Najbežnejšie formy crowdfundingu

Crowdfunding môžeme najčastejšie rozdeliť do štyroch základných kategórií:

• Darcovský crowdfunding: V tomto modeli investori prispievajú peniazmi bez očakávania akejkoľvek odmeny. Tento typ je často využívaný na financovanie charitatívnych a sociálnych projektov.
• Odmenový crowdfunding: Prispievatelia dostávajú určitú formu odmeny, ktorá môže byť fyzickým produktom, službou alebo inou formou kompenzácie. Tento model je populárny medzi kreatívnymi projektami a startupmi.
• Investičný crowdfunding: Investori získavajú podiel vo firme alebo projekte, do ktorého prispeli. Tento model sa podobá tradičnému investičnému procesu, kde prispievatelia očakávajú finančný výnos.
• Pôžičkový crowdfunding: Tento model umožňuje prispievateľom poskytovať pôžičky, ktoré sú následne splácané s úrokmi. Je to alternatíva k tradičným bankovým pôžičkám a mikrofinancovaniu.

Právna úprava crowdfundingu

Právna úprava crowdfundingu je v rámci Európskej únie harmonizovaná. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje crowdfunding je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o crowdfundingu“), ktoré sa v Európskej Únii uplatňuje od 10. novembra 2021.

Crowdfunding je ďalej upravený vykonávacími a delegovanými nariadeniami Komisie, ktoré predstavujú súbor regulačných a vykonávacích technických predpisov podrobnejšie upravujúcich niektoré ustanovenia Nariadenia o crowdfundingu.

Napokon, výkladové stanoviská k právnej úprave crowdfundingu poskytuje aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“).

Nariadenie o crowdfundingu upravuje predovšetkým:

• požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania,
• organizáciu poskytovateľov služieb hromadného financovania, a
• udeľovanie povolení poskytovateľom služieb hromadného financovania, vrátane dohľadu na ich činnosťou.

Aktéri crowdfundingu a platforma hromadného financovania

V rámci crowdfundingu dochádza k stretu troch typov subjektov:

• poskytovateľ služieb hromadného financovania – je právnická osoba s povolením udeleným od príslušného regulátora, ktorá spravuje alebo prevádzkuje tzv. platformu hromadného financovania, prostredníctvom ktorej dochádza ku stretu dopytu a ponuky medzi vlastníkmi projektov a investormi,
• vlastník projektu – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa snaží získať kapitál na financovanie výkonu svojich činností prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• investor – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje financovanie vlastníkom projektov.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, pre Nariadenie o crowdfundingu je teda kľúčovým pojmom „platforma hromadného financovania“, ktorá je definovaná ako verejne prístupný internetový informačný systém, ktorý prevádzkuje alebo spravuje poskytovateľ služieb hromadného financovania.[1] Poskytovanie hromadného financovania je teda v Nariadení o crowdfundingu definované výlučne ako crowdfunding, ktorý je vykonávaný v online priestore.

Pôžičkový a investičný crowdfunding

Nariadenie o crowdfundingu upravuje dva typy hromadného financovania:

• tzv. pôžičkový crowdfunding, v rámci ktorého dochádza k uľahčeniu poskytovania pôžičiek od investorov ako veriteľov vlastníkom projektov ako dlžníkom, a to za dohodnutý úrok; a
• tzv. investičný crowdfunding, v rámci ktorého dochádza prostredníctvom platformy hromadného financovania k umiestňovaniu prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania emitovaných vlastníkmi projektov alebo účelovo vytvorenými subjektmi a k prijímaniu a postupovaniu pokynov investorov na nadobudnutie týchto prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania.

Pôžičkový crowdfunding a investičný crowdfunding predstavujú činnosti, prostredníctvom ktorých platforma hromadného financovania páruje záujmy investorov a vlastníkov projektov o financovanie (tzv. služby hromadného financovania).

Pôžička podľa Nariadenia o crowdfundingu má nasledovné znaky:

• má stanovený dátum splatnosti,
• záväzok vlastníka projektu vrátiť požičané finančné prostriedky je nepodmienený,
• pôžička je úročená, a
• vlastník projektu má povinnosť splácať istinu pôžičky spolu s úrokmi v súlade so splátkovým kalendárom.

Pri investičnom crowdfundingu dochádza zo strany poskytovateľa služieb hromadného financovania k poskytovaniu dvoch investičných služieb a činností definovaných v smernici MiFID II[2]:

• Prijímanie a postúpenie pokynov, a
• Umiestňovanie bez pevného záväzku.

Obe vyššie uvedené služby sa týkajú prevoditeľných cenných papierov[3] a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania, ktoré sú špecifickým nástrojom vymedzeným a definovaným v Nariadení o crowdfundingu. To ich definuje ako „podiely v súkromnej spoločnosti s ručením obmedzením, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia, ktoré by účinne bránili ich prevodu vrátane obmedzení spôsobu, akým sa tieto podiely verejne ponúkajú alebo inzerujú“. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) uvádza, že za tieto nástroje „nepovažuje podiely v spoločnostiach s ručením obmedzením, v komanditných spoločnostiach, vo verejných obchodných spoločnostiach alebo v družstvách“[4] Aj zo zoznamu publikovaného orgánom ESMA[5] vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky neexistujú žiadne nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako prijaté nástroje na účely hromadného financovania.

Povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania

Služby hromadného financovania môžu poskytovať len (i) právnické osoby, ktoré (ii) sú usadené v Únii a (iii) ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti podľa Nariadenia o crowdfundingu. Povolenie podľa prechádzajúcej vety udeľuje v Slovenskej republike NBS, a to po splnení podmienok stanovených v Nariadení o crowdfundingu.

Poskytovateľ služieb hromadného financovania s udeleným povolením od NBS môže následne po podaní príslušného oznámenia, poskytovať služby hromadného financovania aj v iných členských štátoch Európskej únie.

Základnými podmienkami pre získanie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania je splnenie predovšetkým nasledovných požiadaviek:

• Prudenciálne (kapitálové) požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia nepretržite spĺňať finančné záruky, ktoré musia byť vo výške minimálne 25 000 Eur a vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ak poskytovateľ služieb hromadného financovania uľahčuje aj poskytnutie pôžičiek. Poskytovateľ služieb hromadného financovania môže tieto požiadavky splniť prostredníctvom vlastných zdrojov, poistnou zmluvou, alebo ich kombináciou.
• Personálne požiadavky. Osoby zodpovedné za riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania musia preukázať, že majú dobrú povesť a dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania.
• Organizačno-technické požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia vypracovať postupy a opisy systémov, ktorými sa bude riadiť ich činnosť, ako napríklad:
  • opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly poskytovateľa služieb hromadného financovania na zabezpečenie súladu s Nariadením o crowdfundingu, vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;    
  • opis systémov, zdrojov a postupov poskytovateľa služieb hromadného financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;
  • opis vnútorných pravidiel poskytovateľa služieb hromadného financovania na zamedzenie konfliktu záujmov; a iné.

Povinnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania

Poskytovateľ služieb hromadného financovania je v súlade s Nariadením o crowdfundingu, okrem iného, povinný:

• vykonať posúdenie vo vzťahu k nesofistikovanému (neprofesionálnemu, resp. retailovému) investorovi, a to najmä posúdiť, či je preňho investícia vhodná. Za týmto účelom poskytovateľ služieb hromadného financovania posúdi investorove skúsenosti s investovaním, investičné ciele a jeho pochopenie rizík spojených s investovaním,
• poskytovať potenciálnym investorom dokument kľúčových investičných informácií, vypracovaný vlastníkom projektu,
• každoročne zverejňovať mieru zlyhania projektov ponúkaných prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• poučiť investorov, že ich investície nie sú kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným fondom investícií.

Koľko trvá získanie crowdfundingovej licencie?

Pred samotným podaním žiadosti o licenciu (povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania) je potrebné celú žiadosť dôkladne pripraviť. V závislosti od konkrétneho biznis modelu a rozsahu služieb, o ktoré sa bude žiadať, môže tento predlicenčný proces trvať aj pár mesiacov.

V prípade podania žiadosti o povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania je NBS povinná do 25 pracovných dní od doručenia takej žiadosti posúdiť, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví termín, do ktorého je potrebné žiadosť doplniť.

Až po doručení úplnej žiadosti plynie lehota 3 mesiacov na posúdenie, či žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v Nariadení o crowdfundingu a na rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí žiadosti.

Pre koho má zmysel žiadať o crowdfundingovú licenciu?

Príjmy crowdfundingovej platformy plynú z poplatkov jej používateľov. Poskytovateľ služieb hromadného financovania priamo nepožičiava svoje finančné prostriedky ani nevystupuje ako emitent cenných papierov. Preto, pri uvažovaní nad založením crowdfundingovej platformy je potrebné okrem iného zvážiť:

• Či podnikateľ chce sám spravovať finančné prostriedky vo svojom mene a na účet investorov,
• Či má podnikateľ záujem o kolektívne alebo individuálne riadenie portfólia,
• Či podnikateľ chce priamo vstupovať do investícií alebo mu postačuje len úloha sprostredkovateľa, a
• Aké zdroje má podnikateľ a ako je postavený jeho finančný plán.

Zároveň je vždy potrebné s príslušným poradcom, ktorý sa danej problematike venuje, komplexne porovnať a posúdiť aj iné dostupné regulované štruktúry, a to nielen z právneho, ale aj daňového hľadiska. Až v nadväznosti na také posúdenie (feasibility study), je možné vyhodnotiť, či je crowdfundingová licencia vhodným riešením pre konkrétny podnikateľský model.  

Crowdfunding (hromadné financovanie) vs. peer-to-peer (P2P) pôžičky

Crowdfunding a peer-to-peer (P2P) pôžičky zdieľajú podobný cieľ – financovanie projektov alebo potrieb jednotlivcov a firiem prostredníctvom online platforiem. Z hľadiska právneho rámca však existujú medzi nimi dôležité rozdiely.

Pri P2P pôžičkách si najčastejšie fyzické osoby požičiavajú peňažné prostriedky od iných fyzických osôb, pričom takýto model nie je na Slovensku právne regulovaný, a to ani Nariadením o crowdfundingu, ani nepodlieha právnej úprave spotrebiteľských úverov. Regulácia P2P pôžičiek však môže byť odlišná v iných členských štátoch.

Spoločným znakom P2P pôžičiek a crowdfundingu je existencia platformy, ktorá v úlohe sprostredkovateľa prepája záujmy investorov (veriteľov) na jednej strane a dlžníkov na druhej strane, pričom tieto dve skupiny vstupujú do priamych zmluvných vzťahov.

Ako Vám vie Highgate pomôcť v oblasti crowdfundingu?

Pokiaľ máte záujem o poskytovanie služieb hromadného financovania podľa Nariadenia o crowdfundingu, v Highgate pre Vás vieme:

• posúdiť Váš biznis plán a jeho súlad s príslušnými právnymi predpismi, a to vrátane daňovej analýzy,
• pripraviť žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania, vrátane potrebných interných predpisov a ostatných príloh,
• poskytnúť komplexné zastúpenie počas celého licenčného konania pred NBS, a to až do samotného udelenia povolenia.

Highgate sa dlhodobo venuje oblasti finančnej regulácie a kapitálovým trhom, do ktorých regulácia crowdfundingu jednoznačne spadá. Našu expertízu v tejto oblasti potvrdzuje aj náš nedávny úspech v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej Highgate, okrem víťazstva v kategórii „Daňové právo, vyhral aj kategóriu „Kapitálové trhy“.

[1] Čl. 2 ods. 1 písm. d) Nariadenia o crowdfundingu.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).

[3] Prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice MiFID II.

[4] Uvedené na webovej stránke NBS >>> tu (citované dňa 13.7.2024).

[5] Dostupné online >>> tu (citované dňa 13.7.2024).

Zdroj: Highgate Law & Tax