10.7.2019
ID: 4527upozornenie pre užívateľov
Členský štát môže z dôvodov verejného poriadku, akým je boj proti podnecovaniu k nenávisti, uložiť povinnosť dočasne vysielať alebo vykonávať retransmisiu televízneho kanála pochádzajúceho z iného členského štátu výlučne v balíkoch programov dostupných za poplatok
Spôsoby distribúcie takého kanála však nesmú brániť retransmisii v pravom zmysle slova uvedeného kanála
Baltic Media Alliance Ltd („BMA“), spoločnosť zapísaná do registra v Spojenom kráľovstve, vysiela televízny kanál NTV Mir Lithuania, ktorý je určený litovskej verejnosti a ktorej väčšina programov je v ruskom jazyku. Dňa 18. mája 2016 litovská komisia pre rozhlasové a televízne vysielanie (ďalej len „LKRT“) prijala v súlade s litovskou právnou úpravou opatrenie zaväzujúce poskytovateľov, ktorí distribuujú litovským spotrebiteľom televízne kanály cez káblové pripojenie alebo internet, aby počas obdobia 12 mesiacov vysielali kanál NTV Mir Lithuania výlučne v balíkoch televíznych programov dostupných za poplatok. Rozhodnutie sa zakladalo na tom, že jeden program vysielaný na danom kanáli 15. apríla 2016 obsahoval falošné informácie, ktoré podnecovali k nepriateľstvu a nenávisti na základe štátnej príslušnosti voči pobaltským štátom.
BMA podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) návrh na zrušenie rozhodnutia z 18. mája 2016, ktorým najmä tvrdila, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so smernicou o „audiovizuálnych mediálnych službách“1, ktorá zaväzuje členské štáty, aby zabezpečili slobodu príjmu a nebránili retransmisii televízneho vysielania pochádzajúceho z iných členských štátov na ich území z dôvodov, akými sú opatrenia proti podnecovaniu k nenávisti. Uvedený súd sa pýta Súdneho dvora, či také rozhodnutie, akým je rozhodnutie prijaté LKRT, spadá do tejto smernice.
V rámci preskúmania pojmov, cieľov, kontextu a vývoja smernice s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdny dvor konštatoval, že takéto obmedzenie v zmysle článku 3 ods. 1 uvedenej smernice nepredstavuje vnútroštátne opatrenie, ktoré vo všeobecnosti sleduje cieľ verejného poriadku a upravuje spôsoby distribúcie televízneho kanála spotrebiteľom v prijímajúcom členskom štáte, pokiaľ takéto podmienky nebránia retransmisii v pravom zmysle slova uvedeného kanála. Takéto opatrenie totiž nezavádza druhú kontrolu vysielania predmetného kanála, ktorá by sa pridávala ku kontrole, ktorú je povinný vykonať vysielajúci členský štát.
Pokiaľ ide o dotknuté opatrenie, Súdny dvor zdôrazňuje, že z pripomienok, ktoré predložili LKRT a litovská vláda, vyplýva, že prijatím litovského zákona o informovaní spoločnosti, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie z 18. mája 2016, mal litovský zákonodarca v úmysle bojovať proti aktívnemu rozširovaniu informácií diskreditujúcich litovský štát a ohrozujúcich jeho postavenie štátu s ohľadom na osobitne významný vplyv televízneho vysielania na tvorbu verejnej mienky, chrániť bezpečnosť litovského informačného priestoru, ako aj zabezpečiť a chrániť záujem verejnosti na tom, aby bola riadne informovaná. Medzi informáciami, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú informácie spadajúce pod zákaz stanovený v článku 19 tohto zákona, medzi ktoré patria informácie vyzývajúce na prevrat litovského ústavného zriadenia s použitím sily, čo by viedlo k ohrozeniu zvrchovanosti Litvy, jej územnej celistvosti a politickej nezávislosti, informácie spočívajúce v propagovaní vojny, podnecovaní k vojne alebo nenávisti, informácie vedúce k zosmiešňovaniu alebo pohŕdaniu, alebo ktoré podporujú diskrimináciu, násilie alebo tvrdé fyzické zaobchádzanie proti skupine osôb alebo osobe patriacej do tejto skupiny najmä z dôvodu jej štátnej príslušnosti.
Vo svojich pripomienkach LKRT spresnila, že rozhodnutie z 18. mája 2016 bolo prijaté na základe toho, že jeden z programov vysielaných na kanáli NTV Mir Lithuania obsahoval falošné informácie, ktoré podnecovali k nepriateľstvu a nenávisti založených na štátnej príslušnosti voči pobaltským štátom a ktoré sa týkali kolaborácie litovských a lotyšských občanov v rámci holokaustu a údajnej nacionalistickej a neonacistickej vnútroštátnej politiky, ktorá predstavovala hrozbu pre ruskú národnostnú menšinu žijúcu na území týchto krajín. Tento program sa podľa LKRT zameriaval na rusky hovoriacu menšinu v Litve a prostredníctvom rôznych techník propagandy sa usiloval negatívnym a sugestívnym spôsobom ovplyvniť názor tejto sociálnej skupiny s ohľadom na vnútornú a vonkajšiu politiku Litvy, Estónska a Lotyšska, prehĺbiť rozdiely a polarizáciu spoločnosti, ako aj zamerať sa na napätie v regióne východnej Európy vytvorené západnými krajinami a na postavenie Ruskej federácie ako obete. Na základe toho treba opatrenie, o aké ide v tejto veci, považovať za opatrenie, ktoré vo všeobecnosti sleduje cieľ verejného poriadku.
Navyše LKRT a litovská vláda vo svojich pripomienkach spresnili, že rozhodnutie z 18. mája 2016 upravuje len spôsoby distribúcie NTV Mir Lithuania litovským spotrebiteľom. Zároveň je nesporné, že rozhodnutie z 18. mája 2016 neprerušuje ani nezakazuje retransmisiu toho istého kanála na litovskom území, pretože tento kanál môže byť napriek uvedenému rozhodnutiu stále legálne vysielaný na tomto území a litovskí spotrebitelia ho môžu naďalej pozerať, pokiaľ si predplatia balík televíznych programov dostupných za poplatok.
V dôsledku toho také opatrenie, o aké ide v tejto veci, nebráni samotnej retransmisii na území prijímajúceho členského štátu televízneho vysielania kanála, na ktorý sa vzťahuje toto opatrenie, ktorý pochádza z iného členského štátu. Súdny dvor teda rozhodol, že také opatrenie nespadá do pôsobnosti smernice.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny
dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v
deň vyhlásenia rozsudku.
____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13 z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (Ú. v. EÚ L 95, 2010, s. 1).
UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
BMA podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) návrh na zrušenie rozhodnutia z 18. mája 2016, ktorým najmä tvrdila, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so smernicou o „audiovizuálnych mediálnych službách“1, ktorá zaväzuje členské štáty, aby zabezpečili slobodu príjmu a nebránili retransmisii televízneho vysielania pochádzajúceho z iných členských štátov na ich území z dôvodov, akými sú opatrenia proti podnecovaniu k nenávisti. Uvedený súd sa pýta Súdneho dvora, či také rozhodnutie, akým je rozhodnutie prijaté LKRT, spadá do tejto smernice.
V rámci preskúmania pojmov, cieľov, kontextu a vývoja smernice s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdny dvor konštatoval, že takéto obmedzenie v zmysle článku 3 ods. 1 uvedenej smernice nepredstavuje vnútroštátne opatrenie, ktoré vo všeobecnosti sleduje cieľ verejného poriadku a upravuje spôsoby distribúcie televízneho kanála spotrebiteľom v prijímajúcom členskom štáte, pokiaľ takéto podmienky nebránia retransmisii v pravom zmysle slova uvedeného kanála. Takéto opatrenie totiž nezavádza druhú kontrolu vysielania predmetného kanála, ktorá by sa pridávala ku kontrole, ktorú je povinný vykonať vysielajúci členský štát.
Pokiaľ ide o dotknuté opatrenie, Súdny dvor zdôrazňuje, že z pripomienok, ktoré predložili LKRT a litovská vláda, vyplýva, že prijatím litovského zákona o informovaní spoločnosti, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie z 18. mája 2016, mal litovský zákonodarca v úmysle bojovať proti aktívnemu rozširovaniu informácií diskreditujúcich litovský štát a ohrozujúcich jeho postavenie štátu s ohľadom na osobitne významný vplyv televízneho vysielania na tvorbu verejnej mienky, chrániť bezpečnosť litovského informačného priestoru, ako aj zabezpečiť a chrániť záujem verejnosti na tom, aby bola riadne informovaná. Medzi informáciami, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú informácie spadajúce pod zákaz stanovený v článku 19 tohto zákona, medzi ktoré patria informácie vyzývajúce na prevrat litovského ústavného zriadenia s použitím sily, čo by viedlo k ohrozeniu zvrchovanosti Litvy, jej územnej celistvosti a politickej nezávislosti, informácie spočívajúce v propagovaní vojny, podnecovaní k vojne alebo nenávisti, informácie vedúce k zosmiešňovaniu alebo pohŕdaniu, alebo ktoré podporujú diskrimináciu, násilie alebo tvrdé fyzické zaobchádzanie proti skupine osôb alebo osobe patriacej do tejto skupiny najmä z dôvodu jej štátnej príslušnosti.
Vo svojich pripomienkach LKRT spresnila, že rozhodnutie z 18. mája 2016 bolo prijaté na základe toho, že jeden z programov vysielaných na kanáli NTV Mir Lithuania obsahoval falošné informácie, ktoré podnecovali k nepriateľstvu a nenávisti založených na štátnej príslušnosti voči pobaltským štátom a ktoré sa týkali kolaborácie litovských a lotyšských občanov v rámci holokaustu a údajnej nacionalistickej a neonacistickej vnútroštátnej politiky, ktorá predstavovala hrozbu pre ruskú národnostnú menšinu žijúcu na území týchto krajín. Tento program sa podľa LKRT zameriaval na rusky hovoriacu menšinu v Litve a prostredníctvom rôznych techník propagandy sa usiloval negatívnym a sugestívnym spôsobom ovplyvniť názor tejto sociálnej skupiny s ohľadom na vnútornú a vonkajšiu politiku Litvy, Estónska a Lotyšska, prehĺbiť rozdiely a polarizáciu spoločnosti, ako aj zamerať sa na napätie v regióne východnej Európy vytvorené západnými krajinami a na postavenie Ruskej federácie ako obete. Na základe toho treba opatrenie, o aké ide v tejto veci, považovať za opatrenie, ktoré vo všeobecnosti sleduje cieľ verejného poriadku.
Navyše LKRT a litovská vláda vo svojich pripomienkach spresnili, že rozhodnutie z 18. mája 2016 upravuje len spôsoby distribúcie NTV Mir Lithuania litovským spotrebiteľom. Zároveň je nesporné, že rozhodnutie z 18. mája 2016 neprerušuje ani nezakazuje retransmisiu toho istého kanála na litovskom území, pretože tento kanál môže byť napriek uvedenému rozhodnutiu stále legálne vysielaný na tomto území a litovskí spotrebitelia ho môžu naďalej pozerať, pokiaľ si predplatia balík televíznych programov dostupných za poplatok.
V dôsledku toho také opatrenie, o aké ide v tejto veci, nebráni samotnej retransmisii na území prijímajúceho členského štátu televízneho vysielania kanála, na ktorý sa vzťahuje toto opatrenie, ktorý pochádza z iného členského štátu. Súdny dvor teda rozhodol, že také opatrenie nespadá do pôsobnosti smernice.
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 87/19 v Luxemburgu 4. júla 2019____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13 z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (Ú. v. EÚ L 95, 2010, s. 1).
UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk