Dňa 1. januára 2019 nadobudol účinnosť nový zákon o zájazdoch[2], ktorým bol zrušený predchádzajúci zákon o zájazdoch[3]. Zároveň boli dotknuté aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to konkrétne § 741a až 741k, upravujúce zmluvu o obstaraní zájazdu, ktoré boli taktiež zrušené.

V dôsledku prijatia nového zákona o zájazdoch došlo k viacerým zmenám v poskytovaní zájazdov, ako aj v samotnom podnikaní v oblasti cestovného ruchu.

Aké zmeny priniesol nový zákon o zájazdoch?

Prijatý zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave, vymedzuje presnejšie čo je to zájazd, a to jeho pozitívnou ako aj negatívnou definíciou.

Ak si cestujúci zakúpi na účel tej istej cesty dva alebo viac rôznych druhov služieb cestovného ruchu, v takom prípade je táto kombinácia považovaná za zájazd. Za zájazd sa uvedená kombinácia považuje v prípade, že služby boli skombinované jedným obchodníkom. Pod definíciu zájazdu bude patriť aj skombinovanie rôznych druhov služieb cestovného ruchu bez ohľadu na skutočnosť, či boli uzatvorené viaceré samostatné zmluvy o poskytovaní služieb cestovného ruchu s ich jednotlivými poskytovateľmi a boli zakúpené na jednom predajnom mieste (napr. v kamennej prevádzke alebo na jednej webovej stránke) a boli skombinované predtým, ako cestujúci zaplatil, sú predávané za súhrnnú cenu, sú označené ako „zájazd“ či „balík“ alebo sú zakúpené od rôznych obchodníkov prostredníctvom prepojených online rezervačných systémov.

Ako príklad zájazdu možno uviesť kombináciu prepravy a ubytovania, ak sa nejedná o ubytovanie, ktoré je prirodzenou súčasťou prepravy, ani ak je určené na účel bývania. Zájazdom v zmysle novej právnej úpravy je napríklad aj kúpa prepravy a ubytovania od odlišných poskytovateľov služby za podmienky, že uvedené dva druhy služieb cestovného ruchu sú ponúkané, predávané či účtované za jednu celkovú cenu.

S účinnosťou od 1. januára 2019 bol taktiež zavedený nový pojem, ktorým sú „spojené služby cestovného ruchu“. Spojené služby cestovného ruchu predstavujú kombináciu viacerých služieb cestovného ruchu, najmenej dvoch, ktoré sú zakúpené na účel tej istej cesty a netvoria zájazd, pričom s viacerými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu sú uzatvorené samostatné zmluvy. Za spojené služby cestovného ruchu sa uvedená kombinácia bude považovať vtedy, ak sú služby sprostredkované cestujúcemu počas jednej návštevy predajného miesta, cestujúci si samostatne vyberá každú službu a za každú službu sa vykoná aj samostatná platba, alebo ak ide o cielené obstaranie najmenej jednej dodatočnej služby, ak sa zmluva o tejto dodatočnej zmluve uzatvorí do 24 hodín od potvrdenia objednávky prvej služby cestovného ruchu.

Za spojené služby cestovného ruchu sa bude napríklad považovať predaj dvoch služieb cestovného ruchu, ak si cestujúci má možnosť vybrať na jednej webovej stránke ubytovanie, za ktoré zaplatí (alebo sa zaviaže zaplatiť priamo u poskytovateľa ubytovania) a na tej istej webovej stránke si dodatočne, do 24 hodín, zakúpi aj prepravu do miesta uvedeného ubytovania.

Ktoré subjekty sú oprávnené poskytovať zájazdy a spojené služby cestovného ruchu?

Uzatvárať zmluvy o zájazde a sprostredkúvať spojené služby cestovného ruchu môžu podľa nového zákona o zájazdoch len cestovné kancelárie, ktoré majú uzatvorené poistenie insolventnosti.

Kto uzatvára zmluvu o zájazde?

Nová právna úprava už nepoužíva pomenovanie zmluva o obstaraní zájazdu, ani pojem objednávateľ, tak ako tomu bolo doteraz. V zmysle nového zákona o zájazdoch sa uzatvára zmluva o zájazde, a to medzi cestovnou kanceláriou a cestujúcim. Cestujúcim je nielen fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu o zájazde, ale je ním taktiež fyzická osoba, ktorej majú byť na základe uzatvorenej zmluvy poskytnuté služby cestovného ruchu.

Dôležité je zdôrazniť, že zmluva o zájazde môže byť uzatvorená len s cestovnou kanceláriou. V rámci svojho predmetu podnikania je cestovná agentúra oprávnená pri uzatváraní zmluvy o zájazde medzi cestujúcim a cestovnou kanceláriou iba na sprostredkovanie, a tak musí byť zmluva uzatvorená v mene cestovnej kancelárie, ktorá zájazd poskytuje. S uvedeným súvisí aj informačná povinnosť cestovnej agentúry oboznámiť cestujúceho pred predajom s tým, pre koho predaj zájazdu sprostredkúva.

V tejto súvislosti by sme chceli zároveň upozorniť, že v prípade, kedy sa poskytuje zájazd na základe viacerých samostatných zmlúv o poskytnutí služieb cestovného ruchu, tak je zmluva o zájazde tvorená všetkými uzatvorenými zmluvami vzťahujúcimi sa na služby cestovného ruchu v rámci predmetného zájazdu.

Informačná povinnosť

Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré zavádza nová právna úprava, je rozsah informácií, ktoré cestujúcemu poskytuje cestovná kancelária alebo cestovná agentúra predávajúca zájazd. V dôsledku rozšírenia informačnej povinnosti by tak mohol mať cestujúci možnosť porovnať poskytovanie služieb cestovnými kanceláriami v širšom rozsahu ako tomu bolo doteraz.

Rozsah informácií, s ktorými má byť cestujúci oboznámený, je uvedený v príslušnom formulári štandardných informácií, ktoré tvoria prílohu č. 1 nového zákona o zájazdoch. Ide najmä o informácie o základných znakoch ponúkaného zájazdu (napr. miesto, trasa, termín zájazdu, dĺžka pobytu a počet nocí ubytovania, čas odchodu a príchodu, informácie o ubytovacom zariadení, stravovaní), o celkovej cene či platobných podmienkach.

Skutočnosťou, na ktorú by mali obchodníci pamätať je, že predmetné informácie majú byť cestujúcemu poskytnuté už v rámci predzmluvných vzťahov.

Predzmluvný vzťah medzi cestovnou kanceláriou a cestujúcim je vzťahom, ktorý je medzi stranami pred uzatvorením zmluvy o zájazde. Vzhľadom na uvedené tak má byť cestujúci oboznámený so spomínanými informáciami predtým, ako dôjde k uzatvoreniu zmluvy o zájazde. V prípade, že cestovná kancelária alebo cestovná agentúra zasiela cestujúcemu ponuku, prijatím ktorej môže dôjsť k uzavretiu zmluvy, je potrebné cestujúceho informovať ešte pred zaslaním uvedenej ponuky.

Okrem informácií, ktoré majú byť poskytnuté cestujúcemu pred uzatvorením zmluvného vzťahu, musí zmluva o zájazde obsahovať aj ďalšie zákonom stanovené skutočnosti. V zmluve o zájazde musí byť uvedená napríklad aj informácia obsahujúca osobitné požiadavky cestujúceho, s ktorými cestovná kancelária súhlasila, kontaktné informácie na povereného zástupcu cestovnej kancelárie, príp. iného subjektu, prostredníctvom ktorého má cestujúci možnosť rýchleho a účinného kontaktu na komunikáciu s cestovnou kanceláriou, či informácia týkajúca sa práva cestujúceho postúpiť predmetnú zmluvu inej osobe.

Ak sa na základe zmluvy o zájazde poskytuje aj ubytovanie, a cestujúcim na základe tejto zmluvy je maloletý, ktorý cestuje bez sprievodu rodiča či inej oprávnenej osoby, je potrebné zohľadniť v zmluve aj túto skutočnosť. V tomto prípade zmluva o zájazde musí obsahovať informácie, ktoré umožnia počas zájazdu priamy kontakt s cestujúcim maloletým alebo s tou osobou, ktorá za neho nesie v mieste pobytu zodpovednosť.

Pokiaľ ide o spojené služby cestovného ruchu, cestovná kancelária je povinná cestujúceho jednoznačne a zrozumiteľne upozorniť, že sa na neho nevzťahuje žiadne z práv, ktoré sa vzťahujú výlučne na zájazdy a že za poskytnutie služieb cestovného ruchu zodpovedá výlučne daný poskytovateľ služby.

Zmena zmluvy o zájazde

Na informačnú povinnosť v rámci poskytovania zájazdov nadväzuje aj úprava zmeny zmluvy o zájazde, pričom tieto zmeny možno rozdeliť na nasledovné tri kategórie:

• zmeny vyžadujúce súhlas oboch zmluvných strán,
•  jednostranná zmena ceny, a
• jednostranné zmeny iných zmluvných podmienok.

Zákon o zájazdoch taxatívnym výpočtom uvádza, ktoré konkrétne skutočnosti tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy je možné zmeniť len so súhlasom oboch zmluvných strán. Medzi tieto skutočnosti patrí napríklad zmena spôsobu prepravy, ubytovacieho zariadenia či stravovania.

Za predpokladu, že si cestovná kancelária v zmluve o zájazde vyhradí možnosť jednostranne zmeniť podmienky zmluvy, ktoré sú zanedbateľné, nejde o podstatnú zmenu základných znakov služby a cestujúceho o zmene informuje na trvanlivom nosiči, v takom prípade je cestovná kancelária oprávnená na vykonanie zmien podmienok zmluvy o zájazde aj bez súhlasu cestujúceho. Uvedené kritériá však musia byť splnené kumulatívne.

Odlišné podmienky zmeny sa týkajú zmeny ceny zájazdu. V prípade, že cestovná kancelária pri uzatváraní zmluvy o zájazde vie, prípadne predpokladá, že cena za zájazd môže byť v čase od uzavretia zmluvy do začatia zájazdu zmenená, je dôležité, aby si právo na jednostrannú zmenu ceny zájazdu vyhradila. Výhrada oprávnenia zmeny ceny zájazdu má byť upravená už priamo v zmluve. Súčasne je potrebné, aby bol presne určený spôsob výpočtu zvýšenia ceny.

K zmene celkovej ceny zájazdu jednostranným úkonom cestovnej kancelárie však môže dôjsť len vtedy, ak dôjde k zmene zákonom stanovených skutočností ako napr. výmenného kurzu meny týkajúcej sa zájazdu, výšky miestnej dane za ubytovanie, letiskových poplatkov či zmeny ceny pohonných látok v súvislosti s prepravou cestujúcich. Okrem možnosti zvýšenia ceny je však nutné v zmluve o zájazde upraviť aj možnosť zníženia ceny v prípade, že dôjde k zníženiu tých nákladov, ktoré by mohli odôvodniť jej zvýšenie.

Povinnosť, na ktorú by si cestovné kancelárie mali dať pozor je, že v prípade jednostranného zvýšenia ceny zájazdu zo strany cestovnej kancelárie, sú povinné odoslať cestujúcemu oznámenie o zvýšení ceny zájazdu, a to v lehote najneskôr 20 dní pred začiatkom zájazdu. V oznámení je potrebné uviesť odôvodnenie zvýšenia ceny zájazdu a taktiež jeho výpočet. Ak si cestovná kancelária uvedenú povinnosť nesplní, nevznikne jej právo na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel v cene zájazdu.

Iný postup uplatnia cestovné kancelárie v situácii, kedy dôjde pred poskytnutím zájazdu k zmene ceny o viac ako 8 %.  Cestovná kancelária by mala cestujúcemu navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde a informovať ho o možnostiach, ktoré mu z toho vyplývajú, a to napr. možnosť prijať ponuku zmeny zmluvy o zájazde, možnosť odstúpenia od zmluvy či možnosť prijať ponuku náhradného zájazdu. Rovnako má cestovná kancelária navrhnúť cestujúcemu zmenu zmluvy aj v prípade, že nemôže splniť osobitné požiadavky, ktoré si s cestujúcim dohodli v zmluve, ako aj vtedy, ak je pred začatím zájazdu cestovná kancelária nútená k podstatnej zmene niektorého zo základných znakov služieb cestovného ruchu.

Reklamácia zájazdu

Hoci má cestujúci reklamáciu poskytnutého zájazdu uplatniť aj naďalej primárne bezodkladne, prijatím nového zákona o zájazdoch nastala zmena v dĺžke reklamačnej lehoty vzťahujúcej sa na poskytovanie zájazdov. Od 1. januára 2019 došlo k predĺženiu lehoty vzťahujúcej sa na možnosť uplatnenia reklamácie, a to na dva roky odo dňa skončenia zájazdu. V prípade, že sa zájazd neuskutočnil, začína uvedená lehota plynúť odo dňa, keď sa mal zájazd podľa zmluvy o zájazde skončiť.

Ochrana cestovnej kancelárie proti úpadku

Tejto povinnosti by mali cestovné kancelárie od januára 2019 venovať svoju pozornosť. Nový zákon o zájazdoch sprísnil podmienky ochrany proti úpadku cestovnej kancelárie, a to rozšírením informačnej povinnosti cestovnej kancelárie voči poskytovateľovi ochrany proti úpadku, ale taktiež zmenou minimálnej výšky poistnej sumy. Výška sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, ktorú je povinná cestovná kancelária dohodnúť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku, je stanovená na najmenej 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu. Za predpokladu, že plánované tržby cestovnej kancelárie majú byť nižšie ako v predchádzajúcom roku, je cestovná kancelária povinná dohodnúť sumu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku taktiež vo výške najmenej 30 % tržieb, avšak z predaja zájazdov, ich sprostredkovania a predaja spojených služieb cestovného ruchu v predchádzajúcom roku.

Cestovná kancelária si môže svoje povinnosti v súvislosti povinnosťou ochrany proti úpadku splniť nielen formou poistenia, ale taktiež vo forme bankovej záruky. Suma zabezpečujúca ochranu proti úpadku cestovnej kancelárie je v prípade bankovej záruky v rovnakej výške, ako v prípade poistenia proti úpadku.

Výkon dohľadu nad činnosťou cestovnej kancelárie a cestovnej agentúry

Dohľad nad dodržiavaním povinností cestovnej kancelárie a cestovnej agentúry vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. V zmysle nového zákona o zájazdoch orgán dohľadu na svojom webovom sídle vedie a zverejňuje aktuálny zoznam cestovných kancelárií.

Ak počas kontroly zistí orgán dohľadu, že zo strany obchodníka došlo k porušeniu povinnosti podľa zákona o zájazdoch, je oprávnený uložiť mu pokutu. Výška pokuty sa líši v závislosti od toho, akého správneho deliktu sa obchodník dopustil. Slovenská obchodná inšpekcia tak môže uložiť pokuty od sumy 100 eur, v niektorých prípadoch však môže byť uložená pokuta až do výšky 70 000 eur.

Záver

Novou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o zájazdoch je cestujúcim poskytnutá zvýšená ochrana prostredníctvom rozšírenia ich práv. Tých práv, ktoré zákon cestujúcemu priznáva, sa cestujúci nemôže vzdať a preto vyhlásenia či zmluvné dojednania, ktorými by sa cestujúci vzdal svojich práv alebo ich obmedzil, sú neplatné.

Zároveň, v dôsledku rozšírenia povinností cestovných kancelárií a zmien v oblasti oprávnení podnikania v oblasti cestovného ruchu možno očakávať, že dôjde k prehľadnejšiemu poskytovaniu služieb, zvýšeniu kvality a spoľahlivosti cestovných kancelárií, a v konečnom dôsledku aj k spravodlivejšej hospodárskej súťaži na národnom trhu.

V nadväznosti na skutočnosť, že novým zákonom o zájazdoch bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, možno tiež predpokladať, že podmienky podnikania v cestovnom ruchu a podmienky poskytovania zájazdov sa priblížia, prípadne, že sa vyrovnajú podmienkam obchodníkov v oblasti cestovného ruchu v iných členských štátoch Európskej únie.

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že nový zákon o zájazdoch je zatiaľ v účinnosti len pár týždňov, to, aké zmeny a dôsledky nakoniec prinesie, a či bude naplnený jeho účel, ukáže až čas a aplikačná prax.