Nový zákon zavádza nové riešenia pre dlžníka - právnickú osobu vo finančných ťažkostiach formou nových preventívnych konaní, ktorých účelom je poskytnúť dlžníkovi priestor na efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, keď jeho úpadok ešte len hrozí, a teda zachrániť ekonomickú podstatu jeho podniku tak, aby mohol naďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a vyhol sa likvidačnému konkurzu.

V časti B. tohto článku Vám tieto nové preventívne konania v stručnosti predstavíme.

Novým Zákonom o riešení hroziaceho úpadku došlo zároveň k niekoľkým podstatným zmenám zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“).

Najdôležitejšie zmeny, ktoré sa vzťahujú na právnické osoby, Vám sumarizujeme v časti A. tohto článku.

A.        ZMENY V ZÁKONE O KONKURZE

Za najdôležitejšie zmeny v Zákone o konkurze považujeme:

1. zmenu definície platobnej neschopnosti;
2. zavedenie povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade platobnej neschopnosti;
3. zákaz v úpadku plniť pohľadávky nad rámec pri uspokojení veriteľov;
4. zavedenie definície tzv. hroziaceho úpadku a nových povinností s tým súvisiacich.

1. Zmena definície platobnej neschopnosti

Do 16.07.2022 sa za platobne neschopnú považovala právnická osoba, ktorá nedokázala ani v lehote 30 dní po splatnosti splniť minimálne dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. S účinnosťou od 17.07.2022 sa táto lehota predĺžila na 90 dní, a teda právnická osoba sa bude považovať za platobne neschopnú ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Zároveň upozorňujeme na prechodné ustanovenia Zákona o konkurze, podľa ktorých sa táto 90 dňová lehota nebude aplikovať v období od 17.07.2022 do 31.12.2022 – v tomto období sa bude aplikovať 180 dňová lehota, a teda za platobne neschopnú právnickú osobu sa v tomto období bude považovať taká právnická osoba, ktorá nedokázala ani v lehote 180 dní po splatnosti splniť minimálne dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Do Zákona o konkurze bola zároveň zavedená domnienka platobnej schopnosti. Táto domnienka umožňuje dlžníkovi preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky, a to tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento finančný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky. Zákon o konkurze túto domnienku definuje v § 3 ods. 2, podľa ktorého právnická osoba nie je platobne neschopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že: (i) v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a zároveň (ii) rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (tento rozdiel Zákon o konkurze definuje ako tzv. „medzeru krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo ak v dobe nie dlhšej ako 60 dní táto medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

Podrobnosti o spôsobe určovania platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti ustanovuje s účinnosťou od 17.07.2022 vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 197/2022 Z. z. (dostupná aj TU).

2. Povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade platobnej neschopnosti

Do 16.07.2022 bola právnická osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade jej predlženia. Za predlženú sa právnická osoba považovala, ak bola povinná viesť účtovníctvo, mala viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahovala hodnotu jej majetku. Táto definícia ani povinnosť danej právnickej osoby podať v takom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu sa nezmenili a stále platia. Avšak, od 17.07.2022 je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade jeho platobnej neschopnosti.

Túto povinnosť má dlžník – právnická osoba do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť (pri zachovaní odbornej starostlivosti) o svojom úpadku. Pod pojmom úpadok sa pritom rozumie predĺženie aj platobná neschopnosť dlžníka – právnickej osoby.

Pripomíname, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka – právnickej osoby majú aj členovia štatutárneho orgánu, likvidátor a zákonný zástupca dlžníka. V prípade porušenia tejto povinnosti sú povinní dlžníkovi – právnickej osobe zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 eur, pričom nárok požadovať náhradu škody presahujúcu túto zmluvnú pokutu tým nie je dotknutý.

3. Zákaz v úpadku plniť pohľadávky v rozsahu nad rámec pri uspokojení veriteľov

Od 17.07.2022 platí nová povinnosť pre dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo mohol dozvedieť (pri zachovaní odbornej starostlivosti) o svojom úpadku (ktorým je aj platobná neschopnosť aj predlženie), v zmysle ktorej je taký dlžník už od tohto momentu povinný plniť splatné peňažné pohľadávky maximálne v rozsahu, v akom by na veriteľa pripadali pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. Táto povinnosť sa na dlžníka vzťahuje už od momentu, kedy sa o úpadku dozvedel alebo mohol dozvedieť (pri zachovaní odbornej starostlivosti), a teda ešte pred tým, ako bol úpadok súdom zistený vyhlásením konkurzu. Podľa dôvodovej správy je účelom tohto ustanovenia, aby dlžník v úpadku plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka už zistený súdom a konkurz na jeho majetok vyhlásený, a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu.

Zákon o konkurze z tejto povinnosti dlžníka pozná dve výnimky, a to situáciu, kedy úpadok dlžníka nastal počas verenej preventívnej reštrukturalizácie (viac v časti B. nižšie), a tiež situáciu, ak ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe – v týchto dvoch prípadoch nie je dlžník obmedzený platiť len do výšky pohľadávok pripadajúcich na daného veriteľa v konkurze.

4. Nová definícia hroziaceho úpadku a nové povinnosti s tým spojené

S účinnosťou od 17.07.2022 sa do Zákona o konkurze dopĺňa nová definícia tzv. hroziaceho úpadku.

Dlžník je v hroziacom úpadku najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť. Platobná neschopnosť mu hrozí, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

S hroziacim úpadkom Zákon o konkurze spája viacero nových povinností, a to pre dlžníka aj štatutárny orgán dlžníka, napríklad:

• povinnosť dlžníka:
  • sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné opatrenia na jeho odvrátenie;
  • posúdiť, či mu úpadok hrozí. Táto povinnosť sa aplikuje v prípade, ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu (napríklad zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zoznam daňových dlžníkov).
• povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka:
  • vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné prijať na jeho prekonanie, ak sám nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností;
  • urobiť všetko na prekonanie úpadku, čo by urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnej situácii, ak sa dozvie alebo mohol dozvedieť o hroziacom úpadku dlžníka;
  • zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dotknuté.

Ďalej, právnická osoba, ktorej hrozí úpadok, je po novom oprávnená iniciovať nové preventívne konania zavedené Zákonom o riešení hroziaceho úpadku, ktorých cieľom je predísť úpadku a ktorým sa venujeme v nasledujúcej časti tohto článku.

B.         NOVÉ PREVENTÍVNE KONANIA V NOVOM ZÁKONE O RIEŠENÍ HROZIACEHO ÚPADKU

Zákon o riešení hroziaceho úpadku ponúka možnosti dlžníkom - právnickým osobám, ktorým hrozí úpadok. Nevzťahuje sa na subjekty vylúčené z pôsobnosti Zákona o konkurze (napríklad subjekty verejného práva ani právnické osoby, za ktorých záväzky zodpovedá alebo ručí štát).

Právnická osoba, ktorej hrozí úpadok, môže využiť dva nové inštitúty preventívneho konania zavedené Zákonom o riešení hroziaceho úpadku, a to:

• verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a
• neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Cieľom týchto preventívnych konaní je poskytnúť dlžníkovi v hroziacom úpadku rýchlu a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu už v počiatočnom štádiu, kedy mu úpadok hrozí, a v prospech veriteľov maximalizovať celkovú hodnotu v porovnaní s tým, čo by dostali v prípadnom konkurze.

Obe formy preventívneho konania môžu byť začaté len na návrh, ktorý sa podáva prostredníctvom formulára a výlučne elektronicky.  

Zásadný rozdiel medzi týmito dvoma formami preventívneho konania spočíva v tom, že zatiaľ čo konanie vo veci verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa začína podaním dlžníckeho návrhu, konanie vo veci neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podlieha súhlasu veriteľov dlžníka.

i) Verejná preventívna reštrukturalizácia („VPR“)

• návrh

Subjektom, ktorý má právo podať návrh na povolenie VPR, je dlžník. VPR nemôže byť iniciovaná veriteľmi ani žiadnym iným subjektom – jej iniciovanie je teda plne závislé od vôle samotného dlžníka.

Návrh sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formuláru. K formuláru musia byť pripojené všetky Zákonom o riešení hroziaceho úpadku určené prílohy, vrátane tzv. konceptu plánu, ktorý obsahuje napríklad podrobný opis ekonomickej situácie dlžníka, doposiaľ prijatých opatrení, zoznam všetkých známych veriteľov (vrátane veriteľov sporných pohľadávok) a výšky ich pohľadávok, ako aj podrobný plán peňažných tokov na obdobie minimálne nasledujúcich 6 mesiacov.

• povoľovanie súdom

O tom, či sa návrhu dlžníka na povolenie VPR vyhovie, rozhoduje súd v lehote 10 dní od doručenia kompletného návrhu. Príslušnými súdmi sú Okresný súd Košice I, Okresný súd Žilina a Okresný súd Nitra, pričom miestne príslušným je ten z týchto súdov, v obvode ktorého má dlžník sídlo.

Informáciu, že súd VPR povolil, spolu s údajmi dlžníka a zoznamom veriteľov, súd zverejňuje bez zbytočného odkladu v Obchodnom vestníku v kapitole „Preventívne reštrukturalizácie“.

Súd VPR vždy povolí, ak:

• je dlžník právnickou osobou zapísanou v registri partnerov verejného sektora a je v hroziacom úpadku;
• a zároveň neplatí, že možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný. Táto negatívna podmienka, pri splnení ktorej súd VPR nepovolí, je daná napríklad nasledovných prípadoch (tieto prípady sú vymedzené len príkladmo, a teda súd môže mať za to, že podnik dlžníka nie je životaschopný aj z iných ako nižšie uvedených dôvodov):
  •  ak vo vzťahu k dlžníkovi prebieha exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku alebo bol začatý výkon zabezpečovacieho práva;
  •  ak dlžník riadne nevedie účtovníctvo alebo neuložil účtovnú závierku do zbierky listín;
  •  ak existujú dôvody na zrušenie dlžníka, dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii;
  •  ak voči dlžníkovi pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania;
  •  ak dlžník vykonal iné opatrenia ohrozujúce dlžníkovu finančnú stabilitu, napríklad ak rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje v posledných 12 mesiacoch.

Povolenú VPR môže súd zastaviť, ak o to požiada dlžník (v takom prípade VPR súd zastaví vždy). Zákon o riešení hroziaceho úpadku tiež stanovuje prípady, v ktorých je súd povinný tak spraviť aj bez žiadosti, prípadne súhlasu dlžníka, na podnet oprávneného subjektu (takým subjektom je podľa Zákona o riešení hroziaceho úpadku najmä správca, veriteľský výbor, jeho člen, poradca, významný veriteľ a pod.), medzi ktoré patrí napríklad prípad, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti dlžník pri VPR nekoná v dobrej viere, alebo tiež prípad, ak nie sú viac splnené podmienky na povolenie VPR vyššie alebo dlžník porušuje svoje povinnosti podľa Zákona o riešení hroziaceho úpadku.

• veritelia

Dlžník v návrhu na povolenie VPR zostavuje zoznam veriteľov (vrátane veriteľov sporných pohľadávok) a výšku ich pohľadávok.

Tento zoznam súd pri povolení VPR zverejní v Obchodnom vestníku.

V lehote do 30 dní od povolenia VPR môže každý veriteľ žiadať dlžníka o opravu alebo doplnenie zoznamu – takej žiadosti je dlžník povinný vyhovieť. Na žiadosti o opravu alebo doplnenie zoznamu doručené po uplynutí 30 dňovej lehoty sa neprihliada.  

Pre účely VPR sú veritelia rozdelení do viacerých kategórii:

• nedotknutí veritelia – napríklad zo Zákona o riešení hroziaceho úpadku medzi nich patria osoby s pracovnoprávnymi nárokmi voči dlžníkovi, drobný veriteľ (pohľadávka do 500 eur), malý veriteľ s pohľadávkou do 5.000 eur, správca, poradca, nepeňažný veriteľ, sporný nespriaznený veriteľ, správca dane a colný orgán. Verejný plán môže určiť, že medzi nich patria aj iní verejnoprávni veritelia, zabezpečení veritelia, veritelia z bežného obchodného styku a skupina zákazníkov;
• dotknutí veritelia – iní ako nedotknutí veritelia, pričom pohľadávka im vznikla pred rozhodným dňom (1. deň mesiaca pred mesiacom podania návrhu na VPR) a spoločník (v špecifických prípadoch);
• niektorým subjektom Zákon o riešení hroziaceho úpadku priznáva aj postavenie podmienených dotknutých veriteľov.

Povolenie VPR má významné právne účinky na príslušenstvo pohľadávok dotknutých veriteľov. Konkrétne, počas VPR sa splatnosť príslušenstva pohľadávok dotknutých veriteľov odkladá až do potvrdenia verejného plánu (príp. jeho zamietnutia alebo zastavenia VPR). Ak súd potvrdí verejný plán, zaniká príslušenstvo pohľadávky z úveru (alebo obdobnej pohľadávky) dotknutého veriteľa (okrem zabezpečeného), konkrétne príslušenstvo vzniknuté po rozhodnom dni do potvrdenia verejného plánu zaniká v celom rozsahu a príslušenstvo vzniknuté do rozhodného dňa zaniká v rozsahu presahujúcom 5% z istiny.

Počas VPR je dlžníkovi ustanovený veriteľský výbor – súd ho buď ustanoví priamo v rozhodnutí o povolení VPR alebo bez zbytočného odkladu po ňom. Veriteľský výbor má 3 až 5 členov, pričom najmenej 3 členovia musia byť nespriaznenými veriteľmi a primerane musia byť zastúpení zabezpečení aj nezabezpečení veritelia.

Veriteľský výbor napríklad určuje úkony dlžníka (iné ako úkony, ktorými sa podstatne nemení skladba majetku a záväzkov), ktoré podliehajú súhlasu veriteľského výboru, ktoré podliehajú súhlasu poradcu, poskytuje súhlas s krízovým financovaním a tiež sa vyjadruje k verejnému plánu.

Zákon o riešení hroziaceho úpadku stanovuje, že ak by dlžník počas VPR vykonal právny úkon, ktorým by poskytol dotknutému veriteľovi výhodu nepredpokladanú verejným plánom, tak taký právny úkon je neplatný.

• verejný plán

Cieľom VPR je zostavenie verejného plánu a jeho potvrdenie súdom. Po povolení VPR je dlžník povinný zvolať schvaľovaciu schôdzu dotknutých veriteľov k verejnému plánu, a to tak, aby sa konala najskôr 60 dní a najneskôr 70 dní od povolenia VPR.

Na tejto schôdzi dlžník informuje dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstaví verejný plán a schôdza o jeho prijatí hlasuje.

Právo hlasovať má dotknutý veriteľ. Verejný plán je dotknutými veriteľmi schválený, ak bol získaný nasledovný súhlas nasledovných skupín veriteľov:

• 100% hlasov v každej skupine zabezpečených veriteľov;
• 75% hlasov podľa sumy pohľadávok v každej skupine nezabezpečených veriteľov, a to ak zároveň tento súhlas v každej tejto skupine predstavoval väčšinu (viac ako 50%) veriteľov s pohľadávkami nad 1% sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov počítanú podľa pravidla každý veriteľ 1 hlas;
• viac ako 50% hlasov podľa sumy pohľadávok v každej skupine veriteľov spriaznených pohľadávok a podradených veriteľov;
• viac ako 50% spoločníkov v každej skupine spoločníkov.

Na to aby bol verejný plán záväzný a vyvolával nižšie uvedené právne účinky, musí byť okrem schválenia veriteľmi potvrdený aj súdom na základe návrhu dlžníka. V rámci tohto konania má nesúhlasiaci veriteľ ešte právo vyjadrovať sa k verejnému návrhu. V prípade, ak niektorá skupina dotknutých veriteľov neschválila verejný plán, sa dlžník môže, v rámci tohto súdneho konania o potvrdení verejného plánu, domáhať aj toho, aby súd nahradil súhlas skupiny.

Súdom potvrdený verejný plán má významné právne účinky, z ktorých najdôležitejšie sú:

• nevymáhateľnými voči dlžníkovi sa stávajú všetky pohľadávky dotknutých veriteľov, ktorí neboli dlžníkovi známi ani 30. deň pred povolením VPR;
•  verejný plán je záväzný voči dlžníkovi a dotknutým veriteľom v zozname veriteľov;
•  zostávajú zachované práva dotknutého veriteľa voči tretím osobám (ručiteľ, spoludlžník, záložca a pod.) pred účinnosťou verejného plánu.
• dočasná ochrana

Spolu s povolením VPR súd môže (ale nemusí) poskytnúť dlžníkovi aj tzv. dočasnú ochranu. Na jej poskytnutie je však potrebný súhlas veriteľov – a to: buď (i) súhlas väčšiny (viac ako 50%) počítanej podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok alebo (ii) súhlas aspoň 20% takých istých veriteľov, ak v koncepte plánu u žiadneho z nich odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje 20% jeho pohľadávky a odklad splácania nepresahuje 1 rok.

Pre dlžníka má povolenie dočasnej ochrany významné „ochranné“ právne účinky (ktoré s povolením samotného VPR nie sú spojené – sú spojené až s povolením dočasnej ochrany), ktorými sú:

• aktívna konkurzná imunita - dlžník nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu;
• pasívna konkurzná imunita - voči dlžníkovi nemožno vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu;
• relatívna exekučná imunita - voči dlžníkovi nemožno viesť exekučné konania – také konania sa prerušujú;
• voči dlžníkovi nemožno začať výkon a ani vykonať zabezpečovacie právo (napr. rôzne záložné práva);
• voči dlžníkovi nemožno započítať spriaznenú pohľadávku (ani na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľom);
• dlžníkovi nemožno vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, odoprieť plnenie zo zmluvy alebo zmeniť obsah zmluvy z dôvodu, že dlžník je v omeškaní, ktoré vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany;
• veriteľ nemôže dlžníkovi ukončiť financovanie dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany z dôvodu, že dlžník neplní finančné ukazovatele – dlžník však môže čerpať také financovanie len so súhlasom veriteľského výboru;
• dlžník je oprávnený prednostne plniť nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom.

Dočasná ochrana je však pre dlžníka aj obmedzujúca, najmä ak:

• dlžník je povinný obmedziť svoju činnosť iba na úkony, ktorými sa nemení skladba jeho majetku a záväzkov (príp. záväzkových vzťahov) – tieto úkony môže robiť sám, bez potreby súhlasu ďalšieho subjektu;
• akékoľvek iné úkony môže robiť len so súhlasom veriteľského výboru (inak možno úkonu odporovať);
• veritelia, ktorí udelili súhlas s dočasnou ochranou, môžu dlžníkovi určiť úkony, ktoré môže robiť len so súhlasom poradcu (v zmysle Zákona o riešení hroziaceho úpadku);
• lehoty na uplatnenie práv voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov neplynú počas trvania dočasnej ochrany.

Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu na obdobie 3 mesiacov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri mesiace (a teda celkové trvanie dočasnej ochrany nemôže presiahnuť 6 mesiacov).

• úpadok počas VPR

Zákon o riešení hroziaceho úpadku adresuje aj situáciu, keď sa počas VPR dostane dlžník do úpadku. V takom prípade má štatutárny orgán povinnosť informovať všetky subjekty zúčastnené na tomto preventívnom konaní a môže vo VPR pokračovať aj po tom, ako nastal úpadok, ak možno dôvodne predpokladať, že bude schopný riadne a včas plniť všetky nové záväzky a dôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo dlžník odvráti úpadok inak. Ak uvedené podmienky nie sú splnené, štatutárny orgán bez zbytočného odkladu podá návrh na zastavenie konania o VPR.

ii) Neverejná preventívna reštrukturalizácia („NPR“)

Inštitút NPR je určený pre dlžníkov, ktorí nespĺňajú podmienky VPR a okrem dlžníka sa na nej zúčastňuje aspoň jeden veriteľ, ktorý podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

Vyhodnotenie riešenia hroziaceho úpadku je v tomto procese na dlžníkovi a veriteľoch, ktorí sú účastníkom NPR. V praxi možno očakávať, že NPR sa bude realizovať ako dohoda dlžníka s bankou, ktorá je vo väčšine prípadov jeho najväčším veriteľom.

Podmienkou pre riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom NPR je absencia účinkov vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.

NPR sa vykonáva na základe neverejného plánu, ktorý musí byť potvrdený súdom. Dôvodom pre zamietnutie NPR súdom je zistenie, že plán môže poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu vzhľadom na to, že zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas.

Mgr. Ladislav Šimko
 

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
e-mail: office@relevans.sk

[1] Dostupný aj >>>TU.