Medzi významné obsahové odlišnosti patrí najmä úprava podmienok, pri splnení ktorých sa môže právnická osoba zbaviť svojej trestnej zodpovednosti, prípadne dosiahnuť, keď sa jej spáchaný trestný čin nepričíta. Tieto podmienky majú zásadný vplyv na vnímanie tzv. compliance programov právnických osôb, teda súborov opatrení slúžiacich na predvídanie, predchádzanie a zabránenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

V zmysle slovenského zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa čin pričíta právnickej osobe v prípade, ak ten spácha v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. Právnickej osobe sa teda pričíta najmä čin fyzickej osoby vykonávajúcej u nej riadiacu, kontrolnú, resp. rozhodovaciu činnosť.       

Zákon ďalej umožňuje pričítanie činu právnickej osobe aj vtedy, ak fyzická osoba vykonávajúca u nej riadiacu, kontrolnú, resp. rozhodovaciu činnosť nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou (napríklad zamestnancom), ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

Pod predmetným nedostatočným dohľadom a kontrolou sa rozumie práve nesplnenie povinnosti prijať primerané a vhodné opatrenia zabraňujúce spáchaniu trestného činu, pričom túto povinnosť by mali splniť práve fyzické osoby zastávajúce funkcie na riadiacej, kontrolnej, resp. rozhodovacej úrovni.

Slovenská právna úprava však na rozdiel od súčasnej českej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb neumožňuje, aby sa právnická osoba zbavila trestnej zodpovednosti v prípade, ak „vynaložila veškeré úsilí, které na ní bylo možno spravodlivě požadovat, aby spáchaní protiprávneho činu (...) zabránila.“ (tak, ako to umožňuje česká právna úprava od 1. 12. 2016). Prijatie uvedenej úpravy v Českej republike zásadným spôsobom zvýšilo využiteľnosť a dôležitosť compliance programov. Tieto programy, pokiaľ sú správne nastavené a fungujúce, umožňujú právnickej osobe v zmysle českej právnej úpravy zbaviť sa trestnej zodpovednosti bez ohľadu na to, či sa trestného konania dopustil zamestnanec alebo osoba na riadiacej, kontrolnej, resp. rozhodovacej úrovni.

Vhodne nastavený a fungujúci compliance program právnickej osoby, ktorý je v súčasnej dobe používaný najmä vo veľkých nadnárodných korporáciách, môže však nepochybne zohrať pozitívnu úlohu aj podľa slovenskej právnej úpravy. Význam silného, stabilného a na mieru šitého compliance programu spočíva najmä v tom, že ak sa nepreukáže, že právnická osoba zanedbala dohľad alebo kontrolu, čin fyzickej osoby sa nepričíta právnickej osobe, t. j. právnická osoba nezodpovedá za individuálne zlyhanie (exces) zamestnanca.

Aj pre prípad, ak by došlo k preukázaniu nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany právnickej osoby, slovenský zákon ustanovuje tzv. materiálny korektív: aj keď k spáchaniu trestného činu došlo v dôsledku nedostatočného interného dohľadu alebo kontroly v právnickej osobe, avšak význam nesplnenia povinnosti v rámci dohľadu a kontroly je nepatrný, čin fyzickej osoby dopúšťajúcej sa spáchaniu trestného činu nepričíta právnickej osobe.

Fungujúci compliance program teda aj v Slovenskej republike chráni do značnej miery právnickú osobu pred trestnoprávnymi následkami prípadného protiprávneho konania jej zamestnancov. Na rozdiel od Českej republiky ju však nedokáže ochrániť pred dôsledkami konania osôb v riadiacich, kontrolných, resp. rozhodovacích funkciách, pretože neobsahuje úpravu zbavenia sa („zproštění“) trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

Sila vhodného compliance programu spočíva v takom transparentnom internom súbore opatrení, ktoré sú prispôsobené parametrom tej  ktorej spoločnosti, a to od druhu jej činnosti, ktorú právnická osoba vykonáva, ako aj jej veľkosti, cez zavedené obchodné postupy až k štruktúrovaným interným normám spoločnosti, pričom prostredníctvom dobre nastaveného compliance programu sa dajú vylúčiť, zamedziť alebo podstatne znížiť zásadné riziká potenciálnej trestnoprávnej zodpovednosti spoločnosti.  

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Slovenskej republike platí už od roku 2015 tiež právna úprava oznamovaní protispoločenskej činnosti, teda tzv. whistleblowingu. Táto úprava stanoví pre zamestnávateľov s aspoň 50 zamestnancami zavedenie povinného vnútorného systému vybavovania podnetov, tzv. whistleblowing systému. Tento systém je tiež bežnou súčasťou compliance programov.

Téma a význam compliance programu sa zavedením pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb stali predmetom záujmu odbornej ako aj laickej verejnosti aj v Slovenskej republike. Zákon nepriamo motivuje právnické osoby, aby sa náležite venovali nastaveniu, revidovaniu, zdokonaľovaniu a pravidelnému preverovaniu ich interného preventívneho a kontrolného systému (napr. compliance programu).


partner

advokátka  


HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária

Centrum Zuckermandel
Žižkova 7803/9
811 02  Bratislava

Tel.:    +421 232 113 900
Fax:    +421 232 113 901
e-mail:    office@havelpartners.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk