, je v súlade s Ústavou SR.

V rámci námietky porušenia princípu deľby moci Ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie je dostatočne presné, zrozumiteľné a určité, pričom realizujúci normatívny akt musí byť dočasný a musí vychádzať z aktuálnej epidemiologickej situácie, a takisto orgány splnomocnené na vydávanie vyhlášok sú povinné pri realizácii tohto zákonného ustanovenia postupovať v rámci zákonného splnomocnenia a neznemožniť uspokojovanie základných potrieb

Ústavní sudcovia sa nestotožnili ani s tvrdením, že osoby spĺňajúce kritériá režimu OTP sú neodôvodnene zvýhodňované v porovnaní s nezaočkovanými osobami na základe ich vlastnej voľby. Podľa ich názoru je sloboda jednotlivca previazaná s jeho zodpovednosťou v tom zmysle, že je potrebné v rámci osobnej slobody prihliadať aj na ochranu zdravia iných. Obmedzenie nezaočkovaných je možné ospravedlniť najmä vyšším výskytom ochorenia u týchto osôb, ktoré následne spôsobuje preťaženosť zdravotníckeho systému, ktorá vedie k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti všetkým osobám, a preto možno konštatovať, že napadnutá právna úprava sleduje legitímny cieľ prostredníctvom legislatívy, ktorá je spôsobilá svojimi účinkami tomuto cieľu napomôcť.

Nakoniec sa Ústavný súd argumentačne vysporiadal aj so spochybnením všeobecnosti právnej normy, a to s odôvodnením, že právna norma sa vzťahuje na neurčitý počet nezaočkovaných osôb v rámci individuálne neurčených zariadení, resp. neurčených hromadných podujatiach.

Nutné je ešte podotknúť, že súlad zákonného ustanovenia s ústavou neznamená, že v budúcnosti nemožno namietať nesúlad konkrétnej vyhlášky s ústavnými normami alebo normami medzinárodného práva.

Dominik Mičatka,
právny asistent