Čo robiť, ak som bol zadržaný?
Ústava Slovenskej republiky garantuje vo svojej druhej hlave základné práva a slobody (ďalej len „Základné práva“). Na účely trestného konania je častokrát zo strany orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) potrebné zabezpečiť prítomnosť určitých osôb na úkonoch trestného konania . Tieto procesné úkony trestného konania zväčša „kolidujú“ so Základnými právami. Zákonodarca v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) stanovil podmienky a spôsob vykonania takýchto úkonov.
Jedným z prostriedkov zaistenia osôb v trestnom konaní je zadržanie[3]. Popri inštitúte väzby je zadržanie, čo do jeho charakteru, závažným zásahom do Základných práv v trestnom konaní.
Zadržanie podozrivého[4]
Zadržaním podozrivého sa rozumie krátkodobé obmedzenie osobnej slobody osoby podozrivej z trestného činu za účelom rozhodnutia o tom, či bude vzatá do väzby alebo naopak prepustená na slobodu. Trestný poriadok umožňuje policajtovi zadržať podozrivú osobu zo spáchania trestného činu, hoci ešte voči nej nebolo vznesené obvinenie. Rovnako tak možno zadržať tiež osobu, ktorej už bolo vznesené obvinenie.
Oboznámenie podozrivého s dôvodmi jeho zadržania
Policajt je po zadržaní povinný podozrivú osobu riadne oboznámiť s dôvodmi jej zadržania (najmä so skutkom, z ktorého je podozrivá) a vypočuť ju.
Účel inštitútu zadržania podozrivého
Účelom zadržania podozrivého je preskúmanie podozrenia zo spáchania treného činu, vrátane rozhodnutia, či voči podozrivej osobe bude vznesené obvinenie. Rovnako tak preverenie existencie dôvodov väzby, vrátane vytvorenia predpokladov pre rozhodnutie súdu o väzbe.
Trestno-procesné súvislosti zadržania podozrivého
Zadržanie podozrivého je zaisťovacím úkonom. Okamihom zadržania podozrivého sa začína trestné stíhanie vo veci.
Podmienky zadržania podozrivej osoby
Na zadržanie podozrivej osoby musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky:
- zásadné udelenie predchádzajúceho súhlasu prokurátora na zadržanie podozrivej osoby; zadržanie podozrivej osoby je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora len výnimočne. Ide o prípady, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno vopred získať, predovšetkým v prípadoch, ak bola takáto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku,
- osoba, ktorá má byť zadržaná, je podozrivá zo spáchania určitého trestného činu (môže sa jednať o obzvlášť závažný zločin, o zločin ako aj o prečin),
- je daný aspoň jeden z dôvodov väzby (úteková väzba, kolúzna väzba, preventívna väzba, resp. trestné stíhanie pre trestný čin terorizmu) alebo ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 TP (osobitný dôvod zadržania – skrátené vyšetrovanie).
Kto je oprávnený zadržať podozrivého?
Zadržať podozrivého je zásadne oprávnený:
- policajt a
- prokurátor.
Prokurátor na rozdiel od policajta na zadržanie podozrivého z titulu svojej funkcie a postavenia v trestnom konaní nepotrebuje predchádzajúci súhlas iného prokurátora.
Kedy je možné podozrivú osobu zadržať
Policajt, zásadne s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, môže podozrivú osobu zadržať aj keď voči nej ešte nebolo vznesené obvinenie. Zadržať je možné i podozrivú osobu zo spáchania trestného činu, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov väzby.
Občianske obmedzenie slobody
Ak bola osoba pristihnutá pri trestnom čine a je potrebné zistiť jej totožnosť, zabrániť jej v úteku a podobne, potom môže takúto osobu zadržať ktokoľvek. Takáto osoba však musí osobu pristihnutú pri trestnom čine ihneď odovzdať polícii (tzv. občianske obmedzenie osobnej slobody).
Zadržanie obvineného OČTK
Ak bolo proti osobe už vznesené obvinenie, osobnú slobodu jej môže obmedziť policajt alebo prokurátor len vtedy, ak existujú dôvody väzby a nie je možné vopred získať rozhodnutie o väzbe (tzv. zadržanie obvineného zo strany OČTK).
Existencia súhlasu prokurátora so zadržaním podozrivého
Štandardne policajt požiada prokurátora o vydanie písomného súhlasu prokurátora so zadržaním podozrivého. Prokurátor po posúdení žiadosti policajta formou opatrenia, ak sa so žiadosťou stotožní, tento súhlas vydá. Vo výnimočných prípadoch je možné vydať súhlas prokurátora napríklad telefonicky. Zadržanie podozrivého je policajt povinný neodkladne oznámiť prokurátorovi.
Spísanie zápisnice o zadržaní podozrivého
Policajt pri zadržaní podozrivého vyhotoví zápisnicu o zadržaní podozrivej osoby. V jej obsahu uvedie miesto, čas zadržania alebo prevzatia takejto osoby, bližšie okolnosti zadržania, ako aj podstatné dôvody zadržania podozrivého, a osobné údaje o zadržanej osobe. Rovnopis zápisnice policajt doručí bezodkladne prokurátorovi.
Nakoľko okamihom zadržania podozrivého sa začína trestné stíhanie vo veci, je policajt povinný vyhotoviť aj uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci podľa § 199 TP.
Výsluch podozrivého
Policajt počas výsluchu podozrivého najmä verifikuje, či sú dané všetky podmienky, ktoré boli predbežne splnené na zadržanie podozrivého. Policajt sa snaží počas výsluchu podozrivého predovšetkým overiť, či je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal podozrivý ako zadržaná osoba a či z konania podozrivého alebo z ďalších skutočností vyplýva naplnenie dôvodov väzby.
Práva zadržanej osoby
Zadržaný podozrivý si už v priebehu jeho zadržania má najmä právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby. Ďalej má právo žiadať, aby bol obhajca prítomný pri jeho výsluchu. Zadržaná podozrivá osoba má zásadne identické práva a povinnosti ako obvinený[5]. Zadržaná podozrivá osoba na rozdiel od obvineného nemá právo nazerať do spisov v zmysle § 69 TP.
Preto je veľmi vhodné mať na svojho obhajcu telefonický alebo iný kontakt. Zadržaná osoba má právo v trestnom konaní primerane využívať práva obvineného.
Rozhodnutia OČTK po výsluchu zadržanej podozrivej osoby
Prepustenie podozrivého na slobodu
Po výsluchu podozrivého je podozrivý zo strany OČTK opatrením prepustený na slobodu, ak sa podozrenie stane bezpredmetným alebo dôvody zadržania podozrivého odpadnú.
Vznesenie obvinenia zo strany OČTK
Po výsluchu podozrivého naopak nie je podozrivý zo strany OČTK prepustený na slobodu, ak sa podozrenie nerozptýli alebo ak neodpadnú dôvody zadržania podozrivého. Policajt v takom prípade rozhodne o vznesení obvinenia a vykoná vypočutie zadržanej osoby, avšak už v procesnom postavení obvineného. Ak po výsluchu dôvody väzby trvajú, policajt predloží prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.
Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu (sudcovi pre prípravné konanie) najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona, alebo od prevzatia, aby mohol prokurátor podať návrh na vzatie bývalého podozrivého, aktuálne z hľadiska procesného postavenia už obvineného, do väzby.
Záver
Právo podozrivej zadržanej osoby na právnu pomoc obhajcu v trestnom konaní v ústavnoprávnej rovine vyplýva z článku 47 ods. 2[6] Ústavy Slovenskej republiky resp. ľudsko-právnej z článku 37 ods. 2[7] Listiny základných práv a slobôd. Ide o významné právo, ktoré je zadržanej podozrivej osobe zákonodarcom garantované už na úrovni ústavných zákonov. Zároveň toto právo vyplýva aj z práva Európskej únie[8]. Z hľadiska úspechu v trestnom konaní (predovšetkým z pohľadu celkovej zvolenej taktiky obhajoby) sa nám v praxi mnohokrát už potvrdilo, ako je pre zadržaného podozrivého až fatálne dôležité sa ešte pred samotným úkonom zo strany OČTK mať možnosť poradiť s advokátom. Pritom je mimoriadne dôležitá aj prítomnosť advokáta pri úkone. Je totiž na škodu veci, a najmä klienta, ak sa právnym poriadkom jemu priznané práva dôsledne nevyužívajú, nech je to z akýchkoľvek príčin.
Mgr. et Mgr. Michal Bezák,
advokát
[1] Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 TP)
[2] Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy SR Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom ustanovených zákonom. V zmysle článku 17 ods. 3 Ústavy SR Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom.
[3] § 85 TP.
[4] V Trestnom poriadku nie je legálna definícia pojmu „podozrivý“. Zákonodarca v Trestnom poriadok pracuje s pojmom „podozrivá osoba“ avšak bez toho, že by tento pojem aj legálne definoval. Vo všeobecnosti sa za podozrivú osobu poníma osoba voči ktorej vznikne podozrenie, že spáchala nejaký trestný čin resp. osoba ktorá bola zadržaná (§ 85 TP) a ešte voči nej nebolo vznesené obvinenie. Osoba môže byť v procesnom postavení podozrivého najviac 48 hodín, s výnimkou trestných činov terorizmu, kde je táto doba dlhšia, a to na maximálne 96 hodín. V texte používame pojem „podozrivý“ a „podozrivá osoba“ promiskue.
[5] Najmä právo nevypovedať, právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, právo vyjadriť sa k dôkazom, právo uvádzať okolnosti, právo navrhovať predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
[6] Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
[7] Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
[8] K tomu pozri: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.