V roku 2008 vstúpil nelegálne na francúzske územie arménsky štátny príslušník so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi narodenými v Arménsku. V roku 2011 sa manželom vo Francúzsku narodilo tretie dieťa. V roku 2014 otec rodiny požiadal o rodinné dávky na svoje tri deti. Hoci mal povolenie na prechodný pobyt, ktoré mu umožňovalo pracovať, Caisse d'allocations familiales (CAF) des Hauts-de-Seine [Úrad pre rodinné dávky (CAF) Hauts-de-Seine, Francúzsko] zamietol jeho žiadosť na jeho dve deti, ktoré sa narodili mimo územia Francúzska.

Toto zamietnutie, ktoré napadol na Tribunal des affaires de sécurité sociale de Nanterre (Súd pre veci sociálneho zabezpečenia Nanterre, Francúzsko), sa zakladá na neexistencii dokumentov preukazujúcich legálny vstup detí na územie Francúzska.1 Po vydaní rozsudku v prospech žalobcu Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles, Francúzsko) zamietnutie potvrdil. Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) však rozsudok v roku 2022 zrušil a zdôraznil, že odvolací súd neodpovedal na tvrdenia arménskeho štátneho príslušníka, pokiaľ ide o smernicu o jednotnom povolení2, ktorá zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a s občanmi Únie. Vec sa vrátila na odvolací súd, ktorý sa rozhodol obrátiť na Súdny dvor Európskej únie. Súdnemu dvoru kladie otázku, či členský štát môže odmietnuť zohľadniť deti narodené v tretej krajine, o ktoré sa stará držiteľ jednotného povolenia, ak nevstúpili na územie na základe konania o zlúčení rodiny, alebo ak rodič nepredložil dokumenty preukazujúce, že na územie vstúpili legálne.

Súdny dvor odpovedal, že je v rozpore s právom Únie, ak sa nárok na rodinné dávky pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt vo Francúzsku, podmieňuje dodatočnou podmienkou, ktorá spočíva v tom, že je potrebné preukázať, že deti, na ktoré sa žiadajú rodinné dávky, vstúpili na francúzske územie legálne. Súdny dvor sa totiž domnieva, že uložením takejto podmienky sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádza menej priaznivo ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.
Pripomína, že právo Únie stanovuje rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt na území členských štátov, a s vlastnými štátnymi príslušníkmi.

Ak je totiž legálny pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny v členskom štáte preukázaný, prináleží členským štátom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s týmito pracovníkmi s pobytom na ich území a s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi tým, že prísne obmedzia výnimky z tohto práva.

[1] V tomto prípade bolo potrebné predložiť buď potvrdenie vydané orgánmi prefektúry, v ktorom sa spresňuje, že dieťa vstúpilo na územie Francúzska najneskôr v rovnakom čase ako jeden z jeho rodičov, ktorému bol povolený pobyt, alebo lekárske potvrdenie vydané počas konania o zlúčení rodiny.
[2]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 205/24
Luxemburg 19. decembra 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-664/23 | Caisse d’allocations familiales des Hauts-de-Seine