Čo očakávať od trestnej zodpovednosti právnických osôb?

Trestnú zodpovednosť právnických osôb bolo možné v určitej podobe odvodiť aj z doteraz platnej právnej úpravy, avšak tá „skutočná“ zodpovednosť prichádza až teraz. Zaviesť ju má zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorého návrh aktuálne prerokúva vláda SR a jeho účinnosť je plánovaná na 1. júla 2015 („Návrh“).

Pravá verzus nepravá trestná zodpovednosť

V súčasnej dobe Trestný zákon pozná len tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Táto nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb spočíva v tom, že právnickej osobe môže byť, v súvislosti s trestným činnom, ktorý spáchala fyzická osoba pri výkone funkcie štatutára, resp. na inej riadiacej či kontrolnej pozícii v rámci právnickej osoby, uložená sankcia vo forme ochranného opatrenia. Ochrannými opatreniami, ktoré je možné uložiť, sú (i) zhabanie peňažnej čiastky vo výške od 800 až do 1 660 000 Eur alebo (ii) zhabanie majetku, pričom sa tým myslí celý majetok postihovanej právnickej osoby.

Návrh však zavádza tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá spočíva v tom, že trestný čin môže byť spáchaný aj priamo právnickou osobou. Najvýznamnejší rozdiel spočíva v tom, že za účelom sankcionovania právnickej osoby nebude potrebné preukázať zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby, ale páchateľom trestného činu bude môcť byť výlučne aj právnická osoba.

Aké trestné činy môže právnická osoba spáchať

Trestná zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme netýka všetkých trestných činov upravených Trestným zákonom. Napriek tomu zoznam trestných činov právnických osôb podľa Návrhu vôbec nie je krátky. Pôjde najmä o trestné činy korupcie, ekonomickú trestnú činnosť, obchodovanie s ľuďmi, extrémizmus či dokonca týranie zvierat. Nie je však vylúčené ani páchanie trestnej činnosti obmedzujúcej alebo narúšajúcej riadnu činnosť orgánov verejnej správy, ako napríklad marenie výkonu úradného rozhodnutia a pod.

Podmienky trestnej zodpovednosti právnickej osoby

Keďže právnická osoba nie je schopná svojvoľne určovať svoje vlastné konanie, tak aj podmienky trestnej zodpovednosti budú pri právnických osobách odlišné od podmienok v prípade fyzických osôb.

Novela stanovuje, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou len ak bol:

a) spáchaný:

v záujme právnickej osoby,
v rámci jej činnosti, alebo
jej prostredníctvom

a zároveň

b) k jeho spáchaniu došlo konaním:

štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, alebo inej osoby, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
osoby, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
osoby, ktorá vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, alebo
iného zamestnanca alebo osoby v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh.

Sankcie

Okruh trestov, ktoré umožňuje Trestný zákon uložiť právnickej osobe nie je tak široký ako v prípade fyzických osôb. Pôjde predovšetkým o tresty majetkového charakteru, trest zákazu činnosti až po trest zrušenia právnickej osoby. Tresty uložené právnickej osobe budú rovnako ako pri fyzických osobách vedené v registri trestov. Pre mnohé právnické osoby bude po zavedení Novely významné najmä to, že „čistý“ výpis právnickej osoby z registra trestov sa stane podmienkou vydania, resp. udelenia rôznych povolení alebo oprávnení v rámci ich podnikateľskej činnosti.

Záver

Ak si myslíte, že Novela sa dotkne aj štátu, orgánom verejnej správy alebo samosprávy, tak ste na omyle. Štát, jeho orgány, obce ako aj vyššie územné celky ostanú, aj pri naplnení vyššie uvedených podmienok, beztrestné. Dúfajme však, že sa Novelou podarí usvedčiť aspoň tú skupinu páchateľov trestných činov, ktorí sa svoje konanie snažia ukryť pod aktivity „svojich“ firiem, pričom sami sa tvária nevinne.

JUDr. Lucia Regecová