Na účely nadchádzajúceho článku budeme vychádzať z nasledujúcej modelovej situácie:

Vo veci prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky je zmluvnou stranou osoba nachádzajúca sa mimo územia Slovenskej republiky. Podľa slovenského právneho poriadku musí byť jej podpis úradne osvedčený, nakoľko sa jedná o predávajúceho. Vzhľadom na uvedené tak dôjde k osvedčeniu podpisu notárom pôsobiacim mimo Slovenskej republiky. Zmluva o prevode vlastníckeho práva je následne podaná na kataster. Príslušný katastrálny úrad začaté katastrálne konanie preruší s odôvodnením, že na povolenie vkladu je nevyhnutné doložiť Apostille, a to spolu s jej úradným prekladom.

V tejto súvislosti sa v praxi spravidla núka otázka, či je uvedená požiadavka katastrálneho úradu v predmetnom konaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo či katastrálny úrad koná nad rámec svojich oprávnení.

Ako všetko v práve, aj v tomto prípade platí, že výsledok konania závisí od jeho okolností. Odpoveďou na vyššie položenú otázku tak môže byť jednak, že katastrálny úrad požaduje od účastníka konania Apostille nad rámec svojich zákonných oprávnení, avšak na druhej strane môže byť prípustným aj záver, že katastrálny úrad požaduje Apostille oprávnene.

Východiskovým dokumentom na účely posúdenia predmetného prípadu je Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín[1] (ďalej aj ako „Haagsky dohovor o Apostille“).

Haagsky dohovor o Apostille

V prvom rade je potrebné zistiť, či obe krajiny (t. j. krajina, v ktorej sa osvedčenie podpisu vykonalo a krajina, v ktorej sa má doložka o osvedčení podpisu použiť) sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru o Apostille alebo nie.

V zmysle článku 1 Haagskeho dohovoru o Apostille sa totiž tento „vzťahuje na verejné listiny, ktoré boli vyhotovené na území jedného zmluvného štátu a majú sa predložiť na území iného zmluvného štátu.“ Za verejnú listinu je pritom na účely vyššie uvedeného modelového prípadu považované aj osvedčenie podpisu – ako úradné, tak aj notárske.

V zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru druhý odsek o Apostille však Apostille ako formálnu náležitosť „nemožno požadovať, ak ju právny poriadok alebo platná prax v štáte, v ktorom sa listina predkladá, alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými štátmi zrušili alebo zjednodušili, alebo vyňali listinu z požiadavky vyššieho overenia.“

Pokiaľ teda sú[2] oba štáty zmluvnými stranami predmetného dohovoru, je v zmysle článku 3 druhý odsek Haagskeho dohovoru o Apostille potrebné ďalej skúmať, či medzi týmito krajinami neexistuje bilaterálna zmluva, ktorá by požiadavku Apostille zrušila, zjednodušila alebo listinu, ktorá má byť predložená v druhom štáte, z požiadavky vyššieho overenia vyňala.

Na účely ďalšieho posúdenia vyššie uvedenej modelovej situácie bude východiskovou krajinou, v ktorej došlo k úradnému osvedčeniu podpisu predávajúceho, Rakúska republika. Rakúska republika je ako aj Slovenská republika zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru o Apostille. Medzi Slovenskou a Rakúskou republikou súčasne existuje bilaterálna zmluva v zmysle článku 3 druhý odsek Haagskeho dohovoru[3] (ďalej aj ako „Zmluva“).

Bilaterálna zmluva

V zmysle bilaterálnej Zmluvy medzi Slovenskou a Rakúskou republikou platí, že dôkaznú moc verejných listín má „aj overovacia doložka, ktorou súd, správny úrad alebo rakúsky verejný notár overil pravosť podpisu na súkromnej listine.“

Zároveň podľa tejto Zmluvy platí , že „doložky overujúce pravosť podpisu, ktoré sú opatrené úradným podpisom a úradnou pečiatkou súdu, správneho úradu alebo osoby, ktorá listinu vystavila, [sa] nemusia pre použitie pred súdmi alebo správnymi úradmi druhého zmluvného štátu ďalej overovať.“

S ohľadom na vyššie uvedené tak nie je osvedčenie podpisu vykonané rakúskym notárom na účely katastrálneho konania prebiehajúceho na území Slovenskej republiky potrebné ďalej overovať. Znamená to, že požiadavka Apostille by v predmetnom katastrálnom konaní bola zo strany katastrálneho úradu prekročením jeho právomoci.

Napriek tomu je však bežnou praxou, že katastrálne konanie v prípade, ktorý bol namodelovaný vyššie, je zo strany katastrálneho úradu prerušené s tým, že na účely povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je potrebné (aspoň podľa názoru dotknutého katastrálneho úradu) doložiť Apostille. Súčasne nie je zriedkavou ani požiadavka úradného prekladu dokladanej Apostille.

Pri vyššie uvedenej situácii je však potrebné katastrálnemu úradu predložiť aj úradný preklad rakúskej notárskej osvedčovacej doložky, nakoľko sa Apostille v konaní nevyžaduje a katastrálny úrad musí preveriť správnosť osvedčovaných údajov, ktorým nemusí rozumieť.

V súvislosti s vyššie uvedeným je vhodné poukázať aj na písomnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚGKK“) „Oznámene o spôsobe konania správ katastra pri posudzovaní zahraničných verejných listín“ z augusta 2013 (ďalej aj ako „Oznámenie“).

Oznámenie ÚGKK

V zmysle Oznámenia musí „správa katastra pri posudzovaní zahraničnej verejnej listiny skúmať, či existuje dvojstranná zmluva o právnej pomoci, ktorú uzavrela SR so štátom, z ktorého pochádza daná listina. Pokiaľ uvedená zmluva existuje, správa katastra posúdi, či na jej základe možno upustiť od konzulárnej superlegalizácie alebo od osvedčenia – „apostille“, pričom výklad danej zmluvy má byť reštriktívny.“

Súčasne nie je v zmysle predmetného Oznámenia nevyhnutné Apostille, ak je táto skutočne potrebná, prekladať, keďže „vzor osvedčenia – „apostille“ [je] uvedený v prílohe k Haagskemu dohovoru a je stanovený jednotne pre všetky zmluvné štáty Haagskeho dohovoru.“ Z dôvodu uvedeného tak kataster nehnuteľností nie je oprávnený preklad Apostille vyžadovať.

Záver

Ako už bolo uvedené vyššie, Rakúska republika aj Slovenská republika sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru o Apostille a majú medzi sebou uzatvorenú bilaterálnu Zmluvu.

V prípade Rakúskej republiky je preto možné jednoznačne skonštatovať, že požiadavka katastra nehnuteľností doplniť k overovacej doložke rakúskeho notára Apostille spolu s jej úradným prekladom je konaním nad rámec zákonného oprávnenia katastrálneho úradu.

Vyššie uvedený záver platí nie len v prípade katastrálneho konania, ale aj v prípade konania pred akýmkoľvek iným správnym orgánom, či obchodným registrom, kde by bola predložená overovacia doložka rakúskeho notára.

Dodatok

Pre úplnosť dopĺňame ďalší názor ÚGKK zverejnený v katastrálnom bulletine, ktorý sa týka spôsobu, akým môže kataster nehnuteľností preveriť oprávnenie zahraničného orgánu osvedčiť pravosť podpisu účastníka, ak sa nevyžaduje Apostille.

Za týmto účelom má podľa vyjadrenia ÚGKK katastrálny úrad buď možnosť prerušiť konanie v súlade s § 31a písm. c) katastrálneho zákona[4] alebo overiť v rámci svojej činnosti na Ministerstve zahraničných vecí SR, prípadne na zastupiteľskom orgáne SR v príslušnom štáte, oprávnenie príslušného orgánu.

Zastávame však názor, že vzhľadom na relatívne nízky počet bilaterálnych zmlúv by mohol ÚGKK v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona usmerniť katastrálne úrady (t.j. im poskytnúť zoznam orgánov) potom, ako sám overí ich právomoci pomocou Ministerstva zahraničných vecí SR, prípadne zastupiteľských úradov SR v príslušných štátoch. Takýmto postupom by bolo možné predísť zbytočným prieťahom v katastrálnom konaní a tiež zabezpečiť ich hospodárnosť.

Mag. Annamária Tóthová,
partnerka


Mgr. Daša Derevjaniková,
advokátska koncipientka

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk