Zvyšujúca sa mobilita občanov v rámci Európskej únie má za následok narastajúci počet rodín, ktorých členovia majú rozličnú štátnu príslušnosť, žijú v rozličných krajinách EÚ alebo žijú v krajine EÚ, ktorej štátnym príslušníkom je napríklad len jeden z nich. Pri delení rodiny je nutná cezhraničná justičná spolupráca, ktorá deťom poskytne bezpečné právne prostredie, vďaka ktorému budú môcť udržiavať vzťahy s oboma rodičmi alebo opatrovníkmi, ktorí môžu žiť v inom členskom štáte. V správe sa zdôrazňuje, že musíme vyvinúť väčšie úsilie, ak chceme medzinárodným rodinám pomôcť vyjasniť ich situáciu z právneho hľadiska (napríklad ktorý súd je príslušný v ich prípade). Európska komisia preto štartuje rozsiahlu verejnú konzultáciu o možných riešeniach, ako aj kampaň na zlepšovanie informovanosti o pomoci a pravidlách, ktoré existujú pre prípad, že sa medzinárodné rodiny rozhodnú rozdeliť sa.

„Rozpad rodiny je svojou povahou vždy ťažký. Keď k nemu dôjde v cezhraničnom kontexte, z dôvodu zložitej situácie vznikajú ďalšie právne problémy. Práve preto musíme v Európe zaviesť adekvátne pravidlá, vďaka ktorým sa páry budú môcť rozísť bez väčších problémov, najmä ak sa rozchod týka aj detí,“ uviedla podpredsedníčka Komisie a komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová. „V EÚ máme zavedené pravidlá na určenie súdu a na pomoc medzinárodným rodinám už od roku 2001, ale po 13 rokoch je načase tieto pravidlá zlepšiť. Občania, právnici, sudcovia, národné orgány a zainteresované MVO – každý sa môže vyjadriť k tomu, aký druh opatrení by EÚ mala prijať, aby medzinárodným párom uľahčila život. “

Komisia vo svojej správe dochádza k záveru, že súčasné pravidlá EÚ sú pre občanov veľmi užitočné pri urovnávaní cezhraničných manželských sporov a v záležitostiach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností. Vďaka nariadeniu z roku 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa predchádza súbežným súdnym konaniam vo viacerých krajinách EÚ, pretože nariadenie pomáha určiť tú krajinu, ktorej súdy sa majú zaoberať rozvodom a otázkami rodičovských práv a povinností (ako je opatrovníctvo a právo styky s dieťaťom) – a to aj v prípade detí narodených mimo manželstva. Vďaka nariadeniu sa takisto zriadil systém spolupráce medzi ústrednými orgánmi členských štátov v oblasti rodičovských práv a povinností a uľahčilo sa presadzovanie práv rodičov na styk s dieťaťom, ako aj určitých príkazov o rýchlom navrátení dieťaťa v prípade jeho cezhraničného únosu rodičom.

Správa ale odhaľuje aj niekoľko dôležitých nedostatkov súčasného právneho rámca:

• Pokiaľ ide o pravidlá určovania krajiny EÚ, ktorej súd má na starosti záležitosti týkajúce manželských a rodičovských práv a povinností, chýba jednotné a vyčerpávajúce pravidlo o súdnej právomoci, ktoré by pokrývalo všetky situácie, čo má za následok právnu neistotu a nerovnaký prístup občanov Únie k spravodlivosti.
• Voľný pohyb rozsudkov vo všetkých prípadoch týkajúcich sa manželských a rodičovských práv a povinností nie je dosiaľ úplne zaručený, keďže určité kategórie rozsudkov ešte stále musia prejsť zdĺhavými a nákladnými procedúrami predtým, ako sa môžu uznať v inej krajine EÚ.
• Často sa stáva, že rozsudky vydané v iných členských štátoch je ťažké presadiť z dôvodu rozdielnych procesných noriem, napríklad pokiaľ ide o vypočutie dieťaťa.
• Spolupráca medzi ústrednými orgánmi členských štátov sa dá zlepšiť, najmä z hľadiska zhromažďovania a výmeny informácií o situácii dieťaťa v prípade únosu.

S cieľom preskúmať, aké prípadné riešenia by sa mohli navrhnúť, bude nasledujúce 3 mesiace (od 15. apríla do 18. júla) prebiehať verejná konzultácia o súčasných pravidlách. Zároveň sa v rámci celoeurópskej informačnej kampane budú medzinárodným rodinám poskytovať cielené informácie o cezhraničnom únose detí ich rodičmi a opatrovníckom práve a práve styku s dieťaťom, aby lepšie porozumeli svojim právam a povinnostiam.

Nariadenie „Brusel IIa“ (nariadenie č. 2201/2003) je základným kameňom justičnej spolupráce v manželských veciach a v otázkach rodičovských práv a povinností v EÚ. Množstvo sporov v rodinných veciach v EÚ sa zvýšilo vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a zvyšujúci sa počet medzinárodných rodín. V tejto súvislosti nariadenie ponúka jednotné pravidlá urovnávania konfliktov týkajúcich sa právomoci medzi členskými štátmi a uľahčuje voľný pohyb rozsudkov v EÚ tým, že stanovuje ich uznávanie a presadzovanie v inom členskom štáte. Pre prípady cezhraničných únosov detí ich rodičmi nariadenie obsahuje postup na návrat dieťaťa na miesto jeho obvyklého pobytu. Toto nariadenie sa od 1. marca 2005 uplatňuje na všetky členské štáty okrem Dánska.

Nariadenie takisto ponúka jednotné pravidlá urovnávania konfliktov týkajúcich sa právomoci medzi členskými štátmi a uľahčuje voľný pohyb rozsudkov, verejných listín a dohôd v Únii tým, že stanovuje pravidlá ich uznávania a presadzovania v inom členskom štáte. V roku 2006 Komisia navrhla toto nariadenie zmeniť, pokiaľ ide o právomoci a zavedenie pravidiel týkajúcich sa rozhodného práva v manželských veciach. Keďže sa Rade nepodarilo dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu o pravidlách týkajúcich sa rozhodného práva, Komisia návrh z roku 2006 na zmenu nariadenia stiahla. Na základe nových návrhov Komisie 14 členských štátov súhlasilo so zavedením posilnenej vzájomnej spolupráce a prijalo nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku (nariadenie „Rím III“). Odvtedy sa k nim pridali ďalšie dve krajiny EÚ (IP/13/975). Je to prvýkrát, čo sa v Únii využila posilnená spolupráca (IP/10/1035.

Zdroj: Európska komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk