Daňová kontrola zameraná na transakcie medzi závislými osobami
V poslednom období sa daňové úrady výraznejšie začali zameriavať na daňové kontroly orientované na transakcie medzi závislými osobami a spĺňanie požiadaviek tzv. nezávislého vzťahu. Podľa posledných informácií bolo výsledkom dvanástich takýchto kontrol týkajúcich sa transferového oceňovania dorubenie dane vo výške cca 12 miliónov EUR.
Pri daňovej kontrole správca dane najskôr vymedzí jej predmet a rozsah. Potom už konkrétne skúma, ktoré subjekty sú vo vzťahu k spoločnosti považované za závislé osoby, ako vyplýva zo zákona o dani z príjmov. Pre tieto účely potrebuje poznať nielen kapitálovú štruktúru skupiny, ale aj členov štatutárnych a dozorných orgánov s ohľadom na možné personálne prepojenie.
Po identifikácii závislých osôb kontroluje správca dane podmienky, za akých medzi sebou tieto osoby obchodovali. V prípade, že spoločnosť realizuje rovnakú transakciu so závislou osobou aj tretími stranami, budú tieto ceny porovnané. Ak je cena účtovaná tretím stranám vyššia ako cena účtovaná závislým osobám, môže tento rozdiel slúžiť ako základ pre dodatočné dorubenie dane. Je však nevyhnutne nutné posudzovať, či sú tieto transakcie dohodnuté za rovnakých alebo podobných podmienok. Pred dodatočným dorubením dane vyzve daňový úrad firmu k vysvetleniu rozdielov. V tomto okamihu padá dokazovanie na bedrá daňového subjektu, teda kontrolovanej firmy.
Ako však zabezpečiť, aby správca dane „nezmietol“ naše vysvetlenia bez povšimnutia? V prípade závislých osôb je najlepším prostriedkom obrany predloženie dokumentácie o transferovom oceňovaní. Z jej obsahu by sme mali získať opis realizovaných transakcií, ich konkrétne podmienky a cenotvorba pre závislé osoby v skupine a tretie strany (mimo skupiny). Z dokumentácie by malo tiež vyplývať, že ceny dohodnuté medzi spoločnosťou a závislými osobami zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu a sú tak v súlade so zákonom o dani z príjmov.
Jedným z kľúčových prvkov dokumentácie je porovnávacia analýza založená na databáze Orbis, ktorú používa aj správca dane (predtým AMADEUS). V prípade kontroly sa daňový úrad popri finančných informáciách uvedených v dokumentácii zameriava na vykonaný spôsob vyhľadávania v tejto databáze, spôsoby výpočtov dát a vyplývajúce závery.
Ak informácie v dokumentácii zodpovedajú ekonomickej skutočnosti a finančnému účtovníctvu, nemal by správca dane pochybovať o správnom určení transferových cien. Samotná existencia dokumentácie signalizuje, že spoločnosť pri ich nastavení vychádza z vopred nastaveného a odborníkmi odsúhlaseného modelu.
Dokumentáciu na preukázanie správnej výšky transferovej ceny si platiteľ môže spracovať sám, spravidla však nemá prístup k databáze Orbis, a teda potrebným údajom, ako je to napríklad u špecializovaných daňových poradcov. Keďže dokumentácia o transferovom oceňovaní musí byť predložená v pomerne krátkej lehote (15 dní) po výzve správcu dane, túto povinnosť daňového subjektu určite nie je vhodné podceňovať, pretože s ohľadom na rozsah niektorých transakcií medzi závislými osobami nemusí byť reálne, aby bolo možné ju spracovať súbežne s otvorením daňovej kontroly. Okrem udelenia pokuty za jej nepredloženie tak daňovníkovi hrozí oveľa väčšie riziko, a to, že neunesie dôkazné bremeno a bude mu správcom dane dorubená daň, keďže sa nedokázal efektívne brániť a preukázať oprávnenosť svojich tvrdení.
partnerka V4 Legal
Michal Jelínek,
partner V4 Tax