• výrobca elektriny neuhradil daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty ani v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve správcu dane podľa osobitného predpisu alebo ani v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní výrobcu elektriny proti daňovej exekučnej výzve, ak podal výrobca elektriny odvolanie proti daňovej exekučnej výzve a v rozhodnutí o odvolaní bola potvrdená povinnosť výrobcu elektriny nedoplatok uhradiť, alebo ani v lehote určenej v upovedomení o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu, alebo ani v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach proti exekúcii alebo právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, ak podal výrobca elektriny námietky proti exekúcii alebo odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, a v rozhodnutí o námietkach alebo v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, bola potvrdená povinnosť výrobcu elektriny nedoplatok uhradiť,
• výrobca elektriny neuhradil nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie ani v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia právoplatného výkazu nedoplatkov na zdravotné poistenie alebo ani v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak výrobca elektriny podal námietky proti výkazu nedoplatkov, alebo
• výrobca elektriny neuhradil dlžné sumy na poistnom na sociálne poistenie a dlžné sumy na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie ani v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu.

Zoznam zverejnený na webovej stránke ÚRSO sa však týka výlučne ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z., t.j. len výrobcov s nedoplatkom na sociálnom poistení a dlžnými sumami na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Prečo ÚRSO pristúpil k zverejneniu len zoznamu výrobcov, ktorým zaniklo právo na podporu v zmysle § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. a nie aj k zoznamu výrobcov, ktorým zaniklo právo na podporu v zmysle § 3b ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 309/2009 Z. z. doposiaľ nie je známe.

Zverejnenie zoznamu výrobcov, ktorým právo na podporu zaniklo výlučne len na základe ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. predstavuje nerovnovážny prístup voči výrobcom, pri ktorých už možno zaniklo právo na podporu na základe ustanovenia § 3b ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 309/2009 Z. z., avšak takýto zoznam výrobcov k dispozícii nie je a zúčtovateľ podpory nemá o takýchto výrobcoch žiadnu vedomosť.

Na druhej strane je však potrebné uviesť, že zbieranie a vyhodnocovanie týchto údajov má tiež svoje administratívne a najmä časové obmedzenia a v neposlednom rade legislatíva upravujúca napríklad periodicitu preverovania straty práva na podporu podľa vyššie uvedeného a zverejňovania výsledkov takéhoto preverovania, stále absentuje.

Je možné uvažovať nad účelnosťou a primeranosťou takejto zákonnej sankcie v podobe úplného zániku práva na podporu, avšak Ústavný súd SR už vo svojom náleze sp.zn.: PL. ÚS 50/2015, predmetom ktorého bolo skúmanie zákonom stanovenej povinnosti obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. a s ňou súvisiacej sankcie obsiahnutej v § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., zdôrazňuje, že: „...zákonodarca neustanovuje subjektom práva a právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem na dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem (...). Za situácie, keď výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká („... predstavujú ročné náklady na prevádzku a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory. V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %.“), je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny.“

Vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor Ústavného súdu SR v jeho náleze sp.zn.: PL. ÚS 50/2015 je možné predpokladať, že pri posudzovaní účelnosti a primeranosti sankcie obsiahnutej v § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. sa ústavný súd SR bude držať svojej už vyslovenej názorovej línie.

Ústavný súd SR v citovanom náleze sp.zn.: PL.ÚS 50/2015 kladie výslovný dôraz na dodržiavanie zákonom stanovených povinností jeho adresátmi a výrazne zdôrazňuje, že: „v podmienkach právneho štátu je každý subjekt práva (a teda aj výrobcovia elektriny) povinný plniť povinnosti ustanovené zákonom, a to bez ohľadu na to, či predmetný zákon ustanovuje sankčný mechanizmus prostredníctvom, ktorého ho „núti“ či „motivuje“ k plneniu týchto povinností.“

Pre celkový obraz je potrebné si uvedomiť, že povinnosti, splnenie ktorých je v prípade výrobcov z obnoviteľných zdrojov energie zabezpečované ustanovením § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z., vyplývajúce z osobitných predpisov, nie sú pre výrobcov nové. Tieto sú dlhodobo súčasťou právneho poriadku a výrobcovia s vedomím, že tieto povinnosti sa na nich vzťahujú a sú povinní si ich plniť, už vstupovali na trh.

Z vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu SR je teda možné pre daný prípad vyvodiť, že všetci dotknutí výrobcovia boli povinní si riadne plniť svoje zákonom stanovené povinnosti voči príslušným správcom dane, zdravotnej poisťovni aj Sociálnej poisťovni v zmysle osobitných predpisov, a to bez ohľadu na to, či nesplnenie takýchto povinností je sankcionované stratou práva na podporu alebo nie.

V súvislosti s uvedeným Ústavný súd SR v predmetnom náleze sp.zn.: PL: ÚS 50/2015 zároveň zdôrazňuje, že vo všeobecnosti platí, že: „neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečovania efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva, ktorý si zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.“

Rovnako ako samotné povinnosti, splnenie ktorých je zabezpečené v prípade výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov ustanovením § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z., ani samotná sankcia obsiahnutá v dotknutom zákonnom ustanovení, nie je nová.

Predmetné ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. sa stalo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou dňom 01.01.2014, t.j. nejedná sa o ustanovenie nové a pre ÚRSO ani pre samotných výrobcov neznáme, pričom s účinnosťou k dátumu 01.01.2019 došlo k jeho novelizácii len v podobe rozšírenia následkov zániku práva na podporu, vzhľadom na zmenu a rozšírenie foriem podpory, aj pre prípad práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. Zákonná úprava vo vzťahu k zániku práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. v zmysle pôvodného znenia § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. však zostala nedotknutá.

Dôležité je upozorniť, že dňom zániku podpory je v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia deň márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov alebo dlžných súm podľa § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z., t.j. zánik podpory nastáva ex lege priamo zo zákona bez existencie akéhokoľvek konania a rozhodnutia zo strany ÚRSO alebo iného orgánu verejnej správy. Samotná skutočnosť, či a kedy ÚRSO zverejní zoznam dotknutých výrobcov, ktorým právo v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia zaniklo, nemá na moment zániku podpory dotknutého výrobcu žiaden vplyv.

Dnes ešte nie je jasné, akým spôsobom budú ÚRSO a prevádzkovatelia distribučných sústav riešiť prípady výrobcov so zaniknutým právom na podporu, ktorým vzhľadom na oneskorené splnenie (respektíve niekoľkoročné neplnenie) povinnosti ÚRSO v zmysle § 3b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z, boli finančné prostriedky pre účely podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona č. 309/2009 Z. z. zo strany prevádzkovateľov distribučných sústav, vyplácané.

Do úvahy treba vziať aj možnosť, že ÚRSO bude mať zámer ponížiť deficit konkrétnych prevádzkovateľov distribučných sústav voči štátu vzniknutý z titulu vyplácania podpory výrobcom obnoviteľných zdrojov energie o sumu zodpovedajúcu hodnote finančných prostriedkov vyplatených pre účely podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona č. 309/2009 Z. z. výrobcom, ktorým právo na podporu v zmysle § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. zaniklo. V nadväznosti na takýto krok je potom možné zo strany prevádzkovateľov distribučných sústav očakávať, že títo si budú od dotknutých výrobcov so zaniknutým právom na podporu žiadať vrátenie finančných prostriedkov vyplatených pre účely podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona č. 309/2009 Z. z. z dôvodu, že na ich úhradu neexistoval právny dôvod. Výrobcovia sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou môžu pripraviť na žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Prípadnú nesprávnosť informácie obsiahnutej v zozname ÚRSO v prípade konkrétneho výrobcu je možné preukázať dopytom na Sociálnu poisťovňu za účelom potvrdenia, že táto voči dotknutému výrobcovi neeviduje a ani v spornom období neevidovala žiadne nedoplatky, resp. prípadné evidované nedoplatky boli zo strany dotknutého výrobcu dodatočne uhradené v lehote podľa § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

V každom prípade bude potrebné aktívne konanie a reagovanie na vzniknutú situáciu v prvom rade zo strany dotknutých výrobcov.

Mgr. Linda Račková