Prijatím zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa do slovenského právneho poriadku zaviedla tzv. pravá trestná zodpovednosť právnických osôb. Uvedené znamená, že zákon umožňuje vyvodiť trestnú zodpovednosť nielen voči fyzickej osobe, ale taktiež priamo voči právnickej osobe.

Základnými predpokladmi trestnej zodpovednosti právnickej osoby sú:

• spáchanie niektorého z trestných činov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 3 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb,
• príčinná súvislosť medzi prospechom právnickej osoby, jej činnosťou, konaním v jej mene alebo situáciou, keď právnická osoba slúži ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a nezákonným konaním fyzickej osoby, ktorá je v určitom vzťahu k právnickej osobe.[1]

Zákon zároveň stanovuje podmienky, za splnenia ktorých do úvahy prichádza vyvinenie sa právnickej osoby z trestnej zodpovednosti v prípade trestnoprávneho konania. Konkrétne je v § 4 ods. 3 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb upravený tzv. materiálny korektív, ktorý právnickej osobe umožňuje vyviniť sa z trestnej zodpovednosti prostredníctvom efektívne nastavených compliance systémov.

Z hľadiska prevencie je preto pre právnické osoby rozhodujúce prijatie interných opatrení a ich následné dodržiavanie, a to v podobe komplexného compliance systému.

Compliance systém:

Tento pojem nie je právnym poriadkom nijako upravený, avšak možno vo všeobecnosti uzavrieť, že ide o nastavenie a dodržiavanie určitých etických a právnych pravidiel správania sa tak samotnou spoločnosťou, ako aj jej zamestnancami. Zákon od právnickej osoby vyžaduje, aby nad svojimi zamestnancami vykonávala dohľad a kontrolu. Právnická osoba  môže takúto kontrolu vykonávať najmä prostredníctvom posilňovania kontrolných mechanizmov, nastavenia podmienok, ktoré povedú k zabráneniu alebo odvráteniu škodlivých následkov trestného činu, zabezpečovania školení zamestnancov alebo vypracovávania preventívnych programov. V prípade, že sa zamestnanec právnickej osoby dopustí trestnoprávneho konania, právnická osoba nebude trestne zodpovedná len v prípade, že preukáže nezanedbanie dohľadu alebo kontroly nad týmito osobami.[2] Z uvedeného vyplýva, že keď právnická osoba efektívne nastaví vnútorné opatrenia, ktoré označujeme ako compliance systém, môže predísť vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti voči nej samej. Ak právnická osoba tento compliance systém nastaví efektívne môže ho použiť ako dôkaz v prípadnom trestnom konaní, a tým sa brániť voči vyvodeniu trestnej zodpovednosti.[3]

Ako nastaviť fungujúci compliance management systém?

Ako sme uviedli vyššie, efektívne nastavený compliance management systém môže pomôcť právnickej osobe predísť vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti, čo v praxi znamená, že trestná zodpovednosť zostane na konkrétnom zamestnancovi, ktorý sa protiprávneho konania dopustil.

Z dôvodu chýbajúcej úpravy v Slovenskej republike týkajúcej sa tejto problematicky možno zosumarizovať aspoň základné východiská, ktoré je potrebné pri príprave compliance management systém zohľadniť:

•  Na to, aby bol compliance management systém dobre nastavený je vždy potrebné zobrať do úvahy veľkosť právnickej osoby, internacionalitu,  povahu obchodnej činnosti a rizikový profil. Právnické osoby by mali myslieť na to, že len vytvorenie takéhoto kontrolného systému nie je dostačujúce, avšak je potrebné ho neustále monitorovať a prispôsobovať novým okolnostiam a rizikám;
• Predpokladom efektívneho nastavenia compliance management systému je identifikovanie rizík, ktorým je právnická osoba vystavená a na ktoré tento systém musí reagovať;
• Dôležité je vypracovanie etického kódexu, ktorý je považovaný za základný dokument compliance management systému a obsahuje jeho základné princípy, návod na riešenie bežných situácií, ktoré sa v priebehu existencie spoločnosti môžu vyskytnúť a takisto úpravu základných rizikových oblastí;
• Právnické osoby by nemali zabúdať na monitorovanie a previerky tretích osôb (najmä sprostredkovateľov, obchodných zástupcov, právnych zástupcov, atď.), ktoré sa v súčasnosti stávajú absolútnou prioritou. Za jeden zo základných pilierov týchto preventívnych opatrení sa považuje školenie zamestnancov, ktorým sa docieli ich vedomosť o konaniach, ktorým sa majú vyhnúť a takisto čo majú robiť v prípade, ak sa dopustia protiprávneho konania alebo sa o takomto konaní inej osoby dozvedia;
• Dôležité je takisto upraviť interný postup v prípade, že sa niektorý zo zamestnancov dopustí protiprávneho konania.

Záver

Legislatíva v súčasnosti právnické osoby čoraz viac nepriamo núti k zavádzaniu nových pravidiel vytvárajúcich dostatočné kontrolné mechanizmy, ako aj podmienky pre čo najtransparentnejšie konanie jej zamestnancov. Tieto je potrebné neustále aktualizovať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam a novým rizikám, ktoré sa v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vyskytnú.

Zatiaľ čo zavádzanie a aplikácia compliance systémov je v zahraničí bežnou praxou, je potrené aby aj právnické osoby pôsobiace na Slovensku pristúpili k prijatiu týchto opatrení, vnímali ich ako súčasť firemnej kultúry a dbali o ich dôsledné dodržiavanie. 
 

Mgr. Katarína Blašková,
advokátsky koncipient Zdroje:

1.ČENTÉŠ J.: Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike, k dispozici >>> zde [17.01.2019]
2.RAMPÁŠEK M.: Možnosti obhajoby právnickej osoby (1. časť), In Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 9, k dispozici >>> zde [17.01.2019]
3.ZÁHORA J.: Otvorené otázky trestnej zodpovednosti právnických osôb, In Justičná revue 2016, č. 5, k dispozici >>> zde  [17.01.2019]
4.ZÁHORA, J., ŠIMOVČEK, I.: Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb – komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2016
5.PALEČKOVÁ T.: Státní zástupci vyzývají firmy k zavedení compliance programů, nesmí být jen na papíře, k dispozici >>> zde [17.01.2019]
6.Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

________________________________________________________________
[1] ZÁHORA J.: Otvorené otázky trestnej zodpovednosti právnických osôb, In Justičná revue 2016, č. 5, k dispozici >>> zde [17.01.2019]
[2] ZÁHORA, J., ŠIMOVČEK, I.: Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb – komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2016, str. 85 -86
[3] RAMPÁŠEK M.: Možnosti obhajoby právnickej osoby (1. časť), In Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 9, k dispozici >>> zde  [17.01.2019]